Po témach Milosť, Zákon a milosť prichádza na rad téma samotného zákona. Čo je zákon, načo bol daný, pre koho bol daný a pozrieme sa bližšie na platnosť zákona, teda, či má alebo nemá zákon ohraničenú platnosť a čo o tom hovorí Sväté Písmo. Budú to tri pokračovania a podľa potreby môžu ešte pribudnúť ďaľšie. Niektoré veci budem opakovať z predchádzajúcich kázní, je to však potrebné.

 Téma zákona je veľmi tenký ľad, ktorý pod mnohými kresťanmi trošku praská. Jedná sa o jednu z najzložitejších tém Písma. Uvedomujem si, že treba postupovať opatrne, ale ťažko je pre mňa sledovať kresťanov, ktorí tvrdia, že desatoro je Boží „nemenný morálny“ zákon, ktorý vždy platil a bude platiť stále a že kresťan musí dodržiavať jeho ustanovenia. A s obľubou okamžite vyrukujú s veršami Mt 5:17-18 „Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. 18Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane“. Nikto z nich si ale nevšimne jednu nepatrnú, ale o to podstatnejšiu vec. Slovíčko „PROROKOV“ Prečo je to dôležité, o tom na konci tohto článku. Téme sa venujem veľa práve preto, že ja som po svojom obrátení určitý čas tiež „veril“ v desatoro.

Čo sa všeobecne tejto problematiky týka, vládne medzi časťou kresťanstva chaos. Mnohí chcú zároveň popri Božej milosti ešte dodržiavať desatoro tvrdiac, že ono kompletne postačuje na dobrý kresťanský život v Kristu. Zopakujem tu minipríbeh s jedným kresťanom , ktorého som sa pýtal, čo myslí Jakub tým, že „kto môže činiť dobre a nečiní má hriech.“ Spomínam to znova preto, lebo to, čo  som sa dozvedel, že „dobre činí ten, kto dodržiava desatoro“, čiže zákon, so mnou dosť otriaslo. Pokúsim sa teraz priblížiť, prečo nie desatoro, ale Kristus je každým aspektom kresťanského života a podriaďovať sa máme len jedinému zákonu a tým je Kristov zákon, alebo inak, zákon lásky.

 Boh je kráľ a sudca. Na kraľovanie a súdenie potrebuje zákony. On je zároveň aj zákonodarcom a svoje zákony (nielen desatoro!!!) vpísal každému hriešnikovi do srdca a kaťdého hriešnika vybavil svedomím, ktoré ho upozorňuje na nedodržiavanie týchto zákonov. To, že má každý jeden človek tieto zákony vpísané vo svojom vnútri hovorí aj Rim 2:14-15…14 Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom, 15 ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú.

Čo nám tieto verše dokazujú? Dokazujú to, že aj pohania činia to, čo zákon vyžaduje, takže spadajú pod Božie zákony a budú nimi súdení. Dielo zákona majú napísané vo svojich srdciach, sú sami sebe zákonom, inými slovami ich zákony, ak sú dobré, odrážajú svätý Boží charaktrer.

Ako som už vyššie spomínal, Boh vyžaduje po človeku úplné dodržanie zákona. Nesmie byť na ňom jediný hriech. Kto by porušil čo len jeden krát jediné prikázanie, zhrešil a odplata za hriech je smrť. Takisto aj podľa svetských zákonov sudca ustanovený štátom odsúdi do väzenia obžalovaného, ktorý sa dopustil napr. jeden krát lúpeže, ale inak dodržiaval všetky zákony. Teda každý človek hreší a zákon vyžyduje spravodlivosť – smrť.

Takže prichádzame ku kľúčovému momentu. Keď niekto povie, že popri milosti, ktorú sme dostali potrebujeme ešte dodržiavať desatoro – povedal z kresťanského hľadiska nezmysel. Je to kontradikcia, niečo ako oxymoron guľatý štvorec. V tom najhoršom prípade požaduje človek trvajúci na dodržiavaní zákona vykonanie spravodlivosti a tou je smrť. Máme ale nádej, že mnoho kresťanov len problemarike nerozumie, alebo sú obalamutení rôznymi autormi kníh, z ktorých sa niektorí na kresťanov možno iba hrali. Takže takíto kresťania aj keď sú zle vyučení, pevne veria v milosť nášho Pána Ježiša Krista a sú zachránení pre večnosť.

Keby sme si na to mali uviesť príklad, vyzeralo by to asi takto:

Napríklad vydatej žene zomrie muž. Ako vdova sa môže vydať znova. No len čo by sa vydala a patrila inému, zrazu by začali za ňou chodiť nejakí ľudia a hovorili by jej, že to je síce v poriadku, že sa vydala, ale že predsa by ešte v nejakej forme mala dodržiavať aj svoj bývalý zväzok. Čiže zjednodušene, tvrdili by, že môže žiť ako manželka so svojím terajším mužom, ale zároveň by jej odporúčali, nech je verná svojmu predchádzajúcemu manželovi.

Rozumieme?

Presne tam vedú debaty s niektorými popletenými kresťanmi a toto hovorí aj Písmo. Rim 7:1-6…1 Alebo či neviete, bratia, – lebo hovorím znalým zákona – že zákon panuje nad človekom dotiaľ, dokiaľ žije? 2 Lebo vydatá žena je priviazaná k živému mužovi zákonom. Ale keby muž zomrel, bola by oprostená zákona muža. 3 A tak tedy, kým žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, keby bola ženou inému mužovi. Ale keby zomrel muž, slobodná je od zákona, aby nebola cudzoložnicou, keby bola pripojená inému mužovi.

Toto si dobre zapamätajme.

Rim 7:4-6…4Nasledovne, moji bratia, aj vy ste usmrtení zákonu skrze telo Kristovo, aby ste boli vlastníctvom inému, tomu, ktorý to vstal z mŕtvych, aby sme niesli ovocie Bohu. Lebo keď sme boli v tele, pôsobily v našich údoch vášne rôznych hriechov, vznikajúce skrze zákon, aby sme niesli ovocie smrti.6Ale teraz sme oprostení zákona zomrúc tomu, kým sme boli držaní, tak aby sme slúžili v novote ducha a nie v starobe litery.

Oheň hriechu je v nás rozdúchavaný skrze zákon. Nenadarmo je písané v 1 Kor 15:56, že mocou hriechu je zákon. Skrze prikázanie je v človeku okamžite naštartovaná vzbura a túžba po hriechu. To robí človek pred obrátením, nesie ovocie smrti, ako sme čítali. Po zomretí zákonu však už slúžime v novote ducha, máme iné prikázania. Sú to prikázania lásky. Veď môže kradnúť alebo vraždiť ten, kto miluje?

Teda v skratke, služba zákonu v akejkoľvek forme je službou smrti.

Ga 2:16-19…Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo.17Ale ak aj sami, ktorí hľadáme byť ospravedlnení v Kristovi, najdení sme ako hriešnici, tak čo tedy je Kristus azda služobníkom hriechu? Nech sa nestane!18Lebo ak to, čo som zboril, zase staviam, robím seba priestupníkom.19Lebo ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu.

Všímajme si. Pavol hovorí, že pokiaľ sa chce niekto vrátiť pod zákon, je to akoby robil Krista služobníkom hriechu. Toto by nám v dobrom slova zmysle malo vyraziť dych. A na záver tejto pasáže ešte verš 21….Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravedlivosť skrze zákon, tedy Kristus nadarmo zomrel.

Pavol to teda ešte umocnil a vyhlásil, že ten, kto sa vracia pod zákon, alebo chce akýmkoľvek spôsobom prepašovať skutky zákona do kresťanského života a žiť v dodržiavaní desatora, pohŕda Božou milosťou.

Jasné, okamžite sa nájde zopár ľudí, ktorí začnú v štýle….“a to ako chceš žiť bez pravidiel…to môžeš aj hrešiť?“

V žiadnom prípade!!! Odpoveď znie:

Nielenže nemôžeme po prijatí známosti hrešiť, to by bolo príliš ľahké a veľmi nízky štandard pred Bohom.  Ale…

Skôr, ako si povieme aký má byť teda ten kresťanský štandard, teda ten najsilnejší štandard, zopakujme si z listu Galatským, do čoho nás ťahá telo a do čo Duch Svätý.

Ga 5:19-21…9A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť,20modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty,21závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva.

A teraz čo žiada Duch Svätý.

Podľa bežného štandardu, ako to vidia niektorí kresťania naviazaní na zákon, teda desatoro, by Duch Svätý mal vyžadovať skutky, ktoré sú negáciou všetkého, čo žiada telo. Teda necudzoložiť, nekradnúť, neopíjať sa atd. Ale je to dostačujúce?

NIE!

Kedysi dávnejšie som dokazoval z Ef 4:28 na prikázaní nepokradneš, že podľa Pavla nestačí len nekradnôť. ale treba pracovať vlastnými rukami, aby mal kresťan čo udieľať núdznemu, najprv ale domácemu viery, čiže kresťanovi, alebo ešte inak, bratovi, alebo sestre. Toto je skutočné dodržanie prikázania nepokradneš v zmysle kresťanovej lásky. My predsa chodíme v dobrých skutkoch, ktoré nám vopred pripravil Boh. A on nám pripravil nielen nekradnúť, to by bol nízky štandard, ale on pripravil pracovať a udieľať núdznemu, nielen nesmilniť, ale ani nepomyslieť na hriech, nielen nezabiť, ale milovať. Lebo veď kde je v tom, že nikoho nezabijem podľa desatora láska?

Keby sme si to mali premietnuť do nejakých situácií, ktoré denne zažívame, použijeme napr. takéto pririovnanie. Predstavte si, že idete autom po meste. Čo káže zákon? Prejsť všetky semafory na zelenú, dodržať rýchlosť. To žiada zákon. Kto to nedodrží, bude potrestaný. Bohu však toto nestačí. Je to v jeho očiach príliš nízky štandard. On vyžaduje ďaleko viac. Vyžaduje jazdiť s takou ohľaduplnosťou, aby sme zastavili na prechodoch, pokiaľ na nich vidíme chodcov, pustenie auta z bočnej cesty aj keď my sme na hlavnej a jeho pustením už nemusíme stihnúť na ďaľšom semafore zelenú. Pomôcť s odnesením nákupu staršej panej, aj keď nám to zákon nikde neprikazuje a tým mať na zreteli, že neučinením dobrého, pokiaľ sme mohli učiniť, sme urobili hriech. V zmysle kresťanského života mať iných bratov a sesetry za prednejších od seba, ísť sa doslova potrhať, aby sme pomohli bratom, pokiaľ potrebujú pomoc.

To je dodržanie prikázaní lásky. To isté hovorí aj Jakub 4:17…7Kto tedy vie dobre činiť a nečiní, má hriech. Keď sa vrátime naspäť do listu Galatským, presne to isté hovorí Pavol. On nehovorí len nesmilnite, nekradnite atd. On hovorí, že potrebujeme ovocie Ducha.

Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť;23proti takým veciam NIETO ZÁKONA.24A tí, ktorí sú Kristovi, ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami.25Ak žijeme Duchom, Duchom i choďme.26Nebuďme žiadostiví prázdnej chvály navzájom sa vyzývajúc, jedni druhým závidiac.

Bolo toto neznáme starozákonnému Izraelu? Nie, nebolo. Znovuzrodený Boží ľud aj vtedy poznal, že nestačí len mechanicky chodiť v koľajach prikázaní, že dodržiavanie desatora nikomu nepomôže na ceste do neba. Pod vplyvom Božieho Ducha vedeli, ktoré prikázanie je najprvšie v zákone. Veď ako by inak zákonník v Mt 12:28-34 vedel, že milovať Boha a milovať blížneho sú najväčšie Božie prikázania? V akom zákone sú tieto dve prikázania? V desatore? Niektorí ich tam žiaľ vidia a vyučujú, že desatoro je pre kresťana zákonom lásky. Nie, nie sú v desatore, ale v kompletnom Mojžišovom zákone ich nájdeme.

5. Mojžišova 6:5 „Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou!“
6. Mojžišova 19:18 „Nebudeš sa mstiť ani nebudeš držať hnevu na synov svojho ľudu a milovať budeš svojho blížneho jako samého seba. Ja som Hospodin.“
7. Mojžišova 10:19 „Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.“

Znovu upozorňujem, že keď Pán hovorí v Mt 22:40, že na týchto dvoch najväčších prikázaniach lásky stojí celý Zákon i Proroci, nehovorí o desatore, ako niektorí vyučujú. Láska nie je súhrnom desatora. Ešte raz….láska je súhrnom ZÁKONA (5 Mojžišových kníh) I PROROKOV (zvyšku Starého zákona). V desatore sa nijaké prikázania lásky, ani vyučovanie o milosti nenachádzajú. V celom obšírnom učení Starého zákona však áno, ako vidíme z veršov, ktoré sme teraz čítali..