Druhú kapitolu Jánovho evanjelia sme minule ukončili tým ako Pán Ježiš vyčistil chrám. Pred nami je jeden z najdôležitejších textov novej zmluvy, ktorý sa týka spásy každého kresťana a to je rozhovor s Nikodémom, v ktorom Pán Ježiš hovorí o NUTNOSTI znovuzrodenia človeka. Nebudem sa však zameriavať na tému znovuzrodenia – táto téma je spracovaná v kázni z 10. Mája – prikladám odkaz: 

https://jedinekristus.sk/znovuzrodenie-prve-vzkriesenie/

V tejto kázni sa chcem zamerať na osobu Nikodéma a všeobecne si rozobrať celý rozhovor Pána Ježiša a Nikodéma.

J 3:1-2: „A bol istý človek z farizeov, ktorému bolo meno Nikodém, židovské knieža. Ten prišiel k Ježišovi vnoci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh.“

Nikodém bol farizej, učiteľ zákona a aj člen židovskej veľrady – prichádza k Ježišovi v noci, ale prečo? Poďla jedného zdroja vraj Rabíni najviac praktizujú štúdium v nočných hodinách a v tomto prípade má byť rozhovor s Pánom Nikodémove nočné štúdium čo na jednej strane môže byť pravda ale ja sa skôr prikláňam k tomu, že Nikodém sa bál a nechcel aby bol on – Farizeus, knieža, učiteľ zákona videný s Ježišom cez deň. Pretože by ho ostatní farizeji vysmiali. Farizeji sa medzi sebou pozorovali a Nikodém si dával pozor aby nestratil svoju vážnosť, autoritu, dával si pozor aby bol bezúhonný čo sa týka zákona rovnako ako to robil apoštol Pavol keď bol farizej:

Fp 3:5-6: „Hebrej z Hebrejov podľa zákona farizeus, podľa horlivosti prenasledovateľ cirkvi, podľa spravedlivosti, spravedlivosti v zákone, som bol bezúhonný.“

A ešte posledný dôkaz čo sa tohoto týka: J 12:42-43: „No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy, lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu.“

Častokrát robíme to isté čo Nikodém. Často sa k Pánovi hlásime iba v noci alebo keď nás nikto nevidí veď čo keby nás náhodou niekto videl čo by sa stalo, stratili by sme svoju vážnosť v rodine medzi ľuďmi alebo kolegami v práci. Milujeme viacej slávu ľudí ako slávu Božiu. Takíto v skutočnosti sme a ja v prvom rade. Nie je to správny postoj a musíme z takýchto vecí činiť pokánie.

Mt 5:14-15: „Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa ukryť. Ani nezapaľujú sviece nato, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome.“

L 6:22: „Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vylúčia a budú haniť a vyvrhnú vaše meno jako zlé – pre Syna človeka.“

———————

Nie Ježiš vyhľadal Nikodéma, ale starý farizej Nikodém vyhľadal Ježiša, prichádza k nemu a krásne začína – Rabbi, viem, že si od Boha. Skoro to vyzerá tak ako by sa Ježišovi chcel zapáčiť a získať si Jeho priazeň. Chcel sa s ním porozprávať kto je, odkiaľ prišiel. Nikodém mal určite množstvo otázok, na ktoré chcel od Neho získať odpoveď. Však dostáva odpoveď na otázku, ktorú sa nepýtal.

J 3:3: „A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“

Celý tento príbeh ukazuje na to, že človek na svojom spasení nemá žadnej zásluhy. Starý Nikodém tu zobrazuje vzdelaného, skúseného človeka. Človeka, ktorý sa vyzná v zákone, ktorý je učiteľom zákona. Pán Ježiš mu dokonca hovorí, že je učiteľ Izraelov. Ľudia si o farizejoch mysleli, že sú to tí najzbožnejší ľudia na svete a často si to o sebe mysleli aj oni sami. Rovnako aj Nikodém si doteraz myslel, že medzi ním a Bohom je všetko v poriadku. Ale Pán Ježiš priamo povedal presne to čo Nikodém potreboval počuť – povedal mu mimochodom celé evanjelium. Nikodém ak sa znovu nenarodíš, nemôžeš byť spasený – nemôžeš vidieť Božie kráľovstvo a Pán to nehovorí z ľudského hľadiska hriešnemu človeku, ale zbožnému človeku. Čo si asi po týchto slovách musel myslieť, pravdepodobne ostal s otvorenými ústami a pýta sa:

J 3:4-7: „A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.“

Vôbec tomu neporozumel. Človek, ktorý celý život dodržiava zákon, celý život napĺňa prikázania a robí dobré skutky na základe ktorých si myslí, že bude spasený zisťuje, že sa musí ešte znovu narodiť. Čo si asi tak Nikodém pomyslel: Dobre teda zachovávam zákon, dodržiavam prikázania toto všetko dokážem, ale ako sa mám znovu narodiť či môžem azda vojsť do života svojej matky znovu aby som sa znovu narodil? Ježiš to nemôžeš myslieť vážne, to sa nedá, toto nedokážem. 

A čo mu hvorí Pán: Áno Nikodém nie je to v ľudskej moci sa znovu narodiť, preto sa musíš narodiť z Ducha (z hora), pretože aj keby si dokázal vojsť do života svojej matky podruhé stále platí – čo sa narodilo z tela je telo a čo sa narodilo z Ducha je Duch – nediv sa tomu, že som ti to povedal.

Hriešnou túžbou človeka je mať podiel na svojom spasení. Nikodém a ani nikto iný dobrými skutkami ani dodržiavaním zákona nevojde do Božieho kráľovstva, lebo keby to aj chcel urobiť sám, keby chcel vojsť do Božieho kráľovstva vlastnou pomocou, tak kľučka od dverí znovuzrodenia je na Božej strane a vojde jedine tak ako mu to zjavil Pán. Sme teda odkázaní len na Božiu milosť. Ako je teda možné narodiť sa z Ducha?

J 3:8: „Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Pán Ježiš Nikodémovi vysvetľuje ako je to možné. Pán prirovnáva prácu Svätého Ducha k vetru. Vietor kam chce tam veje a jediné čo dokážeme je počuť jeho zvuk. Nevieme odkiaľ je, kde sa tvorí, kde vzniká a ani kam ide. Vidíme pohybovať sa listy na strome, však nevidíme, že to je vietor, kto nimi hýbe, vidíme ovocie človeka, vidíme, že je znovuzrodený, ale nevidíme fyzicky Ducha Svätého, ktorý s ním pracuje.

Kaz 11:5: „Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v živote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko.“

J 3:9-10: „A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať? Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?“

Nikodém tomu vôbec nerozumie. Snaží sa to chápať, možno by sa aj chcel narodiť znovu, ale čo má robiť. Stále sa pýta ako sa to môže stať alebo ešte lepšie: Čo mám JA urobiť aby sa to mohlo stať? A my by sme mu mohli odpovedať na základe toho čo nám hovorí text – Nemôžeš pre to urobiť nič, je to práca len Ducha Svätého a nikoho iného. Keby si sa aj chcel zapáčiť Bohu vedz, že tvoje skutky sú nečisté, všetka tvoja spravodlivosť je pred Bohom ako ohyzdné rúcho (Iz 64, 6). Pokiaľ samotný Duch nezmení tvoje srdce, tak tomu nikdy neporozumieš.

1Kor 2:14: „Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“

Ďlašia zaujímavosť je čo Pán hovorí Nikodémovi: “Ty si učiteľ Izraelov a toho nevieš?” …skoro to vypadá tak, že židia to mali vedieť. Hoc starý zákon nehovorí nič doslova o znovuzrodení, židia to mali poznať zo zákona a prorokov aspon tak to hovorí Pán Ježiš.

———————

J 3:11-13: „Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva. Ak som vám povedal zemské veci, a neveríte, jako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?! A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba – Syn človeka, ktorý je v nebi.“

Pán Ježiš ale Nikodéma nenecháva napospas jeho myšlienkam, ale zo svojej milosti mu zvestuje evanjelium a predstavuje sa mu ako Boh. Predstavuje sa mu ako jedna osoba zo svätej trojice. Pýtam sa: Je teda nutné veriť, že Ježiš je Boh aby sme boli spasení? Samozrejme, je to nevyhnutné.

Vráťme sa na začiatok:

Nikodém prichádza k Ježišovi v noci a hovorí: “Rabbi(Učiteľu), vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ.” Poznáme viacej prekladov slova učiteľu – jeden z nich je Rabbi a druhý je Rabúni čo znamená v preklade MÔJ učiteľu alebo Pane je to teda Božský titul. Nikodém Ježiša oslovil slovom Rabbi (Mimochodom rovnako oslovovali aj Jána Krstiteľa). 

Vedeli teda farizeji, že Ježiš je od Boha? Áno text nám to hovorí – “Rabbi vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ.” Vedeli, že je od Boha, ale neverili, že je Boh, že je Mesiáš. Pán Ježiš sa však ako Boh, ako jeden z trojice Nikodémovi predstavuje a čo je veľmi dôležité – hovorí mu to v kontexte znovuzrodenia a kríža. Hovorí, že kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného SYNA BOŽIEHO. Páne Ježiš je Boží Syn – čo sa narodilo z tela je telo, čo sa narodilo z ducha je duch, čo sa narodilo z Boha je Boh. Čítajme ďalej:

J 3:14-16: „A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ 

O akom hadovi Pán hovorí?

Nu 21:7-9: „Preto prišiel ľud k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojžiš sa modlil za ľud. A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť. Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.“

Obraz tohoto hada na tyči zo starého zákona je Pán Ježiš Kristus na dreve kríža. Pán Ježiš je tou cestou a tou záchranou, pretože kto pohliadne na Neho bude zachránený, kto sa utieka pod kríž bude spasený. Prečo to ale Boh vymyslel práve takto, prečo kvôli nám zomieral na dreve kríža? Pretože týmto ukazuje svoj charakter voči hriechu a zároveň nám ukazuje čo to je láska. Boh je vo svojej podstate láska – nie ale láska romantická, nie je to žiaden pocit! Láska je presne to čo Pán Ježiš pre nás urobil na Golgote. Jeho láska spôsobila to, že za nás zomrel a nás zachránil. Láskou odpúšťame našim nepriateľom. Láska prikrýva množstvo hriechov. Rovnako ako Pán Ježiš prikryl láskou naše hriechy aj my máme láskou prikrývať hriechy smerované na nás. To nás Pán učí.

Zomrel za nás pretože je nekonečne spravodlivý a Jeho dielo je dokonalé. Sme dokonale očistení Pánovou krvou.

Rím 8:33-34: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Bôh je, ktorý ospravedlňuje. Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel, a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý aj je po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás.“

———————

J 3:17-21: „Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky. Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.“

Pán Ježiš neprišiel na svet aby svet odsúdil, ale čo povedal Márii na svadbe v Káne? Ešte neprišla moja hodina, ešte neprišla hodina aby sa vyplnilo to na čo Pán prišiel, ešte neprišla hodina Jeho smrti – prišiel zomrieť za svoj ľud. Pán Ježiš neprišiel súdiť, pretože ten súd je v tom, že Ľudia neprijali Pána Ježiša, neprijali Boha hoci dobre vedeli kto to je. Toto hovorí Izaiáš o Pánovi Ježišovi:

Iz 40:4-5: „Každé údolie nech je zvýšené, a každý vrch a breh nech sú snížené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hornaté dolinou. A zjaví sa sláva Hospodinova, a uvidia, všetci, každé telo dovedna, že ústa Hospodinove hovorily.“

Nezabúdajme, že sme draho vykúpený. Robme to čo Pán Ježiš. On nestrácal čas v rozhovore z Nikodémom, ale išiel priamo k veci, trafil ho tam kde ho to bolelo najviac. Nasledujme Jeho príklad a nebojme sa pohany a výsmechov, ja viem, že sa to ľahko hovorí a ťažko číní, ale my nemôžeme byť stále iba poslucháči, ale činitelia slova.

Rím 8:35-39: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie. Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani vrchnosti ani moci ani prítomné ani budúce veci ani vysokosť ani hlbokosť ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“