Po skončení svadby v Káne Galilejskej Pán Ježiš s Máriou-jeho matkou, s jeho bratmi a učeníkmi išiel do Kafarnauma a potom sa vydal na cestu hore do Jeruzalema kde navštívil chrám a vyčistil ho od predavačov dobytka, peňazomencov a tak ďalej…činil tam veľké divy a mnohí tam uverili v Jeho meno. Zvesť o ňom (o Jeho moci) bola taká veľká, že zaujal pozornosť farizejov a jeden z nich-Nikodém sa s ním v noci stretol na Olivovej hore, kde prebehol aj veľmi známy rozhovor o nutnosti nového narodenia.

J 3:22-24: „Potom prišiel Ježiš i jeho učeníci do Judskej zeme a tam sa zdržoval s nimi a krstil. A krstil i Ján v Énone, blízko Sálema, lebo tam boly mnohé vody, a prichádzali ta a krstili sa. Lebo Ján nebol ešte hodený do žalára.“ 

Na začiatkok si povedzme dôležitú vec, ktorú nám apoštol Ján zdôrazňuje v 4.kapitole:

J 4:2: „(hoci sám Ježiš nekrstil, ale jeho učeníci),“

Ján to hovorí práve kvôli tomu aby nezavádzal svojich čitateľov, že vedľa Jána Krstiteľa stál Boh, ktorý tiež krstil vodou a títo čitatelia by si mohli myslieť, že krst vodou je niečo mystické. Nie, Pán Ježiš neprišiel krstiť vodou, ale Duchom Svätým tak ako to povedal Ján Krstiteľ.  

Ďalšia dôležitá vec je na čo tento text ukazuje. Ukazuje na 2 tábory, ktoré krstia vodou. Jeden tábor bol prorok Ján krstiteľ so svojimi učeníkmi a druhý tábor bol Pán Ježiš so svojimi učeníkmi. Tie 2 tábory tam boli preto, pretože Ján bol poslaný na to aby svojou službou urobil prechod medzi starým zákonom a novým zákonom, medzi zákonom a evanjeliom. Kto teda bol Ján Krstiteľ? Toto o ňom hovorí Pán Ježiš: 

Mt 11:9: „Alebo načo ste vyšli? Vidieť proroka? Ba, hovorím vám, že i viac ako proroka.“ 

Mt 11:11: „Ameň vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa; 

Doposiaľ každý prorok, ktorý povstal (Izaiáš, Ezechiel, Jeremiáš) iba hovorili a ukazovali na Krista. Ján je ten, ktorý Krista uvádza na svet. On je jeho predbehúň, on je ten, ktorý kričí prichádza kráľ. Bol veľmi vplyvný-židia ho brali ako proroka, dokonca farizeji sa ho báli. O 20 rokov neskôr apoštol Pavol nachádza v Efeze 12 ľudí, ktorí poznali iba krst Jánov a ani nepočuli, že je Svätý Duch. Žiadny prorok na seba nestŕhal toľkú pozornosť. Na púšť ho nasledovali davy ľudí, ktorí ho chceli vidieť, ktorí chceli počuť čo hovorí.

——————

J 3:25: „Vtedy povstal spor medzi niektorými z učeníkov Jánových so Židmi o očisťovanie.“

Medzi kým nastal spor? Medzi učeníkmi Jána Krstiteľa a nejakou skupinou židov. Zo svadby v Káne si pamätáme tie nádoby na očisťovanie. Židia mali zákon o rituálnom očisťovaní. Nejedli s neumytými rukami. Spoliehali sa na to že tento zákon je postačujúci na to aby ich očistil od všetkého a mysleli si, že akí sú čistí keď sa stále očisťujú a umývaju si ruky.

A títo židia prichádzali a hovorili: Načo sa tu ponárate? Načo sa tu krstíte? Veď v zákone je obrad očistenia a k tomu my ešte zachovávame aj tradície starších a umývame si ruky pred jedlom, umývame poháre aj krčahy.

Prečo však títo židia prichádzajú za Jánovími učeníkmi? Pretože sa ľudia čím ďalej viac dávali krstiť a ku tomu všetkému ešte pribudol aj druhý tábor kde sa ľudia chodili pokrstiť a presne toto bola tá informácia, po ktorej zamrazilo Jánových učeníkov a prichádzajú za Jánom.

J 3:26: „A prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, ktorému si ty vydal svedoctvo, hľa, on krstí, a všetci idú k nemu.“

  Prečo ich to tak znepokojovalo? Pravdepodobne preto, že keď si mal niekto vybrať medzi týmito dvomi tábromi, tak volil ten kde bol Ježiš. Možno viacero učeníkov Jánových prešlo k Ježišovi a ten druhý tábor bol väčší počtom ako Jánov a takto Ježiš stále rástol. Vniímali ich ako konkurenciu. A Jánova odpoveď:

J 3:27-28: „Človek nemôže nič vziať, keby mu nebolo dané z neba. Vy mi sami svedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale že som poslaný pred ním.“

Ak bol niekedy čas na to aby sa Ján Krstiteľ vyšvihol nad Ježiša, aby nechal svetlá reflektorov svietiť iba na seba tak to bolo práve teraz. Ján teraz čelí tým istým pokušeniam, ktorým čelia jeho učeníci – pýcha a žiarlivosť. Prídu k nemu učeníci a hovoria: Už k tebe neprichádzajú žiadni ďalší ľudia. Všetci odchádzajú od nás k Tomu, ktorému si vydal svedectvo za Jordánom! 

Mimochodom v ich vlastných slovách by si mohli nájsť aj usvedčenie, oni predsa vedia čo povedal Ján o Ježišovi – hľa Baránok Boží.

Ján ale zostáva pokorný a hovorí, že človek zo zeme, ten, ktorý sa narodil na zemi si sám nemôže vziať nič, keby mu to nebolo dané z neba. Pán Ježiš je Ten, ktorý má v ruke svoju vejačku, ktorý zhromaždí svoju pšenicu v sýpke a plevy bude páliť neuhasiteľným ohňom. Jedni aj druhí sú v Jeho vlastníctve a môže si s nimi robiť čo chce lebo je Boh. 

Dn 4:32: „A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš?“

Ján stále činí to na čo bol poslaný, stále vyznáva o Pánovi Ježišovi to čo vyznal na začiatku:

Mk 1:7: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi.

Pozri me sa teraz na seba. Aj my sme poslaní od Pána ohlasovať Evanjelium rovnako ako Ján. Nesprávajme sa tak ako keby my sme boli hodní mu rozviazať remienok na obuvi. Pozrime sa aký veľký bol Ján Krstiteľ a aká veľká je jeho pokora. Koľkokrát sa nám stalo, že sme sebe dali prednosť pred Pánom Ježišom? Robme všetko k Jeho sláve rovnako ako to robí aj Ján Krstiteľ.

J 3:30: „On musí rásť a ja sa menšiť.“

Takto hovorí Ján Krstiteľ. Ján sa musí menšiť aby mohol Pán Ježiš rásť. Takto to musí fungovať aj v našich životoch! My sa tiež musíme menšiť aby Pán Boh mohol v nás rásť.

Tento verš ale nie je v kontexte duchovného rastu ani duchovného umenšenia, ale fyzického. Jánova služba sa musí menšiť a úplne skončiť a potom sa naplno začne služba Pána Ježiša. Avšak naďalej platí: Pokiaľ budeme zapierať sami seba, pokiaľ sa bude umenšovať naše telo z jeho hriešnymi vášňami, potom bude aj Pán Ježiš v nás rásť – toto písmo naozaj vyučuje.

J 3:29: „Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila.“ 

Ján vysvetľuje svojim učeníkom kto je on a kto je Ježiš. Ján je akoby najlepší priateľ ženícha(Ježiš). Podľa židovskej tradície ženíchov najlepší priateľ bol jeden z organizátorov svadby a niekedy to mohol byť aj starejší na svadbe. Bol ten, ktorý sa detailne staral o prípravy celej svadby a v podstate robil všetko preto aby sa nevesta dostala k ženíchovi. Bol stredobodom celej svadobnej prípravy a svadobnej hostiny až do momentu kým na scénu neprišiel ženích. Ženích si vzal svoju nevestu a vtedy sa priateľ ženíchov stiahol do úzadia, stal sa jedným z pozvaných na hostinu a radoval sa zo svadby. Ján hovorí: V tomto momente sa moja radosť splnila pretože som vykonal to na čo som bol poslaný.

Mt 4:12: „A keď počul Ježiš, že je Ján vydaný, odišiel do Galilee“ … a v tej chvíli sa začala naplno Jeho služba.

—————

J 3:31-32: „Ten, ktorý prichádza s hora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých, a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedectva.“

Ten, kto je zo zeme je zemský. Rozumie iba tomu čo je na zemi, pretože sa narodil a pochádza zo zeme. A Ten, ktorý prichádza z hora to jest z neba je nad všetkých. Čo nám tým text hovorí?

My sme tento text už čítali v rozhovore z Nikodémom:

J 3:13: „A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba – Syn človeka, ktorý je v nebi.“

Pán Ježiš je ten, ktorý prišiel zhora. On je Syn človeka, ktorý je v nebi, ktorý pochádza zhora a je nad všetkých lebo je Boh. A čo ešte hovorí? J 3:11: „Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva.“

Toto isté hovorí aj Ján Krstiteľ. Čo majú tieto dva verše spoločné? Hovoria to, že NIKTO nepríjma svedectvo Pána Ježiša. Aké je to svedectvo? Že Ježiš, Syn človeka je Boh!

To je to čo Pán vidí a čo hovorí a čo aj svedčí.

J 5:19: „A tak odpovedal Ježiš a riekol im: Ameň, ameň vám hovorím, že Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn.“

J 8:38: „Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte.“

Pán Ježiš svedčí, že je jednej podstaty z Otcom, ale nikto nepríjma jeho svedectva. Prečo? 

Pretože sa všetci odvrátili a nie je ani jeden, kto by skutočne hľadal Boha a hoc môže aj sám Boh pred nimi stáť, tak oni ho nechcú.

Čo ale tí ľudia, ktorí nasledovali Jána na púšť. Čo tie masy ľudí, ktoré chodili počúvať evanjelium?

Čo im hovorí Pán Ježiš:

Mt 11:7-8:  Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, tí, ktorí nosia mäkké rúcho, sú v kráľovských domoch.

Tento text nám odhaľuje srdcia ľudí, ktorí chodievali za Jánom a neskôr za Ježišom. Boli nespokojní. Pýta sa ich: prišli ste vidieť trstinu, ktorá sa kláti vo vetre? Inými slovami: človeka, ktorý je naklonený ľuďom, človeka, ktorý je naklonený na všetky strany aby sa ľuďom zapáčil, takého človeka by oni chceli nasledovať, ktorý by hovoril tak ako oni pískajú. 

Nepáčilo sa im ani ako sa Ján oblieka – Ján bol ako Boží prorok oddelený od spoločnosti jedol poľný med, kobylky a oblečený bol do tvrdého kožuchu z ťavej srsti – Pán hovorí, že ak hľadajú ľudí oblečených v mäkkých rúchach, tak takí sú v kráľovských palácoch.

Mt 11:17: „Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne, jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste.“

Tento verš zobrazuje udalosť dvoch detských hier – na svadbu a na pohreb. Pán Ježiš toto pokolenie prirovnáva k týmto deťom, ktorým pískali a netancovali a nad ktorými žalostne nariekali a neplakali.

Mt 11:18-19: „Lebo prišiel Ján nejediac ani nepijúc, a hovoria: Má démona; prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoria: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov.“

Pán Ježiš poukazuje na hriešne srdce týchto ľudí. Potom boli takí ľudia, ktorí uverili, ale iba naoko. Uverili pretože Pán robil divy a chceli ho učiniť Kráľom. Vždy, keď chceli Pána Ježiša učiniť kráľom, tak On vždy odchádza, pretože to robili kvôli Jeho moci. Táto viera bola povrchná. 

J 2:23-25: „A keď bol v Jeruzaleme na Veľkú noc, na ten sviatok, uverili mnohí v jeho meno vidiac jeho divy, ktoré činil. Ale on, Ježiš, sa im nesveril, pretože on znal všetkých a že nepotreboval, aby mu niekto vydal svedoctvo o človekovi, lebo on vedel, čo bolo v ktorom človekovi.“

Mnohí uverili v jeho meno, ale Pán sa im nezveril alebo lepšie – Pán im neveril lebo poznal ich srdce, nikto mu nemusel nič hovoriť, vedel čo má kto v srdci a preto Nikodémovi hovorí, že “neprijimate naše svedectvo”.

Nikto Pánovi neuveril, dokonca aj po týchto veciach Pán znovu ostáva sám a neskôr znovu povoláva učeníkov od rybolovu. Taký je hriešny človek. Nič sám nezmôže. To, že v neho veríme je len práca Ducha Svätého – preto hovorí Pán Ježiš Nikodémovi, že znovuzrodenie z Ducha je tá jediná cesta k Bohu a to vyznáva aj Petrovi:

Mt 16:16-17: „A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavily, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“

Pán Ježiš je ten, ktorý dáva mieru viery, podľa toho ako On sám chce.

—————

J 3:33-36: „Kto prijal jeho svedoctvo, ten spečatil, že Bôh je pravdivý. Lebo ten, ktorého poslal Bôh, hovorí slová Božie; lebo nie z miery dáva Bôh Ducha. Otec miluje Syna a dal všetko do jeho ruky. Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“

Pán Ježiš oznamuje evanjelium a dáva sľub. Kto verí v Pána Ježiša bude mať večný život, ale ďalší sľub ostáva aj tým, ktorí v neho neveria, tí neuzrú život, ale večný, spravodlivý, Boží hnev ostáva na nich.

Pozerajme preto na náš život a čiňme pokánie. Nosme ovocie hodné pokánia, čo to ale znamená? To neznamená, že budeme iba z nejakého malého hriešiku činiť pokánie! To znamená, že celý náš život má niesť ovocie hodné pokánia, predchádzajme pred Pána tak akých nás On očakáva!

Ž 51:19: „Obeti Božie sú skrúšený duch. Skrúšeným srdcom a zdrteným, ó, Bože, neopovrhuješ.“