Gn 17:1-11 „A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý! 2 A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne. 3 Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol: 4 Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov. 5 Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. 6 Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba. 7 A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe. 8 A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom. 9 A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach. 10 Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia. 11 Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.“

Kresťania veľakrát hovoria na tému ako človek hľadá a nájde Boha. Tu treba povedať, že aj keď v Písme zdanlivo čítame, že my hľadáme, my sa obrátime a my sa posväcujeme, v skutočnosti Písmo učí, že je to Boh, ktorý hľadá, znovuzrodí a posvätí človeka. Skrátka, že celé je to výlučne Božie dielo.

Tak aj dnes by som sa chcel krátko pozrieť na ďaľší aspekt súžitia človeka s Bohom a to je zmluva, lepšie povedané zmluvy, ktoré Boh s človekom uzatvoril v priebehu dejín. Nebudeme sa dnes vyučovať o dispenzacionalizme, alebo teologii zmluvy, ale sa len v krátkosti pozrieme na princíp, ako Boh zmluvy s človekom uzatváral a ako tomu máme rozumieť.

Len veľmi okrajovo o teologii zmluvy, kde takíto teologovia vidia prvky zmluvy už v Božom jednaní s Adamom, kde mu Boh prikazuje ako má žiť v Edene, z ktorých stromov možno jesť atd…toto vidia ako zmluvu skutkov. Adamovi sa ju nepodarilo naplniť a v poradí druhú zmluvu a to zmluvu milosti vidia, keď Boh prorokuje o ženinom potomstve, teda Pánovi Ježišovi a ustanoví nepriateľstvo medzi semenom hada a ženiným semenom.

Treba ale povedať, že sa na tomto mieste nemôže jednať o zmluvu Boha s človekom, pretože Boh tu ani k človeku nehovorí. Tieto slová sú určené hadovi.

Ako je to teda s tými zmluvami. Zmlúv, uzatvorených Bohom s človekom je hned niekoľko,  napr. s Adamom, Noachom, Abrahámom, Izákom, Jakobom, Dávidom. Je to tak, že si sadli spolu s Bohom a dohadovali sa na niečom, prípadne hľadali nejaké prieniky vo svojich pohľadoch na život a nakoniec sa na niečom dohodli?

Nie.

Všetky zmluvy Boha s človekom sú jednostranné. Keď sa len pozrieme na text, ktorý som čítal na začiatku, všimnime si…A dám SVOJU SMLUVU, aby bola medzi mnou a medzi tebou..., 4 Ja som, hľa, MOJA SMLUVA JE S TEBOU…, A postavím SVOJU SMLUVU medzi sebou a medzi tebou…., A ty budeš zachovávať MOJU SMLUVU.., Toto je MOJA SMLUVA, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou

Z toho jednoznačne vyplýva, že ide o zmluvu jednostrannú. Dokonca, keď si pozrieme text zo  105. žalmu…“oslavujte Hospodina! Vzývajte jeho meno! Oznamujte jeho skutky medzi národami! 2 Spievajte mu, spievajte mu žalmy! Rozmýšľajte o všetkých jeho divoch! 3 Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! 4 Hľadajte Hospodina a jeho silu; hľadajte jeho tvár ustavične! 5 Pamätajte na jeho divy, ktoré učinil, na jeho zázraky a na súdy jeho úst, 6 vy, semeno Abraháma, jeho služobníka, synovia Jakobovi, jeho vyvolení! 7 On je Hospodin, náš Bôh; jeho súdy na celej zemi. 8 Pamätá na veky, NA SVOJU SMLUVU, NA SLOVO, KTORÉ PRIKÁZAL, na tisíc pokolení, 9 na svoju smluvu, ktorú učinil s Abrahámom, a na svoju prísahu, ktorú prisahal Izákovi. 10 A postavil to Jakobovi za ustanovenie, Izraelovi za večnú smluvu“ …

Takže tu zrejmé, že jeho zmluvu smerom k nám treba chápať ako jednostranné nariadenie, inými slovami, ako jeho kráľovský výnos. Môžeme to chápať aj ako jeho sľub, ktorý bude na 100 % dodržaný, lebo vieme, že aj keď my sme neverní, on je verný. Ale cez to všetko aj tak vidíme, že Boh to predsa len nazýva zmluva. čiže je to nejaká dohoda. S kým ju teda uzatvára?

Prečítajme si ešte raz kúsok textu, ktorý bol čítaný na začiatku…“A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom“… Je jasné, že sú tu myslené aj pokolenia židov podľa tela, kde ide o vonkajší znak obriezky, ale predsa len, keď si prečítame z listu Gal 3.kap….“A zasľúbenia boly povedané Abrahámovi a jeho semenu. Nehovorí: I semenám, ako keby ich bolo mnoho, ale hovorí jako o jednom: I tvojmu semenu, ktorým je Kristus“. Tu je semeno, s ktorý je uzatvorená zmluva a ktorý je dedičom všetkého. Boh na večnosti uzavrel zmluvu s tým ultimátnym Abrahámovým potomkom, ktorým je dokonalý Boh a dokonalý človek.

JE TO KRISTUS.

 Boh uzatvoril svoju zmluvu sám so sebou. A dáva to tú najlepšiu logiku. Keby ju totiž robil s človekom, nikdy by žiadna zmluva nebola dodržaná, bol by to len bezcenný zdrap, vzhľadom na to, aký je človek padlý.

Pre nás, novozákonnú cirkev platí zmluva, ktorú Pán urobil po tých dňoch…Hebr 8.kap…..“Lebo karhajúc ich hovorí: Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým NOVÚ SMLUVU, 9 nie podľa smluvy, ktorú som učinil s ich otcami toho dňa, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, lebo oni nezostali v mojej smluve, a ja som si ich nepovšimnul, hovorí Pán. 10 Lebo toto je smluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom„…Je pre nás úžasné, že sme pre to ako cirkev nemuseli nič robiť, že všetko spravil a zabezpečil Pán. On je autorom, plniteľom aj garantom zmluvy. Tá zmluva bola naplnená takto:

1Kor 11. kap….“Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku„.

 Jeho zmluva je v tom najvzácnejšom, v jeho krvi a to je tá najlepšia záruka vyplnenia zmluvy do poslednej bodky akú možno dostať.