1.Kor 4:1-8 „Nech tak myslí o nás človek ako o služobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Božích. 2Tu ostatne sa vyhľadáva u správcov, aby bol ktosi najdený verný. 3A mne je to najmenším, aby som bol vami súdený alebo ľudským súdom. Ale ani sám seba nesúdim, 4lebo nie som si ničoho povedomý, ale tým nie som ospravedlnený; no, ten, kto ma súdi, je Pán. 5A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden každý chválu od Boha. 6Ale toto, bratia, som povedal v podobenstve vzťahom na seba a na Apolla, pre vás, aby ste sa na nás učili nemyslieť nad to, čo je napísané, aby ste sa nenadúvali jeden za druhého proti inému. 7Lebo kto ťa robí rozdielnym od iného? A čo máš, čo by si nebol dostal? A jestli si aj dostal, prečo sa chváliš, ako keby si nebol dostal? 8Už ste nasýtení, už ste zbohatli, bez nás kraľujete, a bárs by ste len kraľovali, aby sme aj my s vami spolu kraľovali.“

Úvodný text nie je vybraný preto, že by nejako zvlášť súvisel s danou problematikou, ale verím, že som ho vybral správne, vzhľadom na charakter toho, čo budem hovoriť.

Nedávno som posielal nejaké maily o znameniach čias, teda ako sa napĺňajú veci v súvislosti s Pánovým príchodom. Trochu ma prekvapila reakcia jedného brata, ktorý nám napísal, aby sme sa nedali pohltiť koncom sveta, ale mať v tomto zmysle istú vyváženosť a viacej sa radovali z Boha, z prírody, máme si viac plánovať život atď.

Hneď na začiatku chcem uviesť, že nič na tom, čo písal nie je zlé. Veď Boh nám vytvoril zmysly, aby sme vnímali krásu, alebo hudbu. On dal človeku zmysel, aby mohol vnímať tieto veci, aby mohol zažívať niečo príjemné a dal mu samozrejme aj zmysel pre poriadok, plánovanie a možnosť vytvorenia si istého štandardu, v ktorom chce žiť.

Nakoniec, bol  to myslím M.Luther, ktorý povedal, že keby mal ísť poobede zasadiť stromček a vedel by, že Pán príde večer, tak aj tak ten stromček išiel zasadiť (len parafrázujem, neberte ma úplne za slovo). Má teda nejaký zmysel pokračovať ďalej? Všetko sa zdá byť jasné.

Myslím si, že áno, nejaký priestor na rozobratie problematiky sa tu nájde. Brat v tom maili hovoril o vyváženosti, ja ale budem dnes hovoriť o prioritách a na celú vec sa pozrieme skrze Písmo, čo ono na to hovorí.

Keď si pozrieme úvodný text, Pavol hovorí o kresťanoch, ako o správcoch Božích tajomstiev. Opisuje situáciu v Korintskom cirkevnom zbore, ktorá nejako zvlášť nemusí súvisieť s tým, o čom chcem hovoriť, ale je tu jedna zaujímavá veta. Tá veta je univerzálna, môžeme si ju teda ľubovoľne vkladať do ktoréhokoľvek textu Písma pri výklade a každý kresťan by ju mal mať na poprednom, ak nie na úplne prvom mieste v mysli, pokiaľ ide o posudzovanie životných situácií. Tá veta znie:

1 Kor 4:6 „Ale toto, bratia, som povedal v podobenstve vzťahom na seba a na Apolla, pre vás, ABY STE SA NA NÁS UČILI NEMYSLIEŤ NAD TO, ČO JE NAPÍSANÉ, aby ste sa nenadúvali jeden za druhého proti inému.“

Teda, keby sme si mali uviesť príklad, tak v Káne Galilejskej pri premene vody na víno, nebudeme vyzdvihovať úlohu Ježišovej matky Márie,  že aká bola prezieravá, keď povedala sluhom, aby urobili všetko, čo im On povie, nebudeme písať tony textov o jej úlohe v Jeho živote a spasiteľskej činnosti, ale prioritne budeme vyzdvihovať čin Pána Ježiša, ktorý robil veľké divy a veľké skutky Božie. Čiže nebudeme myslieť nad to, čo je napísané.

Máme vyše 1000 strán textu, kde je spísaná Božia vôľa pre kresťana. Je tam napísaný každý aspekt kresťanovho správania. V súvislosti s výrokom „nemyslieť nad to, čo je napísané,“položme si otázku. Je niekde napísané, že máme na Pána čakať vyvážene s pohľadom upretým na prírodu a s naplánovanou budúcnosťou?

Mohol by som teraz použiť výrok z Mt 6:25 „Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete.“ Alebo výrok Mt 6:31-32 „Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme? 32Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ Tie slová sú tak jasné, že nepotrebujú komentár a rozbijú každé plánovanie a čakanie si na Pána po svojom. No keďže poznám pozadie v zboroch, kde sa tieto „veci“ vyučujú a sám som sa aj na takejto prednáške o kresťanskom čakaní na Pána a plánovaní zúčastnil, budem vo vysvetľovaní pokračovať.

Je teda niekde napísané, že namiesto horlivého očakávania Pánovho príchodu, s čím určite súvisí aj posudzovanie naplnenia  znamení doby, máme tak trochu prispatí tráviť čas pozorovaním prírody a plánovaním? Ja som v Písme nič také nenašiel. Ale našiel som tam toto:

2.Tes.3:9 „… nie, že by sme nemali práva na to, ale aby sme vám dali seba za príklad, aby ste nás nasledovali.„

Žid 6:12  „aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia“.

2 Tim 3:10-11 „Ale ty si nasledoval moje učenie, môj spôsob života, úmysel, moju vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť, 11moje prenasledovania, utrpenia, aké ma stihly v Antiochii, v Ikoniu, v Lystre, ktoré prenasledovania som zniesol, a zo všetkých ma vytrhol Pán.“

Všetky tieto verše hovoria o nasledovaní Pavla v jeho správaní, úmysloch, láske, prenasledovaní a utrpeniach.

To isté hovorí Peter  1Pt 5:9-10 „ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere, vediac, že vaše bratstvo inde po svete znáša tie isté utrpenia. 10Ale Bôh každej milosti, ktorý nás povolal do svojej večnej slávy v Kristu Ježišovi, keď ešte málo potrpíte, on sám vás dokoná, upevní, zmocní, položí na pevný základ. „

Ďalej Pavol píše, že bojoval dobrý boj a zachoval vieru (2 Tim:4-5), alebo píše, aby sme vykupovali čas (Kol 4:5). Neviem, ale mne to neznie, ako nabádanie na pohodové pozorovanie prírody alebo ešte pohodovejšie plánovanie si svojej budúcnosti.

Život podľa apoštolov v utrpeniach, prenasledovaní je pravé nasledovanie Pána a  ďalej si ukážeme, kedy toto budeme napĺňať. Ja sa osobne hanbím, že nemám také utrpenia. A prečo ich nemám? Lebo som málo horlivý v práci pre Pána. Neohlasujem na každom kroku a hlavne neupozorňujem, že sa blíži koniec.

Veď čo robil Noe pred potopou?

Je písané, že Noe chodil s Bohom. Následne je písané, že mal 500 rokov, keď splodil synov. Potopa prišla, keď mal Noe 600 rokov.

1Pt.3:18-20 „Lebo aj Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spravedlivý za nespravedlivých, aby nás priviedol k Bohu, usmrtený telom, ale oživený Duchom, 19(v ktorom aj odíduc kázal duchom v žalári, 20ktorí kedysi neposlúchali, keď raz vyčkávala Božia zhovievavosť za dní Noeho, keď sa staväl koráb, v ktorom bolo málo, to jest osem duší zachránených vodou).“

V 20. verši je písané, že za čias Noeho neposlúchli. Čo to znamená?

Znamená to, že keď neposlúchli, musel im niekto kázať Božie Slovo, ktoré niečo prikazovalo. Ten niekto bol Noe. A čo im kázal vyše 100 rokov a zároveň staval koráb? Že ich Boh miluje, majú sa tešiť a plánovať si spolu s Noachom budúcnosť?

Noe jasne hlásal Božie Slovo, ktoré ich usvedčovalo z hriechu a hlavne, hlásal blízky príchod Božieho hnevu prostredníctvom potopy, veď každý videl, čo stavia.

Keď sa ešte vrátime k veršom Žid 6:12, vidíme, že Boh nás vyzýva nezlenivieť v nasledovaní tých, ktorí vierou dedia zasľúbenie. Boh vyzýva horlivo nasledovač všetkých, ktorí dedia zasľúbenia už od Noacha, ktorý hlásal prichádzajúci súd. A kto ho ešte hlásal? Všetci proroci a samozrejme aj apoštoli.

Môžeme sa teraz opýtať. Aj Nový zákon hlása súd?

Jednoznačne.

J 3:18 „Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.“

Alebo si stačí prečítať list Židom. Veď z toho, čo Pavol hovorí o tých, ktorí ochutnali dobré Božie Slovo a odmietli ho, mrazí. To isté Zjavenie Jána. Opisuje tu Ján Božiu lásku pre svet, alebo opisuje DEŇ PÁNOV (Zj 1:10, Joel 2:11, Mal 4:5), veľký a strašný a Božie súdy? Jasne nám odkazuje, že nastala posledná hodina. Teda je jasne písané, že MÁME ŽIŤ TAK, AKOBY MALA PRÁVE NASTAŤ TÁTO HODINA. Keď Ján hlása poslednú hodinu, my máme robiť presne to isté. Nielen hlásať, že nastala posledná hodina, ale podľa toho i žiť. V Genesis je písané, že Boh dal nebeské svetlá na znamenia, určité časy, dni a roky. V Písme sa popisuje, ako bude slnko ako srstené vrece, mesiac červený ako krv, či sú tam opisované pohyby nebeských hviezd. Čo z toho sa plní a čo nie? Vie to nejaký kresťan?

Málokto.

Väčšina je totiž zaneprázdnená plánovanám, alebo kukaním do mobilu. Boli tu v rýchlom slede po sebe krvavé mesiace, počet ničivých zemetrasení prekonával rekordy, sopky chrlili lávu v absolútne nebývalej miere, či nepokoje medzi obyvateľstvom takmer všetkých krajín naberajú  na nebývalej intenzite. Všetko veci, ktoré sú popisované, ako predzvesť Pánovho príchodu. Zaujíma to kresťanov?

Ťažko.

Väčšina z nich má starosti o demokraciu a o to, komu vo voľbách dá svoj hlas.

Vyvarujme sa teda jednostrannému, takému „slniečkárskemu“ výkladu Božieho Slova a pohľadu na svet, ktoré sa hlása v liberálnych kresťanských kruhoch, kde je vlastne všetko v pohode, príchod Pána v nedohľadne, absolvovuje sa jedno, dve stretnutia za týždeň, prípadne nejaké zborové akcie (aj keď netvrdím, že to nemá nijaké miesto v živote) a život si tak nejako plynie. Ako som teda na začiatku písal, buď budeme v kresťanskom živote hľadať vyváženosť, alebo priority. A priorita je jasná:

J 3:19 “ A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“

Čiže kazatelia bezhlavej Božej lásky, ktorí tvrdia, že Boh miluje úplne všetkých buď evanjelium nepochopili, alebo sa len snažia nejako „pozitívne“ získať ľudí. Ku kázaniu o Božej láske ku všetkým sa takýmto spôsobom dostávajú dokonca aj kazatelia reformovaných zborov. Neočakávajú Pána, nevolajú po jeho príchode, preto kážu o takejto láske.

Boh ale miluje SVOJ ľud… J 13:1 „A pred sviatkom Veľkej noci vediac Ježiš, že prišla jeho hodina, aby prešiel z tohoto sveta k Otcovi, keď bol miloval svojich, ktorí boli na svete, až do konca ich miloval. „

S ostatným svetom ZHOVIEVA. 2 Pt 3:9 „Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu.“ Teda inými slovami, k svetu je zhovievavý, aby jeho vyvolený ľud nezahynul, ale včas došiel k pokániu. Aby mohol nejako fungovať svet, kým sa nenarodia a v určitej etape neobrátia k nemu ľudia, ktorých si od veku vyvolil.

My tu nie sme na to (a to platí aj pre mňa), aby sme si tu ospalo žili, nechali sa zviklať milovníkmi sveta a toho, čo svet ponúka. My sme boli povolaní v páľave dňa žiť život pre Pána, hlásať jeho evanjelium, čiže jeho vôľu.

Pán Ježiš nám poslal Tešiteľa. Ale nie na to, aby sme sa tu vytešovali. To je absolútne sekundárna záležitosť. Primárnou je, aby nás potešoval v trápeniach od tohto sveta, aby nás pudil hlásať JEHO vôľu. A aká je JEHO vôľa?

Máme ohlasovať prichádzajúci súd J 16:7-10 „No, ja vám hovorím pravdu, že vám je to užitočné, aby som ja odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ neprijde k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. 8A keď on prijde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravedlivosti a o súde, 9a to o hriechu preto, že neveria vo mňa; 10o spravedlivosti, že idem k svojmu Otcovi, a už ma viacej neuvidíte“.

A v tom máme ohlasovať Božie milosrdenstvo, že každý, kto uverí v Pána Ježiša Krista a v jeho jedinú a dokonalúj obetu na kríži, bude zachránený.