Gal 3:15-29 „Bratia, po ľudsky hovorím: Už uprávoplatnenej smluvy človeka nikto neruší alebo ani k nej nepridáva ničoho. 16A zasľúbenia boly povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus. 17Ale to hovorím: Smluvy, predtým uprávoplatnenej Bohom, vzťahujúcej sa na Krista, nezneplatňuje zákon, vzniknuvší po štyristo aj tridsiatich rokoch, tak aby zrušil zasľúbenie. 18Lebo ak je dedičstvo za zákona, potom už nie viacej zo zasľúbenia. No, Abrahámovi daroval Bôh z milosti skrze zasľúbenie. 19Tak čo tedy zákon? Bol pridaný pre prestúpenia, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie, a bol nariadený skrze anjelov, rukou prostredníka. 20A prostredník nie je prostredníkom jedného, ale Bôh je jeden. 21Tak tedy je zákon proti zasľúbeniam Božím? Nech sa nestane! Lebo keby bol býval daný zákon, ktorý by bol mohol oživiť, vtedy by skutočne bola spravedlivosť bývala zo zákona. 22Ale Písmo zavrelo všetko pod hriech, aby zasľúbenie z viery Ježiša Krista bolo dané veriacim. 23Ale prv, ako prišla viera, boli sme strážení pod zákonom, zavrení s určením pre vieru, ktorá mala byť zjavená, 24takže zákon bol naším pestúnom, vedúcim nás ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery 25Ale odkedy prišla viera, nie sme viac pod pestúnom. 26Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi. 27Lebo všetci, ktorí ste pokrstení v Krista, Krista ste obliekli. 28Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi. 29A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.

Keď si poriadne preťítame túto stať, zistíme dve veľmi dôležité veci.

1. Že zákon bol pridaný kvôli prestúpeniam, ale len na obmedzený čas.
2. Zákon nezneplatňuje zmluvu už predtým uprávoplatnenú s Abrahámom.

AD 1.  Keď si rozoberieme ten prvý bod vidíme, že obmedzenie platnosti zákona je dané príchodom zasľúbeného Abrahámovho semena, ktorým je Kristus, ako hovorí verš 19 „Bol pridaný pre prestúpenia, DOKIAĽ BY NEPRIŠLO semä, ktorému bolo dané zasľúbenie“. Inými slovami, bol platný do chvíle, kedy prišlo zasľúbené semeno Abrahámovo a tým bol prorokovaný Kristus. Semeno Abrahámovo  máme rozobraté v článku o pravom Izraeli – kto je židom.

K tomu, že zákon bol obmedzený na určitý čas, ako je písané, pripomeniem z predchádzajúcich častí, že sa tu jedná o špecifický Boží zákon daný Izraelu, ktorého súčasťou a akýmsi rámcom bolo desatoro Božích prikázaní. Zákon je len jeden. Nedelí sa na morálny a ceremoniálny. Veď naozaj neviem, ako by sme chceli prikázanie o svätení sobotného dňa nalepiť na morálku. Znova pripomínam z predchádzajúcich častí, že pre Izraelitu bolo rovnako dôležité nekradnúť ako dať sa obrezať, alebo zachovávať ustanovenia soboty. Za nedodržanie hociktorého bol trest.

AD 2. Keď sa pozrieme na druhý bod, že zákon nezneplatňuje už predtým  uprávoplatnenú zmluvu, vidíme, zmluva daná Abrahámovi má večnú platnosť, na rozdiel od zákona, ktorý mal platnosť obmedzenú. Zákon je podľa Písma prídavok, ktorý sleduje určitý cieľ a svojimi tvrdými normami nezneplatňuje zasľúbenie, čiže tým, že bol pridaný, nezmenilo sa na zmluve s Abrahámom nič.

Teda zákon môžeme prirovnať ku chemickému katalyzátoru, ako sme sa kedysi učili na chémii, ktorý sa na reakcii zúčastňuje, urýchľuje ju, ale sám sa pri nej nespotrebuje a s produktami nereaguje, ani nijako inak nevplýva na ich kvalitu. Inými slovami, zákon nemôže mať nijaký vplyv na nás a naše svedomie, pretože PRE NÁS obdobie zákona skončilo na golgotskom kríži, kde boli rukou písané ustanovenia pribité spolu s Kristom na kríž (Kol 2:14). 

Mnohé náboženstvá vidia zákon ako akýsi maják, ktorého sa treba držať. Preto vymýšľajú rôzne náuky, v ktorých tvrdia, že desatoro bolo dané Bohom do vnútra človeka už pri Adamovi a počnúc ním sa všetci ľudia riadili desatorom, vrátane povinného odpočinku v siedmy deň.

Kde takéto niečo Písmo učí?

Práve naopak, Písmo tvrdí, že… Žalm 147:19-20 „oznamuje svoje slovo Jakobovi, svoje ustanovenia a svoje súdy Izraelovi. 20Neučinil tak niktorému národu, a preto neznajú jeho súdov. Hallelujah!“. A navyše Hospodin hovorí, že túto zmluvu (DESATORO) učinil len s ním a Izraelom, ako hovoria verše Ex 34:27-28 „A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom. 28A bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí; nejedol chleba a nepil vody; a napísal na dosky slová smluvy, desať slov.“

Ja nezazlievam ľuďom, ktorí toto hlásajú, že by to mysleli snáď nejako zle. Samozrejme, že musí existovať nejaký zákon, súdy a nariadenia, ktoré vložil Boh do každého človeka. Veď vidíme, že každý jeden človek, ak koná proti týmto nariadeniam, je obviňovaný svojim svedomím. Čiže čo je zlé a čo je dobré človek rozoznať vie a nepotrebuje na to študovať zákon, čo je dobré a čo zlé má každý človek uložené vo svojom vnútri.

ALE…

– nejedná sa o desatoro, lebo v ňom sú len niektoré hriechy, mnohé chýbajú, napr. pýcha, klamanie, homosexualita atd. a tieto už sú spomínané všetky v Mojžičšovom širšom zákone, nazvanom Kniha zákona, ktorá nebola v truhle ako dosky zákona, ale vložená po strane truhly zmluvy.

– zákon, alebo desatoro nemožno dávať kresťanovi, že má podľa nich žiť, lebo na toho sa už vzťahuje iný zákon – zákon Kristov (zákon lásky), ako sme to už rozoberali v predchádzajúcich častiach série. Ten máme plniť:

Gal 6:2 „Jedni druhých bremená neste a tak NAPLŇTE ZÁKON KRISTOV.

Je tu ešte jeden zaujímavý moment. Dosky zmluvy ako svedectvo. Píše sa o tom v Ex 31:18 a 34:29. Bolo to svedectvo proti každému Izraelitovi, že zluvu nedodržal. Izrael sa teda pýšil tým, že má od Boha zákon, ale bol to práve on, ktorý svedčil proti tomuto ľudu.

To isté sa píše o knihe zmluvy Dt 31:26 „Vezmite túto knihu zákona a položte ju po strane truhly smluvy Hospodina, svojho Boha, a bude tam PROTI TEBE ZA SVEDKA.“

Dosky zmluvy a kniha zákona sú dve veci a nemali by sme ich zamieňať, alebo splietať. Môžeme to chápať aj tak, že kniha zákona je akýmsi priblížením dosiek zmluvy. Kniha zákona teda obsahovala desatoro, ale nebola len ním.

Mojžiš pri štvrtej návšteve na Sinaji najprv zapíše všetky slová zmluvy do knihy (Ex 24:4) a potom túto knihu číta ľudu (Ex 24:7). Kamenné dosky zmluvy dostáva Mojžiš až neskôr (Ex 24:12).

Tu je problém všelijakých vyznaní viery, ktoré všetci, ktorí ich vyučujú vydávajú za jedinú pravdu. Zoberme si napr. Druhé Londýnske Baptistické Vyznanie. To, že bolo písané desiatkami zbožných kresťanov ešte neznamená, že je úplne pravdivé a neobsahuje nepresnosti. Určite má význam a svoje miesto v kresťanskom svete, ale treba ho chápať v kontexte doby a nevyučovať ako normu.

Nie je pravda, že Adamovi bolo dané to isté prikázanie, ako Mojžišovi na kamenných doskách. Nie je pravda, že sabat tu bol od počiatku sveta a po Pánovom zmŕtvychvstaní presunutý na nedeľu. Z Ex 20:11 všetci títo učitelia vyvodzujú, že siedmy deň sa svätil od počiatku sveta, ale v Dt 5:14 je táto pasáž o Božom odpočinutí vynechaná.

Prečo?

Lebo siedmy deň v knihe Genezis neznamená, že Adam ho má svätiť, ale siedmy deň je tu ako symbol nekonečného života s Bohom. A Adam sa narodil do siedmeho dňa.

Hospodin neuzavrel takúto zmluvu s Adamom, ale s Izraelom. Tu je dôkaz:

Dt 5:3 „Nie s našimi otcami učinil Hospodin tú smluvu, ALE S NAMI, s nami samými, ktorí tu dnes všetci žijeme.“,

Každý jeden kresťan sa narodil do siedmeho dňa. To je to sobotenie ľudu Božieho, ako to nazval Roháček vo svojom preklade. Neznamená to konkrétny deň, ale nekonečný život v Božej sláve.

Ako je to teda s nami a zákonom všeobecne?

Flp 3:20 „Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista“

Keďže máme občianstvo v nebesiach, sme tu na zemi Božími vyslancami, aby sme zvestovali jeho meno, jeho spravodlivosť, jeho evanjelium. Sme Božími spravodlivými, ospravedlnenými z viery v Pána Ježiša Krista. Zákony, ako je písané, sú pre zločincov (1Tim 1:9). My žijeme na tomto svete, ale nie sme z tohto sveta. My neprekračujeme zákony, neprekračujeme desatoro a ani iné zákony. My však nehrešíme, ako sa píše v 1Jn 3:6 “ Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší“. Patríme teda pod Božiu jurisdikciu, ktorá má KRISTOV ZÁKON, NIE DESATORO a riadime sa ním. Je to presne tak, ako to vidíme vo svete. Napríklad slovenský veľvyslanec  v ČR neprekračuje české zákony. Ale neriadi sa nimi. Háji slovenské záujmy a podlieha zákonom SR. Má v ČR imunitu, jeho vozidlo má špeciálne ŠPZ,  na hraniciach ho nemôžu zastaviť a kontrolovať a v budove veľvyslanectva platia zákony SR.

Podobne je to s nami. My žijeme na tomto svete, ale nie sme z tohto sveta, ako hovorí Písmo. Zákon bol daný pre prestúpenia, pre hriešnikov. Ak ale my nehrešíme, ako hovorí Ján, prečo by sme mali spadať pod zákon?

Rim 10:4-5 „Lebo neznajúc spravedlivosti Božej a hľadajúc postaviť svoju vlastnú spravedlivosť nepodriadili sa spravedlivosti Božej. 4Lebo koniec zákona je Kristus na spravedlivosť každému veriacemu“. Koncom zákona je Kristus. Ak je Kristus už zjavený a máme s ním osobný vzťah, ako vôbec niekto môže hovoriť o desatore? Vari nie je písané, že on je KONCOM ZÁKONA? ON JE KONCOM ZÁKONA, každým aspektom života, každým merítkom morálky a spravodlivosti veriaceho človeka. Nie desatoro.