Keď bol Pán Ježiš pokrstený od Jána Krstiteľa, bol Duchom zavedený na púšť, kde ho Diabol pokúšal. Pokračovanie Jánovho Evanjelia nás vedie do času, keď sa Ježiš navracia z púšte po pokúšaní a v momente keď ho Ján Krstiteľ uvidí volá – “Hľa Baránok Boží”. Ján pri tomto prehlásení vychádza z Izaiáša: 

Iz 53:7: „Mučili ho, a on ponižujúc sa znášal dobrovoľne a neotvoril svojich úst; vedený bol ako baránok na zabitie a zanemel ako ovca, ktorá zanemie pred tými, ktorí ju strihajú, a neotvoril svojich úst.“

Uvedomme si čo sa vlastne stalo. Ján nehovoril sám pre seba, vždy hovoril k obecenstvu. Židia poznali starozákonné texty. Ján volá – Baránok Boží, za mnou ide Ten, ktorý bol prv ako som sa narodil, svedčím, že je to SYN BOŽÍ a aká bola reakcia? Nič! Pred nimi stál sám Boh, tak to Ján predsa hovorí, je tu Boží Syn a nikto mu nevzdáva česť aká mu patrí! Nikto sa nejde ani len presvedčiť či je to pravda, veď Ján je predsa uznávaný prorok! Nikto sám od seba nejde aj keď vedia o kom Ján hovorí a tu sa uplatňujú slová Izaiášové z listu Rimanom:

Rím 3:10-12: „ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného; niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného.“

Na tom čo nasleduje môžeme vidieť čisto Božie dielo v povolávaní.

J 1:35-37: „Nasledujúceho dňa zase stál Ján i z jeho učeníkov dvaja a pozrúc na Ježiša, ktorý išiel pomimo, riekol: Hľa, Baránok Boží! A počuli ho to hovoriť tí dvaja učeníci a išli za Ježišom.“

Na tejto vete si môžeme všimnúť Pánovu milosť. Ján DRUHÝKRÁT volá tieto slová práve kvôli tomu aby ich počuli práve Ján a Andrej a tí pohnutí Svätým Duchom idú za Ježišom. Nevieme či boli pri Jánovi, keď tieto slová používal prvýkrát pretože Ján a Andrej boli rybári, teda živili sa rybolovom. No však práve preto odzneli tieto slová opäť aby ich počuli práve títo dvaja učeníci. 

J 1:37: „A počuli ho to hovoriť tí dvaja učeníci a išli za Ježišom.“

Išli za Ježišom – teda nasledovali ho. V Gréckom jazyku je tu použité slovo “Akolúthein” – teda duchovné nasledovanie. Učeníci nasledujú a učia sa od toho, koho nasledujú a riadia sa jeho radami. Znamená to aj fyzické nasledovanie – učeníci chodia so svojim majstrom a spoločne s ním prežívajú všetky udalosti. A v takomto duchu išli Ján a Andrej za Ježišom. A v tomto istom duchu musíme aj my nasledovať Pána. Musíme byť pripravení riadiť sa Jeho radami, nechať sa viesť Jeho Duchom a toto všetko nám poskytuje Písmo (Božie Slovo), kde je zvestovaná CELÁ RADA BOŽIA (Rady ako žiť náš život).

J 1:38-40: „A Ježiš obrátiac sa a vidiac ich, že idú za ním, povedal im: Čo hľadáte? A oni mu povedali: Rabbi (čo znamená preložené: Učiteľu), kde bývaš? A on im povedal: Poďte a vidzte! A tak prišli a videli, kde býva, a zostali u neho ten deň; a bolo asi desať hodín.“

V týchto veršoch vidíme Boží charakter. Keď Ho skutočne, úprimne hľadáme, tak sa nám vždy dá nájsť a vždy odpovie. Rovnako aj učeníci keď išli za ním, tak ho nepozorovali z ďaleka, ale išli k nemu až tak blízko, že sa otočil a pýta sa: “Čo hľadáte?” Ak k Nemu úprimne prichádzame, On nás nikdy nevyženie von: J 6:37: „Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.“

Učeníci sa pýtajú: “Kde bývaš” a Pán na to: “Poďte a vidzte.”

Nenecháva ich pozorovať z diaľky a že to stačí ako si myslí veľké množstvo ľudí v dnešnej dobe, ktorí možno aj ústami vyznávajú, že Ježiš je Boh no nepoznajú Ho. Pán nás pozýva: poďte a vidzte, nasledujte ma, presvedčte sa, skúmajte ma. Aby ho učeníci poznali, museli ho nasledovať a keď prišli k nemu, boli tam až do desiatej hodiny, takže vlastne od rána do večera, pretože apoštol Ján píše, že ten deň strávili u neho. Ak ho chceme viacej poznať aj my ho musíme rovnako nasledovať, musíme ísť do písma. Veď On dáva duchovný pokrm a múdrosť, ktorú potrebujeme.

Ž 105:3-4: „Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! Hľadajte Hospodina a jeho silu; hľadajte jeho tvár ustavične!“

Jk 1:5: „A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná.“

Pr 2:6: „Lebo Hospodin dáva múdrosť; z jeho úst pochádza známosť a umnosť.“

Hospodin dáva múdrosť v každej situácii. Keď sme v skúškach a pri každom rozhodovaní je našou povinnosťou modliť sa a hľadať odpoveď v Božom slove (v tomto poradí). Je pre nás rovnako dôležité nazabúdať na modlitbu, na stretávanie, vyučovanie a večeru pánovu. To je ľúbe Pánovi a prichádza s tým množstvo požehnaní. Rovnako ako prvá cirkev: Sk 2:42-43: „A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách. A prišla bázeň na každú dušu, a dialo sa mnoho zázrakov a divov skrze apoštolov.“

Vidíme to? Zotrvávali v správnom učení (to je veľmi dôležité a preto je to na prvom mieste), v nefalšovanej bratskej láske, pri lámani chleba a na modlitbách a VTEDY prišla bázeň na každú dušu.

J 1:41-52: „A jeden z tých dvoch, ktorí to počuli od Jána a išli za Ježišom, bol Andrej, brat Šimona Petra. Ten najprv našiel svojho vlastného brata, Šimona, a povedal mu: Našli sme Mesiáša (čo je preložené: Kristus čiže Pomazaný). A priviedol ho k Ježišovi. A Ježiš pozrúc na neho povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfaš (čo znamená v preklade: Peter čiže Skala). Zase nasledujúceho dňa chcel Ježiš vyjsť do Galilee a našiel Filipa a povedal mu: Poď za mnou! A Filip bol z Betsaidy, z mesta Andrejovho a Petrovho. A Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho, z Nazareta. A Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobrého? Filip mu povedal: Poď a vidz! Potom videl Ježiš Natanaela ísť k sebe a povedal o ňom: Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa. Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boží! Ty si ten kráľ Izraelov! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš. A ďalej mu povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a sostupovať na Syna človeka.“

Natanael bol pravdepodobne jeden z tých, ktorí horlivo očakávali na príchod Mesiáša. Vidíme aké slová volí Filip, keď sa s ním stretne: “Našli sme toho, o ktorom hovoril Mojžiš v zákone. Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta”. V tej chvíli nastúpila naša hriešna, ľudská prirodzenosť, keď sa Natanael nepozastavil na slovách KTO prišiel, ale ODKIAĽ prišiel. A pre tú istú vec aj keď sa narodil darca života- Pán Ježiš, tak tam okrem pár zvierat nikto nebol, nikto ho neočakával, keď Ján Krstiteľ povie “Hľa Baránok Boží” – nikto Mu nevzdáva česť, nikto ho nenasleduje. Tak neskutočne je človek hriešny, preto Izaiáš hovorí- “Niet toho, kto by skutočne hľadal Boha”.

Nazaret však skutočne nemal dobrú povesť a ľudia sa naň pozerali s pohŕdaním, tak preto Natanaelova reakcia bola taká aká bola. Boh však práve preto aby ukázal na náš hriech sa ukazuje v takýchto netradičných činoch v celom písme. Musíme však na Natanaelovu obranu povedať, že sa s Ježišom vidia prvýkrát – ešte sa nestretli. A Filip mu hovorí známe slová: “POĎ A VIDZ”. Natanael mne nemusíš veriť, presvedči sa sám, skúmaj to a uvidíš to sám.

O tom, že Natanael bol úprimne veriaci niet pochýb:

J 1:48-49: „Potom videl Ježiš Natanaela ísť k sebe a povedal o ňom: Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti. Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.“

Pod akým fíkom? Ježiš, ty si ma videl pod fíkom a už ma poznáš?? To by bola zrejme jeho reakcia keby sme nevedeli čo sa skutočne stalo.

Židia sa chodili pod figovníky modliť. A čo tam teda Natanael robil? Modlil sa. Očakával Mesiáša, očakával Toho, o ktorom hovoril Mojžiš v zákone, očakával kráľa. Modlil sa a vytrvalo volal na Boha. A Pánova odpoveď? – Videl som ťa pod TÝM fíkom. Videl som ťa, keď si bol pod tým fíkom, keď si sa modlil a som tu. 

Vtedy ho Natanael poznal, poznal kto skutočne je a zo Svätého Ducha vyznáva pred všetkými:

J 1:50-51: „Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boží! Ty si ten kráľ Izraelov! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš.“

To bolo po prvýkrát, keď sa učeníci stretli s Ježišom. No však aj po Natanaelovom vyznaní, ktorý sa o ňom vyjadril, že je Boží Syn sa učeníci vrátili k prácam, ktoré vykonávali predtým a nenasledovali Pána. Z ostatných evanjelií vieme, že učeníci boli do služby povolaní keď chytali ryby.

Toto je aj náš problém a všetkých kresťanov na celom svete, že aj keď vieme kto Pán Ježiš je, tak ho aj tak nenasledujeme tak ako by sme mali. Často preto, že mu neveríme a pretože naše hriešne túžby sú silnejšie. Ale aj napriek tomu On k nám opäť hovorí a vždy nás zachraňuje znova a znova.

Peter sa živil rybolovom. V jeho dome žila s ním aj jeho žena, svokra a brat Andrej. Na rybolove doslova závisel ich život, pretože to bol jediný zdroj peňazí akí mali. Teraz sme v evanjeliu na mieste, kde Pán Ježiš stojí na brehu Genezaretského jazera a sú tam aj Peter, Andrej, Jakub, Ján a ich otec Zebedej. Celú noc chytali ryby, od večera až do rána a nič nechytili.

L 5:1-7: „A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete, že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy s lode. A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť. A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norily.“

Peter je skúsený rybár. Vie kde má ryby hľadať. Vie o akej hodine. Boli postrčení iba kúsok od brehu, nebola vhodná hodina na chytanie a Peter vedel, že keď nechytil žiadne ryby do teraz, tak teraz ich už nechytí určite. Peter akurát vypral siete čo je veľmi zdĺhavá a namáhavá práca a čo mu Pán hovorí? Peter hoď tie siete znovu do vody. Petrova reakcia: Ach! Akurát som vypral siete a znova ich tam mám hodiť aby som nič nechytil a mohol ich prať znova? Ale čo je dôležité? Peter hovorí: “NA TVOJE SLOVO SPUSTÍM SIEŤ”. Peter ani nemal na výber. Pán sa rozhodol a Peter musel počúvnuť a s nami je to podobne. A čo sa nestalo? Chytil viac rýb ako loďka vládala uviezť.

Pán Ježiš Petrovi, ale hlavne aj nám ukazuje čo máme hľadať ako prvé a čo je najdôležitejšie. To v tej chvíli nerobil ani Peter ani apoštol Ján a nerobíme to ani my!

Mt 6:31-34: „Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme? Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané. Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.“

Pán Ježiš ukázal Petrovi, že sa na Neho môže spoľahnúť, že svojim úsilím môže chytať aj celú noc a nič nechytí a že Ten kto toto všetko dáva stojí pred ním.

L 5:8-11: „Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovým a povedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. Lebo ho bola objala hrôza i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili, a podobne i Jakoba i Jána, synov Zebedeových, ktorí boli spoločníkmi Šimonovými. A Ježiš povedal Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. A keď pritiahli lode k zemi, opustil všetko a išli za ním.“

Pán Ježiš nás milostivo povolal. Aj apoštolov milostivo povolal, spomeňme si napríklad na apoštola Pavla. Čo mal v srdci, keď ho Pán povolal. Pán sa predstaví učeníkom ako BOH a oni odídu k práci, ktorú vykonávali predtým. K starému spôsobu života. Po skutočnom poznaní Pána to vyzerá úplne opačne. Apoštol Pavol prenasledoval kresťanov kvôli Pánovi Ježišovi a nakoniec to bol on, ktorý položil život pre neho. Takto Boh pracuje. On nepovoláva kvalifikovaných, ale kvalifikuje povolaných. On nevymení somára za záhradníka, ale zo somára spraví záhradníka.

Pán Ježiš nás pretvára a celý náš život nás kvalifikuje a my stále, stále dookola od neho utekáme preč. Navraciame sa do hriechu. Však ak sme skutočne Jeho, tak nás nikdy nenechá dlho preč a vždy sa milostivo navráti k nám.

Zj 3:20: „Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“ 

Pán sa vždy navráti k nám a stojí pred dverami. Však tieto slová neznamenajú to, že Pán Ježiš stojí pred dverami a keď mu neotvoríme tak proste odíde. On neodchádza! Spomeňme si na Petrove slová: “NA TVOJE SLOVO PANE….UČINÍM” Tieto slová ukazujú na Boží charakter. My tie dvere nakoniec otvoríme a budeme s ním večerať, pretože sme Jeho ľud a máme mať s ním blízky vzťah (symbol večere) a hlavne On nie je Ten, ktorý má byť za dverami, ale Ten, ktorý má sedieť za vrchom stola v našom živote.