Jn 3:1-10 „A bol istý človek z farizeov, ktorému bolo meno Nikodém, židovské knieža. 2Ten prišiel k Ježišovi vnoci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh. 3A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie. 4A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa? 5Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. 7Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova. 8Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. 9A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať? 10Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?“

Na začiatok by som chcel povedať, že termíny prvé vzkriesenie a znovuzrodenie sú zástupné, možno ich zamieňať a to si ukážeme a zároveň si popíšeme, ako znovuzrodenie vyzerá a čo všetko sa  pri tom deje.

Boh je absolútne svätý. To znamená, že je oddelený od všetkého nečistého a ani nič nečisté sa k nemu nedostane. Písmo vyslovene hovorí, že nespravodliví sa do Božieho kráľovstva nedostanú (1.Kor.6:9-10, Zj 21:8).

Možno by si niekto mohol pomyslieť, že až tak nehrešil, ale Písmo ho okamžite usvedčí, že je hriešny a hreší – Rim 3:23 „Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej „. Neexistoval nikdy ani jediný človek čistý pred Bohom, ktorý by nezhrešil. Aj samotná Mária, matka Ježišova išla po jeho narodení do chrámu s Jozefom obetovať za svoj hriech (Luk 2:24).

Iz 64:5-6  “ Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení? 6Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho“. Každý človek hreší a snaží sa utkať si svoju vlastnú spravodlivosť, ktorá je však v Božích očiach ohyzdným rúchom. Boh nepotrebuje ľudskú krivoľakú  spravodlivosť, ktorú nakoniec aj denno-denne okolo seba vidíme, on vyžaduje dokonalú spravodlivosť a tú môže dať človeku len on sám, teda ním pripočítanú spravodlivosť, ako je aj písané Rim 4:3 „Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť.“

Teda aj Abrahám tak, ako všetci kresťania mal spravodlivosť pripočítanú Bohom. Ako? Tak, že uveril. Ako uveril? Povedal si, toto je rozumné, zdalo sa mu to logické a uveril?

Nie. Stalo sa presne to, čo povedal Pán Nikodémovi. Abrahám sa narodil znovu. Nebol to už starý Abrahám, ale nové stvorenie, ako aj hovorí Gal 6:15 „Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvorenie“. A tak to bolo aj s Abrahámom. Nepotreboval byť obrezaný, ani nepotreboval dodržať zákon.

Keď sa Boh z nebies pozrie na zem, vidí samé mŕtvoly. Samozrejme, okrem svojho ľudu. Tí žijú. Je to skutočne tak. Každý, kto neuveril a koho nezapečatil Duch Svätý je duchovne mŕtvy.

Ef 2:1  “ Aj vás, ktorí ste boli MŔTVI vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch“, Ef 2:5 “    aj keď sme boli MŔTVI v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou ste spasení“. Pán Ježiš hovorí to isté Mt 8:22 “ Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech MŔTVI pochovajú svojich mŕtvych.“ 

Ako sme na začiatku čítali, Pán hovorí, „čo sa narodilo z tela je telo a čo sa narodilo z Ducha je duch. To potrebuje každý človek, aby sa dostal do Božieho kráľovstva – narodiť sa z Ducha, inými slovami, byť vzkriesený zo svojej mŕtvolnosti. Hovorí to ale Písmo?

Áno. Ef 2:5-6 „aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou ste spasení – a SPOLU VZKRIESIL a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Ježišovi“

Kol 2:12 „súc s ním spolu pohrobení v krste, v ktorom, totiž v Kristovi, ste aj SPOLU VSTALI Z MŔTVYCH skrze vieru pôsobenia Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.“

V oboch prípadoch je použité to isté grécke slovo synergejró, čo znamená spolu vzkriesiť.

Vzkriesiť možno len niekoho, kto je mŕtvy. Aj my sme takými boli. Predobraz tohto môžeme vidieť v starozákonných veršoch Ezechiela. Boh najprv v kapitole 36 sľubuje, že do nás vloží svojho Ducha – Ez 36:26 „A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa“ a v 37. kapitole obrazne opisuje, ako sa znovuzrodenie deje. Ez 37:4-6 „Vtedy mi riekol: Prorokuj o týchto kostiach a povieš im: Vy, suché kosti, počujte slovo Hospodinovo! 5Takto hovorí Pán Hospodin týmto kostiam: Hľa, ja uvediem do vás ducha, a ožijete. 6A dám na vás žily a spôsobím to, aby na vás vystúpilo telo a potiahnem vás kožou, dám do vás ducha a ožijete a zviete, že ja som Hospodin“. To že tu Hospodin hovorí o suchých kostiach znamená, že sa nejedná len o nejakú ledajakú mŕtvolnosť, ale úplnú. A to až takú, že kosti sú úplne suché.

A takto si ku svojej sláve Hospodin stvoril svoj ľud, ako je aj písané v Žalme 102:17-19.

Celý tento proces znovuzrodenia je výhradne v Božej réžii. Človek to nemôže nijako ovplyvniť. Nemôže sa sám spasiť, takže sa nemôže ani sám znovuzrodiť. Ani svoje fyzické narodenie sme nemohli nijako ovplyvniť. Nemohli sme sa rozhodnúť pre svoje narodenie. Azda najlepšie to vidíme na Lazarovi, ktorý je takým naším predobrazom. Pán Ježiš ho vzkriesil bez jeho súhlasu. Vzkriesil ho, aby bola zjavená Božia moc a skutky Božie. To isté platí o nás aj v telesnom, aj v duchovnom zmysle. V krátkosti si ukážeme verše o našom vzkriesení zo smrti do života.

Kol 3:1 „Ak ste teda BOLI VZKRIESENÍ s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej.“

Rim 6:13 „ani nevydávajte svojich údov za nástroje neprávosti, ale sa oddajte Bohu jako ŽIVÍ Z MŔTVYCH a svoje údy za nástroje spravedlivosti Bohu“

Keď sa vrátime k Nikodémovi, ten sa pýtal ako sa môže znovu narodiť. Ale pán mu odpovedal: „ty si učiteľ Izraela a toto nevieš?“ Mal to teda Nokodém vedieť? Určite. Starý zákon o tom hovorí.

Iz 57:15 „Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého meno je Svätý: Bývam na výsosti a na svätom mieste a s tým, kto je zdrteného a poníženého ducha, OŽIVUJÚC DUCHA ponížených a OŽIVUJÚC I SRDCE zdrtených.

A presne takto chápu znovuzrodení kresťania svoje duchovné vzkriesenie. Bol nám oživený duch a ním sme boli napojení na Ducha Svätého. Zárovaň nám bolo dané občianstvo nebies (Flp 3:20), boli sme vytrhnutí z moci temnoty a premiestnení do Synovho kráľovstva. Všímajme si zakaždým minulý čas vyššie citovaných veršov. Duchovne sa to už všetko stalo. Sme Boží svätí. Vedeli ste, že v Písme existuje aj definícia kto je svätý?

Zj 20:6 „Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci.“

Teda neexistuje reálne v tejto dobe žiadny Boží svätý, kto by momentálne UŽ TERAZ nemal podiel na prvom vzkriesení, inými slovami, ktorý by UŽ TERAZ nemal toto prvé vzkriesenie absolvované. Boží svätý sa narodí dvakrát a zomrie len raz. Telesnou smrťou. Ten, kto nie je Boží svätý sa narodí len raz (telesne) a zomrie dvakrát. Telesne a druhá smrť je večná v ohnivom jazere.

Teraz si v krátkosti opíšeme aj nejaké atribúty, ktoré dostáva kresťan od Boha zároveň so znovuzrodením. Budem parafrázovať niektoré výroky P. Mastersa z Metropolitan Tabernacle London, má to spracované dobre.

Každý znovuzrodený kresťan vie o svojom znovunarodení. Existujú isté znaky skutočného obrátenia a znovuzrodenia, ktoré vychádzajú z Písma.

USVEDČENIE Z HRIECHU – ľudia sú hlboko až do srdca zasiahnutí Božím Slovom (Sk 2:37-38, 41-46), sú zahanbení svojimi hriechami a túžia po odpustení.Písmo k tomu hovorí – „blahoslavení,ktorí lačnejú a žíznia po spravodlivosti“.

Niekedy sme však svedkami,ako nejaké celebrity, alebo aj bežní ľudia hovoria o prevzatí ich života Ježišom, teraz pri nich stojí, pridávajú vzletné frázy etc., ale na ich skutkoch vidíme, že si žijú naďalej svoj svetský život a Božie Slovo v nich neostáva. Nečinia totiž pokánie – obrat mysle -odvrátenie sa od hriechu smerom k BOHU.

POROZUMENIE PÍSEM – ďalší prejav milosti. Samozrejme, nikto netvrdí, že že budú okamžite chápať náročné state zo SZ, ale ide o pochopenie významu Písma a priľnutie k nemu.

1Kor2:14-15 „Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. 15No duchovný posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť“.

Niekedy to však nanešťastie pominie tak rýchlo,ako to prišlo.Je to v súlade s podobenstvom o rozsievačovi, ktorého zrno sa nie vždy dostane na úrodnú pôdu.

RODINNÉ PUTO – túžba byť so svojimi bratmi a sestrami.

1Jn 3:14 „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Ten, kto nemiluje brata, zostáva v smrti.“

Potreba duchovného spoločenstva naznačuje zaštiepenie človeka do duchovnej rodiny.

MOTLITBA – praktizovanie osobnej a účinnej motlidby, nie bezduchého opakovania fráz.

Gal 4:6 „A že ste synovia, poslal Bôh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!.“

NOVÉ SRDCE – kresťanov, tak ako aj v deň Letníc charakterizuje úprimné, oddané a verné srdce.

2Kor 5:17 „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“

Ez11:19  „A dám im jedno srdce a nového ducha dám do vášho vnútra, odstránim kamenné srdce z ich tela a dám im srdce z mäsa.“

Kresťania sa stávajú citliví na Božiu vôľu, sú hlboko dotknutí duchovnými vecami, zo srdca je odstránená tvrdosť a chlad.

UISTENIE O SPASENÍ – kresťan vie, že patrí KRISTOVI a nič na tom nemení ani to, keď má pochybnosti, ktoré rozprúdi satan svojimi útokmi. Ef 1 „my, ktorí sme sa prv nadejali v Kristovi, 13v ktorom aj vy počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia.“

ÚTOKY SATANA – nový veriaci sa stáva nepriateľon diabla, ktorý sa snaží zasiať pochybnosti a strach a podľa Ef 6 kresťan nezápasí s telom, ale – “ s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“

Záverom by som už len dodal,že obrátený človek nie je úplne bez hriechu. Takisto robí denno denne nejaké hriechy, ale BOHOM je považovaný za spravodlivého, skrze uvedomenie si hriechu a činenie pokánia. Zároveň však nechce zarmucovať Ducha svätého, preto sa snaží zmeniť.

Jn 13 „Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý.“