Lk 16:20-31  „A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. 20A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý 21a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. 22A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. 23Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. 24Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. 25A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. 26A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. 27A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, 28lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. 29A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! 30A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. 31Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.“

Hneď na začiatku treba povedať, že tento text nie je podobenstvo, ako by to niektorí radi videli. Pán predsa nerozprával len podobenstvá. Prečo to nie je podobenstvo? Pretože v príbehu vystupujú skutočné osoby Lazár a Abrahám. To v Písme nie je ani v jednom podobenstve. Žiaľ, zlú prácu tu odviedla katolícka cirkev, ktorá tvrdila, že je to podobenstvo a adventisti so svedkami sa toho s radosťou chytili. Ale to im nepomôže, pretože nedokážu ukázať v Písme iné podobenstvo, kde by vystupovali skutočné osoby.

V dnešnom „tolerantnom“ svete popretkávanom falošným humanizmom téma pekla zaniká. Táto téma vodcom cirkevných organizácií vo svete veľmi nevonia. Nečudo, mnoho bodov a nových ovečiek na ňu nenachytajú. Dokonca sám pápež sa nechal počuť a hovoril  niečo v tom zmysle, že spasení budú všetci a peklo tým pádom stráca význam.

V krátkej histórii takéhoto falošného učenia boli hlavnými zvestovateľmi takejto viery v 19. storočí Svedkovia Jehovovi (SJ) a Adventisti siedmeho dňa (CASD), ktorí mali učenie prebraté od ich spoločného „proroka“ Russella. Tieto náboženstvá, ako to v podobných spoločenstvách chodí, prekrútili učenie Písma tým, že z nejasných veršov Starého zákona (SZ) urobili náuku a  jasné verše Nového zákona (NZ) používajú len ako akýsi podmaz a doplnok k náuke. Ako hlavný zdroj citácií veršov, ktoré majú poukazovať na neexistenciu pekla bola vybraná kniha Kazateľ.

Keďže Písmu nerozumejú, útočia na ľudí  veršami vytrhnutými z kontextu typu „Boh je láska“, alebo používajú tvrdenia, „Boh by nemohol byť taký krutý, keď miluje všetkých ľudí“ a podobne. Nevšímajú si pritom verše Písma, kde sa píše, že Boh je nekonečne spravodlivý. Veď keby nebol, mohol by problém hriechu vyriešiť tým, že by to jednoducho hodil za hlavu a odpustil by všetkým.

Ale opak je pravdou. Boh v nekonečnej spravodlivosti a láske k svojmu ľudu poslal svojho Syna, aby vyriešil problém hriechu tým, že zobral hriechy na seba a bol Bohom odsúdený, akoby všetky tie hriechy sám spáchal.

Z čoho teda vychádzajú spoločenstvá, ktoré tvrdia, že peklo neexistuje? Do omrzenia citujú  verše z knihy Kazateľ a najvyťaženejším je Kaz 9:5 “ Lebo živí vedia, že zomrú; ale mŕtvi nevedia ničoho ani nemajú viacej nijakej odplaty, lebo sa zabudla ich pamiatka.“ Z tohto usudzujú, že mŕtvi nič nevedia, nič nevnímajú, odpočívajú atd. To je všetko. Túto obludnú náuku postavili na jednom jedinom verši. K tomu už len podľa potreby pridávajú rôzne verše SZ a tvária sa, že to tam presne pasuje. No stačí sa pozrieť na verš, ktorý nasleduje po ňom a ktorý z nejakého záhadného dôvodu nie je nimi veľmi citovaný a tam stojí :

Kaz 9:6 “ Aj ich láska aj ich nenávisť aj ich revnivosť už dávno zahynula, a nemajú viacej nijakého podielu na veky v ničom tom, čo sa deje pod slnkom.“

A tu už nám to dáva trochu iný význam, že? Tí mŕtvi nemajú viacej nijakého podielu POD SLNKOM. Čiže ten predchádzajúci verš v kontexte ďaľších nehovorí o neexistencii pekla, ale o tom, že mŕtvy už nemá podiel na ničom, čo je na svete.

Stačili by v podstate verše z listu Filipanom, ktoré tu dám na popretie celej tejto domnienky, ale v Písme je myslené aj na prekrúcačov, ktorí budú popierať peklo, preto je v Písme dostatok textu na vysvetlenie celej problematiky. Preto si ukážeme aj iné veci v Písme, ktoré priamo vyvracajú tieto domnienky.

 Flp 1:21-24 „Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk. 22Ale ak práve žiť v tele mi je na užitok práce, nevedel by som povedať, čo by som vyvolil. 23Ale oboje ma tiahne: mám žiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie, 24ale zostať ešte v tele je potrebnejšie pre vás.“

Apoštol tu ale jasne hovorí, že zomrieť je pre neho zisk, teda túži zomrieť a byť s Kristom. To znamená, že keď zomrie, okamžite bude s Kristom. Veď načo by potom túžil zomrieť? Aby bol s Kristom povedzme o 2000 rokov? Biblia je prísne logická kniha a pri jej čítaní sa o tom presviedčame. Samozrejme, adventisti a „svedkovia“ majú svoje vysvetlenie o údajnej túžbe Pavla umrieť a nevnímať čas….

Na chvíľu sa ešte vrátime do Starého zákona a uvidíme, že Písmo počíta s prekrúcačmi a priamo v ňom sú zakomponované verše, ktoré pojednávajú o tom, čo sa deje s človekom po smrti a o tom, či naozaj čaká nevedomý v hrobe na vzkriesenie súdu, alebo jeho duchovná podstata žije.

Najprv si vysvetlíme, aké výrazy sa pre peklo v Písme používajú a čo znamenajú. Skupiny, ktoré neveria, že peklo existuje, často hovoria, že sa nejedná o podsvetie a miesto múk, ale o hrob a dokazujú to niektorými prekladmi. Nás však nebude zaujímať, kto ako čo preložil, ale aké slová boli použité.  Uvidíme, že je to veľmi dôležité.

Hrob po hebrejsky je KEBER. Jedná sa o fyzický hrob (Gen 23:4, Gen 49:30), o tom niet pochýb. Ako príklad ,môžeme uviesť verš Gen 29:20,  Ex 14:11 alebo Žalm 5:10. Jedná  sa vždy o miesto odloženia fyzického tela. V biblii je to preložené ako hrob.

Ďaľším slovom, ktoré označuje miesto pobytu zomrelého je ŠEOL, po grécky HÁDES. Toto slovo ale už označuje nielen miesto, ale naznačuje aj stav človeka po smrti. V žiadnom prípade ho nemožno zameniť za výraz keber. Je to miesto pobytu duchovnej podstaty človeka a ukazuje, že človek zomrel len telesne, ale duch a duša sú živé. Toto miesto sa už prekladá ako peklo, ríša mŕtvych, podsvetie. Tomu sa budeme venovať o chvíľu.

Tretím takým slovom, ktoré sa  prekladá ako peklo, alebo ohnivé jazero je GEHENNA. Je to miesto, kde budú zatratení ľudia navždy. Rozdiel medzi hádesom (šeolom) a gehennou si ukážeme v nasledujúcej časti.

Keď sa teraz pozrieme na text z Lukáša, ktorý sme na začiatku čítali, vidíme tam vo verši 23, že boháč sa ocitol v pekle. Na tomto mieste je v origináli slovo hádes. Znova zopakujem, že sa jedná o skutočný príbeh. Uvedomme si, že na rovnakom mieste sa ocitol aj Lazar, ale bol v oddelení hádesu (pekla) pre spravodlivých, kde sa tešil v prítomnosti Abrahámovej a naopak boháč sa mučil v plameni. Mohli sa vidieť, rozprávať sa spolu, ale nemohli ísť kvôli priepasti jeden k druhému a ani von. Znamená to len jedno. Duchovná podstata  človeka existuje, môže trpieť, pociťovať smäd, alebo bolesť. Viem, že keď dnes niekto hovorí o duši, buď je všetkým na smiech, alebo mnohí to chápu tak, že je to myseľ človeka niekde v mozgu. Mozog ale nie je zdrojom myslenia, veď kde by sa potom uchovávali naše vedomosti a pamäť? Veď je už dávno preukázané, že bunky v mozgu sa vymieňajú rovnako rýchlo, ako svalové. Bunka nie je krčiažtek, kde je naliať pamäť a keď zostarne, preleje sa do novej bunky. Preto je jasné, že duch, duša (myseľ, pamäť) existujú a kým telo, mozog sú hardware, duša je software. Zároveň môžeme chápať naše fyzické telo ako rukavicu, ktorá po smrti ide do hrobu, ale ruka zostáva.

Tento príbeh nás ale učí ešte jednu vec a to je to, prečo to katolíci vyhlasujú za podobenstvo. Totižto z textu jasne vyplýva, že po smrti človek nemôže ísť naspäť na zem svedčiť ako to vyzerá v pekle. Boh nič také nepripustí a Abrahám to hovorí veľmi jasne. Čiže všetky katolícke, alebo aj protestantské zjavenia pekla a neba sú lož a ak sa aj niekto niekomu zjavil trebárs aj v podobe známeho, ktorý zomrel, bol to celkom určite démon. Existuje len jedna jediná výnimka a to je keď Saul dal vyvolať proroka Samuela.Vtedy to jediný krát Boh dovolil, ale odvtedy sa už nič podobné nestalo.

Teraz musíme rozlúsknuť jeden oriešok. Učí Starý zákon o tom, že duchovná podstata človeka žije ďalej, aj keď je fyzické telo mŕtve? Absolútne.

V SZ máme jasné dôkazy,že duchovná podstata žije dalej. Ked Jakobovi synovia predali Jozefa a oklamali svojho otca, že ho roztrhala dravá zver, on im uveril a myslel si, že z jeho tela nič neostalo. Jednako ale hovorí:

Gen 37,35  „Je isté, že sostúpim k svojmu synovi smutný do hrobu„— o akom hrobe to hovorí? Čiže vedel, že jeho telo fyzicky nie je v hrobe, ale pôjde za ním do šeolu. A toto slovo je tu aj použité – šeol.

Tu jasne vidíme, že slovo šeol sa nepoužívalo na označenie fyzického hrobu. Veď Jakub nemohol povedať že pôjde za ním do hrobu, keď uveril synom, že z Jozefa po strete s divou zverou nič nezostalo.

Takisto ked Jakob zomrel: Gen 49,33 …“ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu“ – z textu je jasné, že bol pripojený okamžite, ale fyzicky do hrobu bol vložený až o niekolko mesiacov.

Podobná je situácia so saducejmi, ktorí sa pýtali Pána Ježiša na vzkriesenie a on im povedal jasne, že BOH nie je BOHOM mŕtvych, ale živých. Lk 20  „A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým. 38Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú. Hovorí v prítomnom čase. Niektoré preklady tam majú „pred ním sú všetci živí“, čo je asi správnejšie.

O tele nie je nikde napísané, že by sa nachádzalo v šeole (hádese), a nikde nie je napísané o duchu, že by bol v hrobe (keber). Žiaden človek nevykopal, nevytesal „šeol“, ani nepozná miesto, kde sa nachádza. Naopak človek pozná miesta kde sú hroby, miesta pre telá. Šeol (hádes) je teda miesto pre duchov a hrob (keber) miesto pre telo.

Teraz sa pozrime na slovo GEHENNA, ktoré je prekladané tiež ako peklo, alebo ako ohnivé jazero. Zase  podľa náuky adventistov a SJ ide o isté miesto, ohnivé jazero, kde bude človek  vzkriesený z hrobu k záverečnému súdu a vhodený po vypočutí rozsudku. Táto hypotéza má ale jeden háčik. Človek je stvorený na Boží obraz a preto nemôže byť „odstvorený.“ Postupne si vysvetlíme, prečo.

Písmo nepozná len smrť fyzickú, ako by to tam niektorí chceli vidieť. Boh vidí mŕtvolnosť všade tam, kde nie je znovuzrodenie. Písmo to nazýva prejdenie „zo smrti do života“. Pán Ježiš nazýval neznovuzrodených ľudí mŕtvymi. Mt 8:22: „Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.“ To isté hovorí aj Pavol v Ef 2.kapitole: „…Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch, …..aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou ste spasení…“

Boh nestvoril človeka len ako telo s mozgom. To je svetský a ateistický pohľad. Zach 12:1 „Hovorí Hospodin, ktorý roztiahol nebesia a založil zem a UTVORIL DUCHA ČLOVEKA v jeho vnútornosti.“ Len pripomeniem, že Písmo tu hovorí o práci Pána Ježiša Krista. Teda vidíme, že náš telesný život je vlastne spojením duchovnej podstaty a tela. Telesná smrť ich je rozpojením. Tému duch, duša, telo budeme rozoberať zvlášť, mimo tejto témy.

Jakub 2:26 „Lebo jako je TELO BEZ DUCHA MŔTVE, tak je i viera bez skutkov mŕtva.“

Lk 23:46 „A Ježíš zvolal mocným hlasem: „Otče, do tvojich rúk kladiem SVOJHO DUCHA!“

Sk 7:59 „A kameňovali Štefana, ktorý volal na Pána a hovoril: Pane Ježišu, prijmi MOJHO DUCHA! „.

Duch človeka, ktorý je utvorený je večný, ako je aj písané 1 Pt 3:4 „Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, naobliekané šaty, 4ale skrytý človek srdca, to jest NEPORUŠITEĽNÝ a pred Bohom veľmi vzácny DUCH krotkosti a tichosti“. Iste môžu teraz niektorí namietnuť, že sa tu hovorí len o duchu krotkosti. Lenže my musíme slová Písma vysvetľovať slovami Písma a to hovorí, že duchovnú podstatu človeka nemožno zabiť, ale – Mt 10:28 „A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle“. Pre zatratiť je tu použité slovo apollumi a to isté slovo je použité pri 2.Tes 1:9 “ ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti“. Ak budú odstvorení a anihilovaní, prečo by mali byť večne preč od Pánovej tváre? Nemali by byť jednoducho len v neexistencii?

Ak neexistuje duchovná podstata človeka (duch, duša), ako mohol kázať Kristus duchom v žalári? 1Pt 3:19 – 20 „…v ktorom aj odíduc kázal duchom v žalári, 20ktorí kedysi neposlúchali, keď raz vyčkávala Božia zhovievavosť za dní Noeho…“. 

O kom teda hovorí Písmo v nasledujúcich veršoch, ak nie o dušiach spravodlivých, ktorí sú už u Pána? Nie je to nebeský Jeruzalem s Kristom, na ktorý sa Pavol tak tešil?

Zj 6:9-10  „A keď otvoril piatu pečať, VIDEL SOM POD OLTÁROM DUŠE ZABITÝCH pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. 10A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi?“

 Židom 12:23-24  „Ale ste pristúpili k vrchu Sionu a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu a k myriadám anjelov, 23k slávnostnému shromaždeniu a k sboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, a k Bohu sudcovi všetkých a k duchom spravedlivých zdokonalených.“ Čiže každý, kto absolvoval znovuzrodenie priblížil sa k Sionu a k Bohu a k „duchom spravodlivých, ktorí dosiahli dokonalosť.“

Pozrime sa ale ešte na iné veci. Ak budeme veriť náuke, že človek po smrti nič nevníma, ako je potom možné, že na vysokom vrchu sa zjavili Mojžiš a Eliáš? Mt 17:3 „A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš shovárajúc sa s ním.“ To je absolútny dôkaz o existencii života okamžite po smrti.

Samozrejme, ani iné verše  knihy Kazateľ nenechali adventistov a svedkov chladnými. Našli si v tretej kapitole ďaľšie dôkazy, stručne vyberám: — “ Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý, a všetko jednako dýcha. Preto človek nemá prednosť pred zvieraťom; lebo všetko je márnosť…..,Všetko smeruje k jednému miestu…….,  Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol, do zeme?“ — Tu treba povedať, že ide o manipuláciu, možnože z ich strany aj nevedomú, keďže Písmo čítajú so „svojimi okuliarmi“. Kniha Kazateľ ale obsahuje aj iné verše a ak sa chceme dogmaticky držať vyššie uvedených, potom by sme mali v tomto duchu prijať aj tieto:

Kaz 9:21  „TEN ISTÝ LOS BUDE VŠETKÝM ZA ÚDEL: spravodlivému i bezbožnému, dobrému i čistému ako nečistému…..

-iný preklad: „A VŠETKO MÁ ROVNAKÝ OSUD: spravodlivý i bezbožný, dobrý i zlý, čistý i nečistý, kto prináša obetu i kto ju neprináša…..

Tak ako to potom je? Všetci majú rovnaký osud? Spravodliví i nespravodliví? Knihu Kazateľ nemožno takto používať a ona sama má trochu iný ráz, ako zvyšné knihy Písma. Ako môžu používať takto Kazateľa bez toho, aby sa vykladal cez optiku Nového zákona….

Adventisti a „svedkovia“ majú v rukáve ďaľší „tromf“ a tým je GEHENNA. Síce dobre povedia, že je to ono záverečné ohnivé jazero, ale to ostatné, čo vyučujú je nesprávne. Hovoria totiž, že ľudia uvrhnutí do tohto jazera po odtrpení svojho dielu zomrú a nebudú viac existovať. Ako argument sa uvádza, že takým predobrazom gehenny je údolie Hinnom (syna Hinnoma – Ge Ben Hinnom), kde kde boli odpadky, ľudské mŕtvoly rôznych zločincov, čiže boli tam červy a neustále horel oheň. Tento oheň tam už v súčasnosti nehorí, takže podľa nich aj oheň v Gehenne raz dohorí a vyhasne. Zdá sa to logické.

Ale nie je to to, čo hovorí Písmo.

Pán Ježiš hovorí, že v Gehenne – ohnivom jazere „červ nezomiera a oheň nezhasína“. A Písmo to niekoľkokrát potvrdzuje. Mk 9:43 „…lepšie ti je vojsť do života bezrukému, než aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho NEUHASITEĽNÉHO OHŇA .Je tu použité slovo azbestos, ktoré znamená doslova neuhasiteľný. Vo verši 45 znova to isté slovo. 

Keď si to tak uvedomíme, aká by to bola spravodlivosť, keby všetci, ktorí nebudú dedičmi nebeského kráľovstva boli len vhodení a zničení v ohnivom jazere. Boli by , ako tvrdia adventisti, anihilovaní, „odstvorení“. To by dostali tí najväčší masoví vrahovia rovnaký trest ako nejaký vreckový zlodej. Lenže Písmo toto neučí. Písmo hovorí, že peklo je večné a úrovne utrpenia po súde budú rôzne.

Mk 12:38-40  „Vystríhajte sa zákonníkov,……Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia.“

Mt 11:24 „Avšak hovorím vám, že zemi Sodomänov bude znesiteľnejšie v deň súdu ako tebe.“(Kafarnaum).

Dostávame sa k takému pomyselnému záverečnému okruhu otázok a tým je druhá smrť. Adventisti a Svedkovia Jehovovi v tom zdá sa majú jasno. Jazero z ohňa a síry, kde budú uvrhnutí tí, čo nezdedili Božie kráľovstvo, vidia tieto náboženstvá ako záverečné miesta týchto ľudí, kde biedne zahynú a nebude už po nich žiadna stopa. Tu treba povedať, že takéto hypotézy majú čoraz väčšiu obľubu, dokonca takéto niečo mal pripustiť aj pápež. Je to hlavne preto, lebo je tu snaha ukazovať Boha ako totálne milujúceho, ktorý týchto hriešnikov odstráni, aby ostatní v nebi nevideli ich osud. Písmo však vyučuje niečo iné.

Už v Starom zákone sú tieto veci naznačené. Iz 66:22-24 opisuje situáciu po záverečných udalostiach tohoto sveta  „A vyjdú a uvidia mŕtve telá ľudí, ktorí sa spreneverili proti mne, lebo ich červ nezomrie, a ich oheň nevyhasne, a budú ošklivosťou každému telu.“. Toto nevyzerá na „odstvorenie“ a anihiláciu hriešnikov.

Čo teda k otázke večnosti pekla hovorí Písmo? Zase si zoberieme texty Starého a Nového zákona, aby sme sa mohli upevniť v pravde Božieho Slova.

Daniel 12:2-3  „A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu, sa zobudia, a to jedni na VEČNÝ život a druhí na potupu a na VEČNÝ hnus. 3Ale rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, a tí, ktorí privodia mnohých k spravedlivosti, jako hviezdy na VEČNÉ veky.“ Daniel hovorí o druhej smrti, že je to potupa a večný hnus. V septuaginte je tu použité slovo AIONIOS. Toto slovo znamená večnosť. Niekto by mohol povedať, že je to myslené len nejako nadnesene, prípadne že je to myslené inak. Lenže je tu ALE:

Na večný život a večné veky tu je zase použité to isté slovo – AIONIOS. Pozrime teda do Nového zákona, čo ten hovorí o tom. Na otázku, kedy sme ťa videli hladného, smädného, vo väzení a neposläžili sme ti, odpovedá samotný Pán Ježiš Kristus takto:

Mt 25:46 „Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili. 46A títo pojdú do VEČNÉHO trápenia, ale spravedliví do VEČNÉHO života.

A hádajte, aké slovo je použité znova v oboch prípadoch, teda či už večného života, alebo večného trápenia. AIONIOS. Tak teda ak veríme, že spravodliví pôjdu do večného života, tak musíme tiež veriť, že tí čo pôjdu do večného trápenia, v ňom budú naveky a nebudú ani „odstvorení“, ani anihilovaní a ani nijako inak vygumovaní, pretože presne takto to učí Písmo. To isté učí Písmo z textu Zjavenia 20:10  „A diabol, ktorý ich zvodil, bol uvrhnutý do jazera ohňa a síry, kde je i šelma i falošný prorok, a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.“ Ale chcel by som tu dať do pozornosti ešte jeden text:

Zj 1:17-18    „…Neboj sa! Ja som prvý a posledný 18a ten Živý. A BOL SOM MŔTVY, ale hľa, som živý na veky vekov….“.

Okrem toho, že je tu znovu, ako v predchádzajúcich textoch na veky vekov preložené slovom AIONIOS (AION), tak je tu ešte text „bol som mŕtvy“. Ako bol mŕtvy? Bol skutočne nevedomý a zomretý? Svedkovia vy povedali, že áno. Ale adventisti, ak chcú zachovať aspoň akú takú konzistenciu v učení predsa nemôžu tvrdiť, že všemohúci Boh môže byť čo i len na milióntinu sekundy mŕtvy.

Kde bol teda Ježiš Kristus tri dni?

Bol v šeole (hádese). Okerm toho, že kázal duchom, čo sme už rozoberali, urobil ešte jednu vec. Vyviedol z hádesa, z časti pre spravodlivých všetkých starozákonných spasených do neba. Hovoria to verše:

Ef 4:8-10 „Preto hovorí: Vystúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary. 9Ale to, že vystúpil, čože je iné, ako že aj prv sostúpil do hlbších častí ako je zem? 10Ten, ktorý to sostúpil, je ten istý, ktorý aj vystúpil nad všetky nebesia, aby naplnil všetko.“

Je to výklad starozákonného Žalmu 68:19 „Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hospodin, Bôh býval medzi nimi.“

Pán Ježiš vzal zajatie, t.j. ľudí, ktorí tam čakali v lone Abrahámovom na dielo, ktoré mal Spasiteľ uskutočniť, aby mohli ísť do neba. Táto časť hádesu je teda v súčasnosti prázdna a novozákonní spasení idú priamo do neba, do raja, ako aj Pán hovorí lotrovi na kríži.

Lk 23:43 „A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.“

Znovu sú to adventisti a svedkovia, ktorí učia, vraj Kristus povedal podľa vtedajších zvyklostí „hovorím ti dnes“ a druhá časť vety je vraj „budeš so mnou v raji“. Takáto interpretácia ale okamžite narazí, pretože slovné spojenie „amen ti hovorím“ použil Ježiš viac, ako 70 krát, ale s výnimkou ešte jedného miesta a to je Mk 14:30, nikdy nepoužil k tomu slovo dnes. Tu je daný verš :

Mk 14:30  „…Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.“

Je evidentné, že Marek 14:30 nie je žiadna fráza, ale skutočne hovorí, že „DNES, TEJTO NOCI…..tri razy ma zaprieš„. Tu vidíme, že slovko „dnes“ je tu použité na bližšie časové určenie. Takže potom z toho vychádza, že Ježiš podľa adventistov a „svedkov“ použil slovo dnes v jedinom verši Písma Lk 23:43 a to v zmysle nie časového určenia ale v zmysle akéhosi „ustáleného hovorového zvratu“, z ktorého by vraj malo vyplývať, že v raji bude s Pánom nie hneď, ale až o niekoľko storočí.

Nie je to zvláštne? Viac ako 70 krát použitá fráza a nikdy k nej nie je pridané Ježišom slovko „dnes“ a zrovna z toho jeden jediný krát použitého slovka dnes v  Lukášovi 23:43 urobia adventisti a „svedkovia“ náuku, ktorá spochybňuje existenciu duše a pekla? A stačí na to jedno posunutie čiarky za slovo dnes s vysvetlením, že gréčtina čiarky nepoznala.

Ak Pán dá, týmito falošnými náboženstvami adventistov CASD a Svedkov Jehovových sa budem  bližšie zaoberať onedlho. A to hlavne kvôli tomu, že aj ja som po obrátení natrafil na toto učenie (CASD) a mal som potom veľké problémy dostať sa z toho von. Preto chcem aj ľudí obrátených Pánovou milosťou vystríhať pred falošným učením.