1. Milosť prehojná tak sladko znie: Boh spasil ľudský vrak. Keď stratený som blúdil v tme, našiel ma a dal zrak.

2. Milosť nás učila sa báť, pred Pánom bázeň mať. Jak predrahá sa mi stala, ku viere ma viedla.

3. Pán pre mňa dobré zasľúbil, Jeho slovo stojí. Pokiaľ putujem po zemi, On štít a údel mi.

4. Keď srdce raz sa zastaví a beh časný skončím, radosť a hojnosť prijatia u Pána obdržím.

5. Jak sneh, keď slnce naň žiari, tento svet pominie. Lež Boh, ktorý ma povolal, mojím vždy ostane.