Celé Písmo Sväté je koncipované Duchom Svätým tak, že vedie k jednému jedinému cieľu. Všetok dej je akoby v divadelnej scéne, kde reflektory a zraky divákov zamieria ku hlavnému protagonistovi. K osobe Pána Ježiša Krista.

Cieľ Písma je priviesť hriešnika k poznaniu svojej vlastnej hriešnosti, následne k poznaniu osoby vykupiteľa a k čineniu pokánia, čiže odvrátenia sa od hriechu a starého spôsobu života. Celý tento proces sa volá znovuzrodenie kresťana, ale o tom budeme hovoriť inokedy.

Ježiš Kristus je Bohom určená osoba podľa rady Božej (kde sa trojjediný Boh uradil na tomto verdikte), ktorá vo svojom utrpení a následnej smrti na kríži vykúpila hriešnikov uverivších v jeho osobu a v jeho vykupiteľské dielo. Boží zákon žiada smrť pre každého čo i za jediný hriech. Pán Ježiš nás vykúpil spod prekliatí zákona tak, že sám sa stal za nás prekliatím a vzal na seba všetky naše neprávosti. Smrť, ktorú sme si za naše hriechy zaslúžili už na nás viac nemá nárok a nepôjdeme pred súd.

Ján 5:24 „Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

Bol nám darovaný večný život a prešli sme zo smrti do života. Preto už teraz môžeme žiť s Pánom Ježišom, byť mu vďační za to, čo pre nás urobil a mať ho ako svojho Pána a kráľa. On sa stal človekom, aby zachránil človeka Jn 3:13 „A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba – Syn človeka, ktorý je v nebi“.

Pochopenie, kým vlastne Ježiš Kristus je, to jetá najťažšia časť kresťanovho života. A práve tu sa ukazuje rozdiel medzi pravým a falošným kresťanom. A od tohoto pochopenia závisí večný život človeka. Buď s Pánom v nebi, alebo bez Pána vo večnom zatratení v ohnivom jazere.

Existuje mnoho falošných prúdov tzv. kresťanstva, ktoré nepoznajú pravú identitu Ježiša Krista, preto nie sú jeho, nepatria mu. Či už je to rímsky katolicizmus, ktorý síce učí, že Ježiš je Boh, ale v skutočnosti je tento ich Ježiš akoby podriadený svojej matke, ich božstvu Panne Márii, odsúdený počúvať ju vo všetkom a plniť jej želania. Pokračuje to adventizmom, kde síce takisto učia, že Ježiš je Boh, ale tiež učia že na večnosti bol archanjelom Michaelom a po smrti bol 3 dni mŕtvy (nevedomý). Naviac spisy a výmysly ich prorokyne sú pre nich na jednej úrovni s Písmom. Najväčším extrémom spomedzi týchto náboženstiev sú Svedkovia Jehovovi, ktorí takisto ako adventisti veria, že Kristus bol vo večnosti archanjelom Michaelom, bol prvou stvorenou osobou (obe náboženstvá vychádzajú zo spoločných koreňov), ale prevtelil sa do ľudského tela a teraz je človekom. Adventisti a SJ majú podobnú náuku založenú na nejasných veršoch Starého zákona, pričom jasné novozákonné verše vytrhávajú z kontextu a používajú na podporu svojich teórií. Naproti tomu rímsky katolicizmus používa mix starozákonných a novozákonných veršov tak ako sa mu to hodí a používa ich samozrejme vytrhnuté z kontextu na podporu svojej tzv. tradície, ktorá je ich hlavným náboženstvom. Táto tradícia ale nie je spísaná, neustále sa mení tak, ako to chcú ich zjavenia, alebo rôzne „učiteľky a učitelia cirkvi“.

Všetky tieto náboženstvá sú falošné a nevedú do večného života, ale do večného zatratenia.