Identifikácia Antikrista

2 Tesaloničanom (Solúnčanom) 2:1-12 „1 Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho shromaždenia k nemu, 2 aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov. 3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, 4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Bôh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho jako Bôh a bude sa vydávať za Boha. 5 Či sa nepamätáte, že ešte keď som bol u vás, som vám to hovoril? 6 A teraz to, čo zdržuje, viete, aby bol zjavený vo svojom čase. 7 Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu. 8 A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a zkazí zjavením svojho príchodu, 9 toho bezbožníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi 10 a s každým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretože neprijali lásky pravdy, aby boli spasení; 11 a preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži, 12 aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.“

Takmer každého na svete zaujíma osoba Antikrista. Mnoho ľudí o ňom rozpráva, točia sa filmy, pri ktorých sa ľudia boja, píšu sa o ňom rôzne mystické príbehy. Poväčšine je tu vykreslený ako bájna postava, ktorá sa narodí za nejasných okolností a asistuje pri tom satan. Je opisovaný ako zloduch, ktorý s radosťou vraždí a vyžíva sa v tom.

Iste, reálny antikrist má mnoho vlastností z tých, ktoré mu ľudia pripisujú. Ale vykresľujú ho rôzni títo filmári, spisovatelia, alebo aj niektorí kresťania správne? Pozrieme sa na postavu antikrista bližšie vo svetle Písma a skúsime definovať, koho týmto označením Písmo myslí.

Žiaľ, aj mnoho pravých kresťanov ho takisto chápe podobne ako svet,  ako konkrétnu postavu z konca dejín sveta. Väčšinou sa na túto tému káže asi takýmto spôsobom:

Antikristovia sú dvaja. Prvým bol Antiochus Epifanes, sýrsky kráľ, ktorý žil okolo r. 200 pred n.l., vtrhol do Jeruzalema, obetoval prasa v chráme a nútil židov obetovať modlám. To je tzv. starozákonný antikrist. Druhým z antikristov podľa náuky, ktorá sa žiaľ vyučuje aj u kresťanov už je antikrist, ktorý tu bude pred koncom sveta.

My sme si predstavili antikrista z listu Tesaloničanom. Aj keď apoštol Pavol tohto človeka hriechu takto nenazýva, je viac menej jasné, že rozpráva práve o antikristovi. Kto ale rozpráva o antikristovi a aj ho nazýva týmto menom je apoštol Ján.

1.Jánov 2:18-22  „18 Deti, je posledná hodina, a ako ste počuli, že prijde antikrist, i teraz už povstali mnohí antikristovia, odkiaľ známe, že je posledná hodina. 19 Z nás vyšli, ale neboli z nás, lebo keby boli bývali z nás, boli by zostali s nami. Ale aby sa ukázali, že nie sú všetci z nás. 20 A vy máte pomazanie od Svätého a viete všetko. 21 Nepísal som vám preto, že neznáte pravdy, ale že ju znáte, a že niktorá lož nie je z pravdy. 22 A kto je lhár, ak nie ten, kto zapiera, že Ježiš nie je Kristus? To je ten antikrist, kto zapiera Otca i Syna.“

Je tu taká zaujímavosť. Ján hovorí, že každý, kto učí, že Ježiš nie je Kristus je antikrist. Dokonca hovorí o mnohých antikristoch. V 1. Jánovom 4:2-3 verše hovoria to čo Pavol, že duch antikristov je už na svete. Antikrista ešte spomína 2. Jánov 1:7, ktorý hovorí, že každý, kto nevyznáva Ježiša Krista prišlého v tele je antikrist. Na iných miestach Písma už antikrist spomínaný nie je. Keď si to zosumarizujeme, tak je naozaj čudné, ako z týchto veršov môže niekomu vyjsť, že starozákonný antikrist bol sýrsky kráľ  Epifanes, alebo že na konci sveta príde nejaký ultimátny antikrist. Písmo hovorí predsa o duchu antikrista a mnohých antikristoch.

Pozrime trochu do histórie a prečítajme si niečo o antikristovi od Martina Luthera. On napísal: „Pápež je antikrist, protivník Kristov, ktorý vedie ľudí do skazy, posadil sa sám na miesto Kristovo a tým vyvolal Boží hnev.“

Viem, že mnohí tomuto neveria, najviac asi drvivá väčšina členov Evanjelickej cirkvi. Myslia si, že Luther nemohol mať také poznanie, aby to vedel v tej dobe rozlíšiť. Niektorí si zase myslia, že Luther myslel iba konkrétne jedného pápeža, lebo čakal koniec sveta. Ja si ale myslím, myslel všetkých pápežov a on sám veľmi dobre rozumel a vedel kto a prečo je antikrist.

Najprv sa pozrime, čo znamená slovo antikrist. Vykladači to vykladajú moderným poňatím tohto slova a to je „proti Kristovi“. Treba tu ale povedať, že to nie je celkom tak. Grécke slovo ANTI síce môže v nejakom zmysle znamenať aj slovenské „proti“, ale najsilnejší význam tohto slova je „NAMIESTO“, alebo aj „ZA“.

My ale nemusíme riešiť, čo presne znamená toto slovo v slovníku. Na odhalenie jeho významu nám poslúži Písmo samotné. Tam je slovo anti použité 22 krát a na moje veľké prekvapenie, ani raz v zmysle „proti“. Žiaľ, ľudia sa neveľmi zaujímajú o skutočný význam slov. Slovo „ANTI“ sa dnes používa výlučne v zmysle „PROTI, alebo OPAK“. Presne tak isto dopadlo slovo protestant, protestovať. Dnes všetci vedia, že to slovo znamená nesúhlasiť. V skutočnosti znamená presvedčiť v zmysle preskúšania. „PRO“- po slovensky „PRE“ a „TESTARE – SVEDČIŤ“. A tak sa z protestantov, ktorí chceli preskúšať všetko, čo učili pápeži vo svetle Písma,stali nespokojenci, ktorí proti všetkému protestujú, čiže nesúhlasia.

Ale vráťme sa späť. Pravý význam slova antikrist teda nie je proti Kristovi, ale NAMIESTO Krista. Toto teda myslel Luther, keď prehlásil, že pápež sa posadil na miesto, ktoré patrí Kristovi.

2. list Tesalonickým 2:3-7 „3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, 4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Bôh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho jako Bôh a bude sa vydávať za Boha. 5 Či sa nepamätáte, že ešte keď som bol u vás, som vám to hovoril? 6 A teraz to, čo zdržuje, viete, aby bol zjavený vo svojom čase. 7 Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu.

Verím, že v tomto prípade, keď sa píše, že sa posadí do chrámu Božieho, tak sa nemyslí, že by mal antikrist sedieť priamo v cirkvi. Veď ani tí, ktorí hovoria, že pápež nemôže byť antikrist, lebo nesedí uprostred Božieho ľudu chápu, že ani v budúcnosti sa predsa antikrist nemôže posadiť v skutočnej cirkvi Kristovej a riadiť ju namiesto Ducha Svätého.

Je tu skrátka len opísaný stav, keď sa antikrist posadí na miesto, ktoré v ideálnom prípade patrí Bohu. Čiže pápež naozaj sedí na mieste, ktoré nepatrí jemu, ale Bohu.

Poďme si na záver pozrieť, čo znamenajú verše 2. listu Tesalonickým 2. kapitoly. Z týchto veršov vlastne vychádzajú všetky výklady o tzv. záverečnom antikristovi.

Účelom týchto veršov zo strany Pavla bolo ukľudniť kresťanov, pretože mnoho z nich očakávalo už v tých časoch druhý príchod Pána Ježiša a mnoho z nich sa nechalo zvádzať tými, ktorí hovorili, že prichádza deň konca. Pavol im teda vysvetľuje, že ten deň nepríde, kým nepríde odpadnutie od viery a nebude zjavený syn zatratenia, človek hriechu.

Teraz je tu otázka. Myslí Pavol príchod konkrétneho človeka? Na prvý pohľad áno. Všetko tomu nasvedčuje. Pri čítaní ďaľších veršov sa ale sústredíme na to, či je to tak.

5.-7. verš: „Či sa nepamätáte, že ešte keď som bol u vás, som vám to hovoril?…  A teraz to, čo zdržuje, viete…. len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu.“

Vidíme, že Pavol Tesaloničanom všetko povedal a dopodrobna vysvetlil. Ale je tu zaujímavosť. Boh do Písma nedal zapísať konkrétnu osobu, alebo osoby, ktoré mal Pavol na mysli. Čo teda? Je to tak, že Tesaloničania ako jediní kresťania na svete všetko vedeli a ostatní majú len hádať a tápať, kto to ten antikrist je? A ak nie, prečo Pavol nehovorí rovno o koho ide?

„ČO zdržuje, viete…..ten, KTO zdržuje, bol odstránený zo stredu…“ Takže Písmo hovorí, ČO zdržuje a KTO zdržuje.Dôvod, prečo to nie je písané priamo musí byť ten, že sa jednalo o citlivé informácie a Pavlove listy iste nečítali len kresťania, ale aj cisárovi špehovia. To „čo“ bola Rímska ríša a „kto“ bol cisár. Keby to Boh nechal napísať, Pavla mohli zatvoriť a jeho cesta by mohla byť predčasne ukončená a jeho misia ohrozená.

Z histórie vieme, že to bola práve Rímska ríša, ktorá zdržovala a človek, ktorý zdržoval bol cisár. Ríša skončila až o viac ako 400 rokov potom a z jej stredu bol odstránený cisár. Presnejšie povedané, skončila v starej forme. Moc ostala, ale do jej stredu prišiel niekto iný – pápež. Prišla nová forma vládnutia, kde sa už nevládlo pomocou vojska. Pápež ho už nepotreboval. Ochranu zabezpečovali králi, ako sme si už hovorili v predchádzajúcich častiach a vládu zabezpečovala ideológia.

Začalo sa obdobie, kedy sa pápeži od zhruba od 6. po zhruba 8. storočie zaoberali posilňovaním svojho vplyvu a v priebehu 8. storočia prišlo modlárstvo, aké svet dovtedy nevidel. Vo veľkom sa začali stavať sochy a maľovať obrazy, ktoré boli potom predmetom uctievania. Kresťania to ťažko znášali a začalo obdobie obrazoborectva, kde tieto modly kresťania ničili. Za to boli vraždení.  Na počudovanie, keď čítame dnes o týchto udalostiach, autori spravidla dehonestujú obrazoborcov, ale ich vraždenie prehliadajú.

Prakticky tým začalo krvavé obdobie asi najväčšieho utrpenia cirkvi Kristovej, kde pápeži zavádzali do praxe nové a nové ohavnosti. Akýkoľvek odpor ľudu nechali zakaždým prostredníctvom svojich kráľov krvavo potlačiť.

Napr. po 2 lateránskom koncile v r. 1215 zaviedli profesionálnych kňazov a iba tí mohli krstiť a vysluhovať rôzne „sviatosti“, ktoré si tiež vymysleli. Na tom istom koncile vymysleli azda najväčšiu ohavnosť – omšu. Neskôr to pokračovalo v období Husa a potom Luthera odpustkami, v polovici 16. storočia vymysleli očistec. Každého, kto nesúhlasil čakalo mučenie a smrť.

Antikrist teda nie je jedna osoba. Je to dynastia, ktorá ale nie je spojená pokrvne, ale je dosadzovaná na pápežský vládny stolec rímsko katolíckou cirkvou. Títo antikristovia neváhali útočiť prostredníctvom svojich vazalských kráľov, ktorých na tróny sami dosadzovali, na celé národy, ktoré by odmietali ich ohavné výmysly. Toto je pôsobenie človeka hriechu, syna zatratenia.

Trochu sa čudujem kresťanom, ktorí hovoria o antikristovi, že neberú pápežov do úvahy. Väčšina z nich hovorí, že v časoch antikrista príde vraj veľké súženie. Povedal by som, že je to až neúcta k tým, ktorí zomreli následkom pápežského besnenia v priebehu storočí. Neviem, aké väčšie súženie ešte očakávajú, ako bolo naťahovanie na škripec, pálenie častí tela, pichanie ihiel za nechty, alebo sadanie nahej osoby na hranol ostrý ako britva. Nakoniec, mučiace nástroje používané počas inkvizície si môže každý pozrieť aj na internete. To vážne ešte niekto čaká niečo horšie ako upálenie „kacíra“, následné vyhlásenie jeho ženy za bosorku, jej zavraždenie a zhabanie majetku? To ideme tvdiť, že utrpenie a násilná smrť miliónov ľudí bolo slabým súžením?

Ľudia podliehajú často prihlúplym filmom o rôznych antikristoch. Nevšímajú si, že všetky unisono tvrdia, že antikrist príde až na konci sveta a takmer nikdy ho neopisujú ako náboženského predstaviteľa, aj keby to logicky tak malo byť.

Prečo asi?

Aj tie filmy točia len spoločnosti na ktoré má niekto vplyv. Niekto mocný. Nepochybujte, že rímska cirkev je dostatočne mocná a bohatá, aby vedela ovplyvniť všetko, čo len chce.