Hebr.10 : 4, 11-18 „A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy. 12 Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej. 13 A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh. 14 Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú. 15 A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv POVEDAL (Duch Svätý): 16 Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, HOVORÍ PÁN: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem. 18 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.“

Aj ked sa tento text vzťahuje k obetiam SZ a vysvetleniu načo bol daný židom SZ, my  budeme dnes hľadať v týchto veršoch niečo iné. Ukážeme si súčinnosť osôb v trojici a špecificky sa pozrieme na prácu Ducha Svätého. Táto práca nebude len ukázaním role Ducha Svätého v zmluvnom vzťahu s človekom, ale aj ukázaním na neho ako na Boha zmluvy. Ukázaním, že texty Starého, ale aj Nového zákona ho ukazujú ako Boha, Hospodina (Jehovah, JHVH), alebo Pána.

Naposledy som hovoril o zluvách, ktoré robil s ľuďmi Boh a ukazoval som z Písma, že Boh v skutočnosti nemohol robiť zmluvy  medzi sebou a človekom kvôli jeho padlosti  a preto aj tú zmluvu, ktorá sa nás ako kresťanov , ktorí sú z pohanov týka, teda zmluvu s Abrahámom a jeho semenom urobil vlastne sám so sebou, nakoľko podľa Gal.3.kap. je tým ultimátnym Abrahámovým semenom Pán Ježiš Kristus.

No a ja by som sa dnes chcel pozrieť na to či a akú úlohu hrá v  zmluvách ako je napr. aj táto Duch Svätý. Jeho osobu nemôžeme opomínať, je dôležitou sôčasťou Božej Trojice a ako vieme, jediné, čo nikdy nebude odpustené je rúhanie proti Duchu Svätému.

Vráťme sa k textu, ktorý sme čítali a vidíme dokonalú súčinnosť Trojjediného Boha. Otec vo veršoch zjavuje svoju vôľu, Syn podľa tejto vôle všetko činí a Duch Sv. o tom všetkom svedčí. A zároveň by som chcel na osobe Ducha Svätého ukázať, že osoby v Trojici konajú samostatne.

Žalm 95: 6 – 11 hovorí….“Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom. 7 Lebo on je náš Bôh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti, 9 kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo. 10 Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest, 11 takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku.“

Toto v Žalme 95 hovorí Hospodin. Ked sa pozrieme do Hebr. 3: 7-11….“Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, 8 nezatvrdzujte si srdcia ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma skusovaním pokúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky 10 za štyridsať rokov; preto som zanevrel na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci! Ale oni nepoznali moje cesty, 11 takže som prisahal v hneve: Nevojdú do môjho odpočinku!..“

Na tomto príklade vidíme, že tieto slová v SZ žakme vyriekol Duch Svätý. Je to teda osoba rovnako relevantná ako zvyšné 2 osoby Božej Trojice ako vidíme aj v Skutkoch apoštolov 21:11, kde Duch Svätý hovorí: „Takto poviažu v Jeruzaleme Židia muža, ktorého je tento pás, a vydajú ho do rúk pohanom. “ A pôjdeme ešte ďalej. Neviem, či ste si to uvedomili, ale Duch Svätý. je priamo pri zmluvách s človekom a priamo ich ustanovuje.

Ked sa pozrieme na 2. Kor. 3: 7-18…“A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú, 8 jako by potom nemala byť služba Ducha slávna! 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia! 10 Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha. 11 Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve. 12 Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť. 14 Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje. 15 Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci; 16 ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera. 17 A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda. 18 No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.“

Natomto vidíme, že vlastne celá NZ služba je službou Ducha. Mojžiš kládol zásteru na svoju tvár a tá sa odostiera Kristom. A odníma ju Duch Sv. a mení nás.

Tie preklady na tomto mieste nie sú veľmi šťastné, ked takmer všetky hovoria „Pán je Duch“, čo nie je zlé, ale musím pochváliť český ekumenický preklad, ktorý vzhľadom na dnešný moderný jazyk presne vystihuje, čo chce text povedať.

„Duch je tím Pánem a kde je Duch Páně, tam je sloboda.“

Takisto King James

„Now the Lord is that Spirit.“

Tieto verše ukazujú doslovne, že Duch je tým Bohom (Hospodinom) v celom tomto texte. On nám odňal závoj zo srdca a uviedol nás do slobody. Všade, kde je Duch Svätý, tam je sloboda.

Pozrime si ďaľšie verše Písma. Jer.31: 33-34…. „33 Lebo toto je smluva, ktorú učiním s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Hospodin: Dám svoj zákon do ich vnútornosti a napíšem ho na ich srdce a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 34 A nebudú už viacej učiť druh druha ani brat brata hovoriac: Poznajte Hospodina! Lebo ma budú znať všetci od najmenšieho z nich do najväčšieho z nich, hovorí Hospodin, pretože odpustím ich neprávosť a na ich hriech viacej nespomeniem.“

Hebr 8: 10-13…“Lebo toto je smluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 11 A nebudú viacej učiť každý svojho blížneho a každý svojho brata hovoriac: Poznaj Pána! Lebo ma budú všetci znať, od malého z nich až do veľkého z nich. 12 Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem. 13 Tým, že hovorí novú, vyhlásil prvú za zastaralú. A to, čo zastarieva a stárne, je blízke zániku.“

Vidíme tu Ducha Svätého? Nie? Tak čítajme ďalej.

Hebr 10: 15-18….“A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal: 16 Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, HOVORÍ PÁN: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem. 18 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.“

Tu vidíme tie isté slová a vyriekol ich Duch Svätý. On je teda pri pre nás najdôležitejšej zmluve, ked nám vpísal do sŕdc a myslí svoje zákony. tými sú samozrejme zákony lásky.

A znova sa pozrime do Gal 3.kap …..“aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.“

Duch Svätý. je ten, ktorý nám dal zasľúbenie večného dedičstva a večného synovstva skrze vieru. On je ten, ktorý uzavrel zmluvu, ako sme čítali v Hebr. 10.kap. a on je tým, ktorý vyhlásil prvú zmluvu za zastaralú. (Hebr.8.).  Vidíme ho teda ako Hospodina zmluvy a že jeho osoba je neoddeliteľná od Trojjediného Boha.