Kol 2:13-17 „I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním darujúc vám z milosti všetky hriechy, vymažúc písmo, napísané proti nám, záležajúce v rôznych nariadeniach, ktoré bolo proti nám, a vzal ho z prostredku pribijúc ho na kríž a odzbrojac kniežatstvá a vrchnosti vystavil ich verejne na odiv víťazosláviac nad nimi v ňom.Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty, čo všetko je tôňou budúcich vecí, ale telo je Kristovo.

Dnes je zaužívaný názor, že svätenie nedele zaviedli kresťania a mnohí, ktorí tento názor šíria hovoria, že by sa mal zachovávať názov nedele známy z katolíckej „cirkvi“a to je „deň Pánov.“

Kto chce zachovávať nedeľu ako deň keď je voľno a myslí si napríklad, že Pán v ten deň vstal z mŕtvych a je dobré v ten deň oslavovať Boha, ako to trebárs čítame na stránke „obrátený katolík“, tak treba skonštatovať, že NEMÁM nič proti tomu, je to biblicky správne a nie je dôvod na nijaké kontroverzie. My sami sa totiž stretávame v nedeľu.

Sú ale skupiny, ako napr. niektorí baptisti, ktorí tvrdia, že nedeľu musíme dodržiavať v zmysle oslavy Boha, — LEBO DESATORO… A zložitými kľučkami, čo si dnes ukážeme, sa prepracúvavajú k premene starozákonnej soboty na novozákonnú nedeľu tvrdiac, že desatoro platí a sobota sa akurát zmenila na nedeľu. Samozrejme sú u nich doporučenia v tento deň čo najmenej vykonávať činnosť nesúviacu s Bohoslužbou. Čiže aj nákup v obchode, alebo natankovanie je tak trochu problém.

Potom tu máme ďaľšiu skupinu, kde som kedysi patril aj ja, ktorá tvrdí, že treba zachovávať sobotu, lebo bola daná od počiatku. Touto skupinou sa dnes zaoberať nebudeme, tieto názory takisto ako u niektorých baptistov pri nedeli sú založené na nepochopení Písma a vyznávačmi týchto učení sú poväčšinou adventisti, ktorých ťažko radiť medzi kresťanov, keď viac ako Písmu veria prorokyni E.G.Whiteovej. Ale o tom možno inokedy.

Nedeľa, ako špeciálny deň uctievania v katolíckej „cirkvi“ vznikla ako tradícia, prevzatá z čias Rímskej ríše. Cisár Aurelián počas svojho panovania (270-275) určil, že neporazené slnko bude hlavným patrónom Rímskej ríše. Na 25.december pripadli oslavy zimného slnovratu, ktoré sa slávia dodnes ako Vianoce a božstvo bolo nazvané Sol Invictus.

Ďalší cisár Konštantín v roku 321 určil deň slnka (dies solis), teda nedeľu za sviatok a mnusel sa svätiť pod trestom smrti. Dnes tohoto cisára mnohí uznávajú za svätého a tvrdia, že to urobil kvôli kresťanom. A boli to práve pápeži, ktorí v tejto tradícii pokračovali, prijali rímsky kult boha slnka a nedeľu ako slnečný deň ( napr. v nemčine sonntag, v angl. sunday) pomenovali dies dominum (deň Pánov).

Všetko toto je vlastne možný chybný výklad Písma. Vychádza sa pritom z Jánovho evanjelia, kde je písané, že v prvý deň týždňa našli apoštoli hrob prázdny. Tu ale nie je písané, že Pán vstal v nedeľu, ale že v tento deň našli hrob prázdny! Nemôžeme predsa len tak skočiť na tradíciu a ignorovať popritom možnosť, že Pán vstal na konci soboty. Mnohí kresťania si však myslia, že Pán vstal práve na konci soboty a majú pre tento výklad pádne dôvody. O tom však inokedy.

Mnohí kresťania si myslia, že stretávanie zboru (s výnimkou modlitieb) môže byť výlučne na týždennej báze a to v nedeľu, ktorú nazvali deň Pánov. Nakoniec stretávame sa v nedeľu i my a robí tak vo všeobecnosti väčšina kresťanstva práve preto, že je to voľný deň a máme viac času. Lenže tieto učenia idú ešte ďalej. Tvrdia, že nielenže Pán vstal v nedeľu, ale tento deň je potrebné svätiť ešte z dvoch ďaľších príčin. A tie sú, že prišiel do zhromaždenia v nedeľu čo bol vraj sviatok prvotín a Duch Svätý bol zoslaný podľa nich taktiež v nedeľu.

Od týchto, verím, že falošných učení, založených na tradíciách rôznych skupín, alebo aj RKC sa musíme oddeliť a odmietnuť ich. Veď nedeľa nie je univerzálny voľný deň po celom svete. Čo by potom robili kresťania v štáte Izrael, kde je voľný deň sobota, alebo v arabských krajinách, kde je voľný piatok? Ukážeme si, že toto všetko sú niekde len polopravdy (Pán prišiel v nedeľu večer, taže začínal pondelok, tak aká nedeľa…), inde ide vyložene i chyby v počítaní.

Ešte raz zopakujem, že stretávanie sa v nedeľu v dnešnom našom svete má svoju logiku, keďže ide o voľný deň a my sami tak robíme, avšak nejedná sa o príkaz a v Písme to nemá žiadnu oporu, naopak, v Skutkoch 2:42-47 čitame, že kresťania sa stretávali denne. Totižto, aby sme dostali výsledok, že z Písma vyplýva stretávanie sa každú nedeľu, musíme Písmo poriadne ohnúť. Pán síce prišiel medzi svoj ľud v nedeľu večer, ale to už podľa židovstva začínal pondelok a ďalšie stretnutie bolo až po ôsmich dňoch!!! To stojí v Jn 20:19-26.

Daľším dôvodom na „svätenie“ nedele má byť už spomínaný sviatok prvotín a jeho naplnenie v Pánovi Ježišovi Leviticus 23:4-16. V čom je teda problém?

Problém je okrem iného aj v tom, ako si niektoré skupiny vykladajú Písmo. Všade, kde je spomínaný sabat (sobota), si títo kresťania dosadia našu kalendárnu sobotu a je to „vyložené“. Hovoria ale sviatky v Písme vždy o týždennom sabate? Rovná sa vždy židovský sabat našej kalendárnej sobote?

 NIE!

Uvedomme si, že PESACH (veľká noc) bol vždy v predvečer 14. nisana. Nisan je 7. mesiac hebrejského kalendára a OBVYKLE pripadá na  marec/apríl. Židovské mesiace mali po 30 dní a  7 krát počas 19 rokov sa vždy pridával 1 mesiac.

Začiatok mesiaca podľa židovského kalendára sa teda určuje podľa tvaru mesiaca (NOV) a ak židia počítajú takto, tak ich pesach vyjde spravidla v iné dni, ako u ostatných, na čele s RKC, ktorá sa drží dní veľkej noci piatok – pondelok ako kliešť. Takže ešte raz – logicky, pokiaľ závisí pesach od tvaru mesiaca, nemôže byť ani reči o pravidelnej veľkej noci v dňoch piatok až pondelok a v praxi vidíme, že sa pesach a svetská veľká noc málokedy prekrývajú. Čiže ešte raz. Ten, kto trvá na POVINNOM pravidelnom nedeľnom zhromaždení v zmysle nášho kalendára a k tomu všetkému si myslí, že Pánovo narodenie sa uskutočnilo 25. decembra je na omyle a mal by si poriadne prečítať Starý zákon.

Rozbor, kedy sa uskutočnilo narodenie Pánovo je na stránke obratenykatolik…..http://obratenykatolik.sk/wp-content/uploads/Kedy-sa-narodil-Ježiš-Kristus.mp3

Takže keď sa vrátime k spomínanému sviatku prvotín, vždy v predvečer 14. nisana bol pesach, 15. nisan deň nekvasených chlebov a prvý nasledujúci deň bolo sväté zhromaždenie a nikto nesmel chýbať.

Takže títo teológovia, vyučujúci nedeľu, ako špeciálny deň, ktorý treba zákonnícky dodržiavať urobili v podstate jednoduchú vec. Povedali, že 14. nisan je piatok, 15. nisan je sobota a 1. deň je nedeľa. My sme si ale pred chvíľou dokázali, že z hľadiska starozákonného počítania, s ktorým tak radi šermujú je to nezmysel. Takisto je potom nesprávne identifikovanie 50. dňa po veľkej noci, kedy zostúpil Duch Svätý ako nedele.

Títo teológovia išli však ešte ďalej. Tvrdia, že 7. deň (sobota, ktorá sa údajne po Pánovom diele zmenila na nedeľu) dal na uctievanie Boh už Adamovi a vidia to v knihe Genesis. Písmo to ale NIKDE NEUČÍ.

Záver:

Boh v siedmy deň odpočinul od svojich diel a posvätil ho. Nedal ho Adamovi na uctievanie. Adam bol stvorený na konci šiesteho dňa. Inými slovami, bol stvorený do siedmeho dňa – večného Božieho odpočinku.

Teda tak, ako sme sa aj my znovuzrodili do večného Božieho odpočinku. To je zmysel siedmeho dňa. Siedmy deň je večný odpočinok v Bohu. Preto na tom mieste v knihe Genesis nečítame „bol večer a bolo ráno“.