J 6.kapitola Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život. 48 Ja som chlieb života. 49 Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli; 50 ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel. 51 Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta. 52 Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo? 53 A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života. 54 Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj. 56 Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal ten živý Otec, a jako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa. 58 To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky.

Ako základ nášho modlitebného života máme modlitbu Otče náš. Keď sa učeníci pýtajú Pána ako sa majú modliť, ten im dáva túto modlitbu ako vzor, ktorý v rôznych formách a obmenách používa každý kresťan. V tejto modlitbe je zahrnutá jedna veľmi dôležitá prosba. Je to prosba o pokrm, o chlieb. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Iste sa tým myslí na tomto mieste aj fyzický chlieb, ktorý používame na zasýtenie nášho tela každý deň, ale myslí sa tu aj niečo iné.

Myslí sa tu aj Božie Slovo, ktorým sa sýtime ako hovorí Písmo v Mt 4, 4 „A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ALE NA KAŽDOM SLOVE, ktoré vychádza skrze ústa Božie.“

Boh je ten, ktorý sa  stará denne nielen o náš pokrm fyzický, ale aj o pokrm duchovný. Ako sme na začiatku čítali, kto neje telo  Pána Ježiša a nepije jeho krv, nemá života.

Ako tomu rozumeli židia, ktorí hovorili tvrdá je to reč, alebo ako tomu rozumejú ľudia dnes? Veľa sa toho nezmenilo. Keď sa židia rozprávali s Pánom a ten im povedal, aby pracovali o pokrm, ktorý nehynie, ale zostáva do večného života. Nato mu odvetili…“dal im jesť chlieb z neba. Ale on im odvetil, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale Otec vám DÁVA chlieb z neba a tým je TEN, ktorý zostupuje a dáva svetu život.“

Zástupy nerozumeli, chceli sa nasýtiť a vodcu, ktorý by za nich všetko vybavil. A Pán im to aj patrične rázne vytkol –  Jn 6, 26 „Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa.  Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh. „

Aj dnes vidíme niečo podobné , napr. v RKC. ľudia jedia opláítky, do ktorých im rôznymi úkonmi kňaz pričaruje ich Krista  s telom a  krvou, ktorého potom nekrvavo obetujú. Tak sa chcú prejesť spolu s dobrými skutkami do neba.

Písmo často prirovnáva Božie Slovo k dobrému jedlu, ktorým sa možno sýtiť a predstavuje starostlivého nebeského Otca, ktorý sýti svoj ľud

Žalm 81:11-17 „Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme. OTVOR SVOJE ÚSTA NA ŠIROKO, a naplním ich.  Ale môj ľud neposlúchol môjho hlasu, a Izrael sa mi nechcel poddať.  A preto som ho pustil, aby robili podľa námyslu svojho srdca, aby chodili podľa svojich rád.  Ó, keby ma bol počúval môj ľud! Keby bol Izrael chodil po mojich cestách!  Len ešte málo, a bol by som zohol ich nepriateľov a obrátil svoju ruku na ich protivníkov.  Tí, ktorí nenávidia Hospodina, boli by sa mu lichotne korili, a ich čas by bol trval až na veky.  Bol by ich kŕmil jadrom pšenice. A bol by som ťa sýtil medom zo skaly.“

Písmo prirovnáva Božieho služobníka k človeku žiadostiacemu po jedle a jeho túžba po spravodlivosti je ukojená dobrým Božím Slovom…..Žalm 119:129 „Predivné sú tvoje svedoctvá, preto pozoruje moja duša na ne.  Otvorenie tvojich slov osvecuje; robí prostých rozumnými. OTVORIL SOM SVOJE ÚSTA NA ŠIROKO a dychtím, lebo som žiadostivý tvojich prikázaní.  Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou podľa toho, jako robievaš tým, ktorí milujú tvoje meno.“

V Jer 15:16 sa prirovnáva  Božie Slovo ku chutnému pokrmu „Kde a kedykoľvek sa našly tvoje slová, ZJEDOL SOM ICH, a tvoje slová mi boly obveselením, a radosťou môjho srdca, pretože je tvoje meno vzývané nado mnou, Hospodine, Bože Zástupov!“

A od toho je odvodený aj text zo Zj 10, 9 „Vtedy som odišiel k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. A on mi povedal: Vezmi a ZJEDZ JU, a spôsobí ti horkosť v bruchu, ale v tvojich ústach bude sladká ako med.  A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju, a bola v mojich ústach sladká jako med, ale keď som ju zjedol, zhorklo moje brucho.“

To isté vidíme v Ez 3, 1 „A riekol mi: Synu človeka, to, čo najdeš, ZJEDZ; zjedz tento svitok knihy a idi, hovor domu Izraelovmu. 2 A otvoril som svoje ústa, a dal mi zjesť svitok knihy.  A riekol mi: Synu človeka, nakŕm svoje brucho a naplň svoje vnútornosti týmto svitkom knihy, ktorý ti dávam. A zjedol som, a bol v mojich ústach čo do sladkosti jako med.“

A tu vidíme princíp. Božie Slovo, teda Pán Ježiš Kristus je doslova zosobnený na stránkach Písma, ktoré čítame. Slová, ktoré čítame sú Ducha život. Jedenie Božieho Slova je pre nás teda základná vec, ktorú si symbolicky pripomíname vo Večeri Pánovej a symbolicky jeme chlieb, ktorý predstavuje nášho Pána, ktorý sa vydal za nás a nielenže si tak pripomíname jeho smrť a zmrtvychvstanie, ale symbolicky sa sýtime ním, jeho slovami, ktoré sú pre nás oživujúce a sú tým najlepším pokrmom.

Pán teda chce, aby sme pracovali o pokrm, ktorý nehynie, ako sme čítali na začiatku v Jánovom evanjeliu. A takým môže byť len to jediné. Božie Slovo, zosobnené v osobe Pána Ježiša, skrze ktoré nám bola darovaná viera.

Slová Pánove sú teda naším základným pokrmom. Boli sme nimi vyživovaní od začiatku nášho kresťanského života a Pán dohliadal na to, aby nám boli dávkované. Spočiatku sme ich prijímali ako mlieko, lebo sme boli ešte z veľkej časti telesní, ako nám aj hovoria verše 1 Kor 3, 1 „A ja som vám, bratia, nemohol vravieť ako duchovným, ale jako telesným, ako nedospelým v Kristu.  Mliekom som vás napájal, a nemohol som vás kŕmiť ťažkým pokrmom, lebo ste ešte nemohli zniesť, ale ešte ani teraz nemôžete,  lebo ste ešte vždy telesní.“ Postupne, ako rastieme v Pánovi, môžeme požívať aj tuhší pokrm a dbať, aby sme ho požívali správne a rástli, ako hovorí aj list Hebr 5.kap  „Lebo namiesto toho, čo by ste už boli mali byť učiteľmi na toľký čas, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvkom počiatku výrokov Božích, a stali ste sa potrebnými mlieka a nie tvrdého, pevného pokrmu.“ Pán bol vždy svojmu ľudu nablízku a môžeme sa sýtiť jeho Slovom a vierou v neho. Už v SZ tak činil, ako Pavol hovorí v 1Kor 10. kap „Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more 2 a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori  a všetci JEDLI ten istý duchovný pokrm 4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.“

Na záver pár vetami sa trochu bližšie pozrieme na to, aký spôsob na výživu človeka, či už telesnú, alebo duchovnú Boh zvolil.

Je to ustanovené tak, že my sajeme život zo smrti. Každá potravina, ktorú požívame, musí najskôr odumrieť. Či sú to rastliny, alebo zvieratá. Až potom máme z toho úžitok.

Tak isto je to v duchovnej rovine. Tu taktiež sajeme život z Pánovej smrti a zmrtvychvstania. Keby Pán nezomrel a tak nás nevykúpil, nikdy by sme nemohlo byť zachránení. A tento princíp vidíme aj v osobnej rovine. Tak ako zrno v pôde musí najskôr odumrieť, aby bol z neho úžitok, tak aj my sme museli najskôr odumrieť tomuto svetu. Až potom je z nás osoh, ako z toho zasiateho zrna.