Pravý Boh a pravý človek
To, že je Pán Ježiš Bohočlovekom neznamená, že je napoly Boh a napoly človek, ako sa tomu niektorí vysmievajú. On je 100% Boh a 100% človek. Takisto počiatok jeho existencie nezačína pri pôrode z matky jeho človečenstva Márie, ako sa niektorí mylne domnievajú.
Micheáš 5:2 „A ty, Bet-lehem-, Efrata, primalý byť medzi tisícami Júdovými, z teba mi vyjde ten, ktorý má byť Panovníkom v Izraelovi, a jeho východiská sú od pradávna, odo dní veku“.
On je večným Bohom, jednou z osôb trojjediného Boha. Kľúčovými veršami na pochopenie Micheášových slov je Židom 7:3 „bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života, ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva kňazom navždy“. Micheáš a neskôr vysvetľujúce verše Pavlove cez osobu Melchisedeka, kňaza najvyššieho Boha ukazujú Krista ako niekoho, kto nemá počiatku dní, ani konca života, čiže je večný.
On je stvoriteľom všetkého, čo je. Židom 1:10 „A ty si, Pane, v počiatkoch založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia“. Týmito slovami k nemu hovorí Boh Otec. Nazýva Syna Pánom, čo je titul Boha. To isté je v Kolosanom 1:16-17 „lebo v ňom je stvorené všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny buď panstvá buď kniežatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho, a on je predo všetkým, a všetko v ňom povstalo a stojí“. Tieto verše sú Pavlovým výkladom Žalmu 102 „Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia“.
Ako človek je Bohu Otcovi podriadený, keď hovorí, že „Otec je väčší ako ja“. Ako Boh je však Pán Ježiš rovný Otcovi., keď hovorí „ja a Otec sme jedno“.
Filipanom 2:6-7 „ktorý súc v podobe Boha nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu, ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom“. Teda pri diele, ktoré konal na zemi a na kríži, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale sám seba zmaril a bol poslušný. Pre toto všetko ho Boh už v ľudskom tele, ktoré mu ostane navždy povýšil nad všetko a dal mu každú moc (v Matúšovi 28:18 Ježiš hovorí, že mu je daná každá moc). To isté je v liste Filipanom 2:9-11 „Preto aj Bôh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca“.
Mimochodom, keď v tomto liste čítame, že sa mu skloní každé koleno…kde sme už toto čítali? V Starom zákone. V Izaiášovi 45:23 to hovorí Hospodin. Vo svetle Nového zákona ale vidíme, že to v Izaiášovi hovoril Kristus, ako jeden z trojjediného Boha. Takže tu vidíme princíp. Starozákonné verše sa vykladajú jasnými Novozákonnými veršami a teda Flp 2:9:10 je výkladom Izaiáša 45:23.
Pán Ježiš vyžaduje rovnakú úctu, aká náleží Bohu Otcovi. Vidíme to v Jánovi 5:23 „aby všetci ctili Syna, jako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal“.
Mnohí popierači Krista ako Boha vyťahujú z kontextu rôzne verše z evanjelií a tvrdia, že nemohol byť Bohom, lebo židia by tomu vôbec nerozumeli. Samozrejme, toto tvrdia falošné náboženstvá. Židia tomu veľmi dobre rozumeli a vedeli, že keď sa prehlásil za Božieho Syna, zároveň sa prehlásil za Boha, ako to dokumentujú verše Ján 5:18 „Preto ho Židia ešte viacej hľadali zabiť, že nie len že rušil sobotu, ale že aj Boha volal svojím Otcom robiac sa rovným Bohu„. Doslova tam autor píše, že tým, že keď Boha nazýva Otcom, robí sa rovným Bohu. Ján bol žid a samozrejme tomu rozumel tak ako ostatní.
Asi najznámejšie verše, ktoré Pána Ježiša opisujú ako Boha sú Ján 1:1 „V počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh“. Zase to niektorí prekrúcajú, že bol na počiatku, teda že mal počiatok a bol stvorený atď. Tieto verše ale nehovoria o jeho počiatku, ale o tom, že na počiatku Božie Slovo UŽ BOLO, teda EXISTOVALO. Inými slovami, je večné.
Boží Syn je všemohúci Boh, ako to nám dokladuje aj Židom 1:3 „ktorý súc odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko slovom svojej moci“. VŠETKO nesie slovom svojej moci. Toto je kľúčové. Môže azda nejaká iná bytosť, okrem Boha niesť všetko slovom svojej moci?
Ježiš Kristus veľakrát vystupuje v Starom zákone ako Hospodin. Asi také najznámejšie pôsobenie ako teofániu vidíme v Exodus 3:14, kde sa identifikuje ako JA SOM. Ako to vieme? Pavol ho opisuje ako toho Boha, ktorý išiel s Izraelom z Egypta, cez deň ako oblak, v noci ako ohnivý stĺp. , 1 Kor 10:4 „a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus“, 1 Korinťanom 10:9 „Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov“.
Každému kresťanovi, ktorý uverí sa zableskne osvietenie evanjelia slávy Kristovej (2 Kor 4:4), ktorý je obrazom Boha. To je písané aj v Židom 1. kapitole, kde je Kristus opísaný ako odlesk Božej slávy a obraz Božej podstaty. Čo teraz? Budeme hovoriť, že je to len odraz? Nie, treba to čítať ďalej. Zopakujeme si, že on všetko nesie slovom svojej moci.
Mali teda židia čakať nejakého mocného človeka, ktorý by ich vojensky vytrhol z pazúrov rímskej moci? Nie mali čakať samotného Boha. Malachiáš 3:1 „Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou. Prijde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel smluvy, po ktorom túžite“. Boh poslal svojho anjela, čiže Jána Krstiteľa, aby upravil cestu Pánovi, ktorý príde do svojho chrámu, čiže medzi svoj ľud. On nemal vyhnať rimanov. On prišiel zachrániť svoj ľud od jeho hriechov (Marek 1:21) a odpúšťa hriechy na zemi (Marek 2:10). Kto môže odpúšťať hriechy na zemi ak nie Boh?
Ešte raz treba zopakovať, že Boh odpúšťa hriechy na zemi. Nie v očistci, ani v pekle, ako učí RKC.
Už Izaiáš prorokoval, že ten , ktorý sa narodí bude Mocný Boh a Otec Večnosti (Izaiáš 9:6).
Zo Starého zákona vieme, že Boh je nemenný, z Nového zákona vieme, že túto vlastnosť má Ježiš Kristus (Židom 1:12). Lenže keby Pán Ježiš nebol večný Boží Syn, potom by neexistoval ani večný Boh Otec, lebo by nemal večne Syna a potom by nebol nemenný. Veď ani žiadny človek sa nenazýva otcom, pokiaľ nemá deti.
Je tu ale jedna zaujímavosť. Od apoštola Jána vieme, že Boha nikdy nikto nevidel. Exodus 24:10-11 „A videli Boha Izraelovho, a pod jeho nohami bolo čosi jako dielo jasnosti zafíra a jako samo nebo čo do čistoty.11A na kniežatá synov Izraelových nevystrel svojej ruky, hoci videli Boha, a jedli a pili“. Nevideli anjela, ako to prekrúcajú Svedkovia Jehovovi. Videli Boha takisto, ako ho videl Abrahám, ktorý sa s Hospodinom priamo rozprával. Bol to Boží Syn ako viditeľný obraz Boha. On sa prechádzal i v ohnivej peci, kde ho videl Nabuchodonozor.
Iste, niekedy prišiel aj v podobe anjela, ako ho videla Hagar (Genesis 16:8-13). Ona ale rozpoznala, že hovorí s Hospodinom, lebo anjel povedal, že ON SÁM rozmnoží jej semeno, ako hovorí 10. verš „A zase jej riekol anjel Hospodinov: Veľmi rozmnožím tvoje semeno, takže nebude môcť byť spočítané pre množstvo“. To isté vidíme v Genesis 22:11-12, kde anjel Hospodinov volá na Abraháma z neba „…lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného“. Anjel hovorí vo svojom mene ako samotný Boh.
Hriešnika z jeho hriechov nemôže zachrániť človek, ani anjel. Spasiteľ musí byť Boh. Izaiáš 43:3 „Lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, Svätý Izraelov, som tvoj Spasiteľ“. Ježiš Kristus je starozákonný Hospodin. Vari nehovorí Lukáš 13:34 „Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste!
V Starom zákone sa na viacerých miestach vyskytujú dvaja Hospodinovia. Hozeáš 1:7 „Ale sa zľutujem nad domom Júdovým a zachránim ich Hospodinom, ich Bohom.“ To isté je pri udalostiach Sodomy, Genesis 19:24 „A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba“. Jeden Hospodin (Boží Syn) bol viditeľný pre Abraháma, jedol s ním, bol pri udalostiach Sodomy a dal od Hospodina z neba (Boh Otec), aby pršala síra a oheň.
Boží Syn sám o sebe dáva v Starom zákone svedectvo a prorokuje, čo učiní v „tých dňoch“. Zachariáš 12:10 „A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli„. Hospodin tu sám o sebe hovorí ako o tom, ktorého prebodli (na kríži) a o tom, ako vyleje na Letnice Ducha Svätého.
Zo Starého Zákona vieme ešte jednu vec. Že na svoju spásu je potrebné vzývať meno Hospodinovo, ako píše vo svojom proroctvo Joel 2:32 „A stane sa, že každý, kto bude vzývať meno Hospodinovo, unikne, lebo na vrchu Sione a v Jeruzaleme bude uniklé, tak ako povedal Hospodin, a medzi pozostalými, ktorých povolá Hospodin“. My sami sme volali k Pánovi, keď sme spoznali našu hriešnosť. Čie meno vzývali kresťania? Meno Ježiša Krista. Ananiáš takto hovorí Kristovi: Skutky 9:14 „A má aj tú moc od najvyšších kňazov poviazať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno.
Ešte raz musím zopakovať, že od poznania Pána Ježiša Krista ako Boha závisí večný život každého človeka. Keby to nebolo dôležité, Boh by to v Písme nezjavil. Pán Ježiš zjavuje seba ako všemohúceho Boha aj na posledných stránkach Písma. Zjavenie 1:7-8 „Hľa, prichádza s oblakmi, a uvidí ho každé oko, aj tí, ktorí ho prebodli, a nariekať budú nad ním všetky pokolenia zeme. Áno, ameň. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Bôh, ktorý je a ktorý bol a ktorý prijde, ten Všemohúci. Kto je prvý a posledný, alfa a omega? V Zjavení Jána je to Ježiš. V Starom zákone v Izaiášovi 44:6 to hovorí Hospodin: „Takto hovorí Hospodin, Kráľ Izraelov, a jeho vykupiteľ, Hospodin Zástupov: Ja som prvý a ja som i posledný, a krome mňa niet Boha.“
Za najväčší dôkaz Božstva Pána Ježiša ale možno považovať slová Izaiáša 6:1 „Roku, ktorého zomrel kráľ Uziáš, videl som Pána sedieť na vysokom tróne“. Izaiáš videl Boha kraľovať v jeho sláve na tróne. A koho videl? Apoštol Ján to vykladá vo svojom evanjeliu, keď hovorí o Kristovi, Ján 12:41 „To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom„.
O tisícročnom kráľovstve II. Dn 2:40-44 „40 A štvrté
O tisícročnom kráľovstve I. Dn 2:42-44 „A prsty na nohách
Koniec časov III. – Antikrist Identifikácia Antikrista 2