Verše, ktoré budeme čítať vychádzajú z rôznych častí Písma a z rôznych kontextov. To ale o čo mi dnes pôjde bude pretrvávajúca Božia milosť, ktorá je pri kresťanovi počas celého jeho života.

Iz54:10…Lebo vrchy ustúpia a brehy sa pohnú so svojho miesta, ale moja milosť neustúpi od teba, a smluva môjho pokoja sa nepohne, hovorí tvoj zľutovník Hospodin

Jr 31:3…Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť. 4 Ešte ťa vybudujem, a budeš vybudovaná, panno Izraelova; ešte sa budeš zdobiť svojimi bubny a vyjdeš v kole veseliacich sa; 5 ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie; sadiť budú sadiaci a budú užívať obecné po rokoch prvotín.

2.kor. 9:5…A Bôh má moc rozhojniť vám každú milosť, aby ste vždycky vo všetkom mali všetkého dostatok a tak hojneli na každý skutok dobrý, 9 jako je napísané: Rozsypal a dal chudobným; jeho spravedlivosť trvá na veky. 10 No, ten, ktorý dáva semä sejúcemu a chlieb na pokrm, dá a rozmnoží vaše semeno a dá rásť plodom vašej spravedlivosti.

Hebr 13:9… Rôznymi a cudzími učeniami sa nedajte točiť. Lebo je dobre, aby milosťou bolo upevňované srdce, nie pokrmami, ktoré neprospely tým, ktorí sa nimi zapodievali.

Cieľom dnešnej takej malej kázničky z Božieho Slova je aspoň z malej časti popísať jav, kvôli ktorému sa môžeme dnes spolu zhromažďovať ako kresťania.  Božia milosť.

Pozrime si v krátkosti význam tohoto slova. Z právneho hľadiska je milosť nevymáhateľné a nezaslúžené odpustenie trestu. Môže mať tri formy abolícia, agraciácia a rehabilitácia – to len na okraj. Z teologického hľadiska je milosť láskavé Božie jednanie s človekom bez ohľadu na jeho zásluhy alebo hriechy. Toľko svetské citáty. Za zmienku ešte hádam stojí  a to si zopakujeme, že je to nezaslúžený a nevymáhateľný akt a to je opakujem svetská definícia. Z tohoto hľadiska je potom nepochopiteľné jednanie cirkevných oranizácií na čele s RKC, ktoré preferujú napriek Písmu spasenie zo skutkov, aj ked to celé filigrantsky zahaľujú do milosti.

Rim.6:23…Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.

Ef 2:8-9…Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9 nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil

Keby sme mali kresťansky zhrnúť čo je to milosť, tak je to dar, nezaslúžený dar. Prejav nezištnej a nesebeckej lásky, ktorú mal BOH odvždy k svojmu vyvolenému ľudu.

Každý kresťan by si mal položiť základnú a zásadnú otázku. Končí Božia milosť znovuzrodením? Ako som už minule hovoril, mnohí po zboroch vyučujú, že Božia milosť je s nami stále, v skutočnosti však vyučujú a žijú niečo úplne iné. Podľa nich sme spasení z milosti, ale po znovuzrodení máme vraj možnosť využívať silu, ktorú sme dostali a zachovávať prikázania Zákona. Títo ľudia sú popletení a nevedia, že my sami aj keď poznáme Božie nariadenia, nie sme schopní dodržiavať ich nijakou silou, iba Božou. Kresťanský život vo vzájomnej láske sme schopní žiť len vďaka jeho prevelikej milosti. A tá je jedinečná a čo je pre nás najlepšie, nikdy nekončiaca.

Chcel by som tu parafrázovať brata S.Lawsona, že Božia milosťje ako morské vlny, ktoré nás neustále obmývajú celý náš kresťanský život. Tie vlny nás neobmyli len raz a potom odišli. Sú tu stále. Vzťah  Božie dieťa a Boh je podobný, ako keď matka porodí dieťa a nesie si ho z pôrodnice. Nepoloží ho na schody nemocnice, nedá dobré rady do života a nepovie…tak a teraz ži svoj život. Máš ruky, nohy, ústa, si pre život vybavený a odíde. Nie. S obrovskou láskou sa stará o svoje dieťa. Tak isto je to s Božou milosťou. Aj keď nerobíme dobre a hrešíme, vyznávame hriechy a milujúci Boh nám ich odpúšťa.

Jeho dobrotu si neužívame len my, kresťania, ale aj svet. Z jeho všeobecnej milosti sa môžu ľudia tešiť zo života, rodiny, priateľov, hudby, športu atd.

 Takže sa teraz vrátime ku kresťanom, ktorí ako keby nechápali ešte stále, že všetko je z milosti Božej a nie z našich kresťanských výkonov a dodržiavania nariadení, musíme sa opýtať…chceš naplniť Zákon? OK.

Ale tým, že dnes nebudeš krivo svedčiť, alebo dnes nič neukradneš Zákon nenaplníš. Naplníš ho vtedy, keď nielen že nebudeš robiť zle, inými slovami nepôjdeš proti nariadeniam, ktoré Boh každému vložil dovnútra mysle, alebo svedomia, ale budeš plniť príkazy Božie, ktoré Boh vpísal na mäsité dosky srdca, ako sme minule čítali z Jr 31:33, čiže z lásky a nezištne budeš niesť bremeno svojho brata, alebo sestry ako je napísané…Bremená jedni druhých neste. Teda, aby sa na nás naplnilo a bolo to na nás skutočne vidieť, že sme listom Kristovým…2Kor. 3:3-6…“a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých. 4 A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha, 6 ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.“

Teda Boh nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi Novej a lepšej zmluvy, ktorá nespočíva v službe podľa kamenných dosiek, ale službe Duchu Svätému. Naša schopnosť je z Boha, ako sme čítali. Znova tu vidíme princíp, ktorý som spomínal na začiatku. Služba smrti v literách, vyrytých na kameňoch v opozícii voči novozákonnej službe Duchu Svätému. Keď Písmo hovorí, že Nová zmluva je lepšia, tak to tak je. A nadôvažok hovorí, že čo je staré, blíži sa zániku.

Toto všetko spolu úzko súvisí.  Ako som už spomínal, v Gal 6:2 stojí…“Jedni druhých bremená neste a tak naplňte zákon Kristov“.  K tomuto smeruje celé Písmo…aby ste sa aj vy tak milovali, ako som ja vás miloval. To hovorí Pán apoštolom a platí to pre celú Cirkev. K láske, ako najväčšiemu daru, darovanému od Otca svetiel z MILOSTI.

Keď to celé zhrnieme a zosumujeme, vidíme, že uspôsobenie, o ktorom sme čítali v 2. Kor.nie je nejaký jednorázový akt, ako niektorí vyučujú , ale neustále pôsobenie Božej milosti, ako sme aj rozoberali z listu Hebr. 13:9…ABY MILOSŤOU BOLO UPEVŇOVANÉ SRDCE… a z toho jasne vyplýva, že naše srdce musí byť neustále posilované milosťou, čiže ako správne poznamenal brat Lawson, neustále milosťou obmývané. My doslova berieme od Boha milosť za milosťou.

To, že utekáme od neprávosti, či nemorálnosti nie je z nášho poznania Zákona, ALE Z PREVELIKEJ BOŽEJ MILOSTI. Prosme teda Pána, aby nám pripravoval vopred dobré skutky, v ktorých budeme chodiť.