Jánovo Evanjelium bolo napísané medzi rokmi 85-100 po Kristovi v Efeze, kde Ján pôsobil. Odlyšuje sa od ostatných 3 synoptických evanjelií, tie boli napísané o 20 rokov skôr a boli určené na evanjelizovanie, na zaujatie čitateľa. Jánovo evanjelium je určené na posilnenie a uistenie už veriacich ľudí v tom, že Ježiš Kristus je Boh. Je to teda apologetické evanjelium obraňujúce správnu vieru: J 20:31: „Ale toto je napísané nato, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život v jeho mene.“

V tej dobe sa šírili podobne blúdne učenia ako aj dnes a to je zapieranie Kristovho Božstva a zapieranie Mesiáša prišlého v tele. Preto aj Ján začína svoje evanjelium obranou týchto doktrín:

J 1, 1: Na počiatku bolo slovo (LOGOS)……čo je v preklade doslova – Pánovo slovo, Pánova reč, Pánov čin. Ten text hovorí, že tento LOGOS má osobnú formu a Ján hovorí, že tento LOGOS bol u Boha a že SÁM bol BOHOM!

A rovnako Ján opisuje aj Pánove ľudstvo: J 19:5: „Vtedy vyšiel Ježiš von nesúc tŕňovú korunu a šarlátový plášť. A Pilát im povedal: Hľa, človek!“

Evanjelium je však sústredené na Božstvo Pána Ježiša, preto bolo ja napísané.

Môžeme si všimnúť, že Ján nie náhodou používa starozákonné texty hneď na začiatku a chce povedať svojim čitateľom, že ten, o ktorom je toto evanjelium svoril nebesia a zem a všetko ostatné a je to Ježiš Kristus. Keď apoštol Ján a Mojžiš začínajú svoje spisy slovami “NA POČIATKU”, tak sa jedná o ten istý počiatok.

J 1:1-3: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.“

Gn 1:1-3: „Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo.“

A keby ešte stále niekto váhal či to tak Ján myslel alebo nie, tak to dokonca potvrdzuje aj na začiatku svojho listu zborom: 1J 1:1-3: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli svojimi očami, na čo sme sa dívali, a čoho sa naše ruky dotýkaly, o slove života – a ten život sa zjavil, a videli sme a svedčíme a zvestujeme vám ten večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám -, teda čo sme videli a počuli, zvestujeme vám, aby ste aj vy mali obecenstvo s nami. A naše obecenstvo je s Otcom a jeho Synom, Ježišom Kristom.“

Tento LOGOS, teda večné Božie slovo, ktoré bolo na počiatku (pri stvorení času UŽ EXISTOVALO), skrze ktoré bol stvorený čas, skrze ktoré všetko povstalo a v ňom všetko stojí je zosobnené v Pánovi Ježišovi Kristovi.

Pisateľ listu židom rovnako začína svoj list Pánom Ježišom a zdvôrazňuje Kto je:

Žd 1:1-2: „Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Bôh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky.“

———————————————————————-

Teraz však prechádzame do ďalšej časti Jánovho evanjelia, ktorá ukazuje na podstatu našej činnosti:

J 1:6-8: „Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. Ten prišiel na svedoctvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. Nebol on tým svetlom, ale prišiel nato, aby svedčil o tom svetle.“

Ján bol predbehúňom Pána Ježiša. Rovnako ako keď sa kráľ rozhodol prísť na nejaké miesto, bol poslaný predbehúň aby na tom mieste oznámil: PRICHÁDZA KRÁĽ. 

Mk 1:14-15: „A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!“

Prichádza kráľ a s ním nevyhnutne prichádza aj kráľovstvo Božie. To hlásal Pán Ježiš a rovnako aj my sme poslaní ohlasovať a oznamovať, že Božie kráľovstvo je medzi nami.

Rovnako bolo zvykom, že pred dôležitou osobou išiel bežec a upravoval nerovnú a hrboľatú cestu a toto presne robí Ján Krstiteľ:

Iz 40:2-3: „Hovorte k srdcu Jeruzalemu a hlásajte mu, že sa doplnila jeho borba, že je odpustená jeho neprávosť, že vzal z ruky Hospodinovej dvojnásobne za všetky svoje hriechy. Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!“

Komu to máme upravovať cestu? Ján vyrovnáva cestu Pánu Ježišovi a Izaiáš hovorí “urovnajte cestu HOSPODINOVI” teda Ján slová Izaiáša vzťahuje na Pána Ježiša a tým hovorí, že Pán Ježiš Kristus je BOH (Hospodin).

Ján bol veľký učiteľ a prorok. Poznalo ho veľmi veľa ľudí zo širokého okolia. Strhal na seba veľkú pozornosť a bol veľmi známy: Mk 11:30-32: „Krst Jánov bol odkiaľ, z neba a či z ľudí? Odpovedzte mi! Vtedy rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? Ale ak povieme, že z ľudí -. Báli sa ľudu, lebo všetci mysleli o Jánovi, že bol skutočne prorok.“

Tieto slová hovorili najvyšší kňazi, zákonníci a starší izraela. Tí najváženejší ľudia z celého izraela, ktorých keď ľudia videli si priali byť ako oni sa kvôli Jánovi Krstiteľovi neodvážia pred ľuďmi odpovedať na otázku. Báli sa. Také velké meno mal Ján Krstiteľ. A čo hovorí Ján Krstiteľ: J 3:30: „On musí rásť a ja sa menšiť.“

Ján nebol tým svetlom, ale Kristus je tým večńym svetlom, ktoré tma nedokáže pohltiť hoc by chcela. Keď sa Ján umenšoval tak Kristus rástol a podobne aj v našich životoch. Ak sa budeme aj my umenšovať, Kristus bude rásť v našich životoch. Ak budeme činiť pokánie z našich hriechov a necháme sa viesť Duchom Svätým ako hovorí Pavol, tak Kristus bude rásť v našom živote zjavne.

Jánovou úlohou (rovnako aj našou) je oznámiť súd, pripraviť cestu Pánovi. Pripraviť srdcia ľudí na Pánov príchod. Ján prišiel ukázať na Spasiteľa, pretože ho svet nepoznal, nevedeli kto to je hoc ho niektorí očakávali. Keď ho Ján zbadá hovorí: J 1:29-32: „Druhého dňa videl Ján Ježiša, že ide k nemu, a povedal: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! Toto je ten, o ktorom som ja povedal: Za mnou ide muž, ktorý bol predo mnou, pretože bol prvší ako ja. A ja som ho neznal, ale aby bol zjavený Izraelovi, preto som ja prišiel krstiac vodou. A Ján svedčil a hovoril: Videl som Ducha, sostupujúceho s neba jako čo by holubicu, a zostal na ňom.“

My síce na Krista nemôžeme fyzicky ukázať podobne ako Ján avšak Pán nam zanechal svojho Ducha, ktorý nikomu nie je ďaleko:

Dt 30:11-14: „Lebo toto prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, nie je nad tvoje sily a nad tvoj um ani nie je ďaleké; nie je voľakde na nebesiach, aby si povedal: Kto nám vystúpi hore do neba, aby nám ho vzal odtiaľ, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? Ani nie je voľakde za morom, aby niekto povedal: Kto nám zajde za more, aby nám ho vzal a doniesol, aby nám ho dal počuť, aby sme ho činili? Lebo slovo je veľmi blízko teba, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho činil.“

Pavol pokračuje týmto textom v Rimanoch:

Rím 10:9: „Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Bôh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“

Takto zjavujeme ľuďom Krista. No však tým svetlom, ktoré osvecuje srdce človeka nie sme my a nie je ním ani Ján, ale tá práca je a vždy bude iba Božie dielo. My vydávame iba svedectvo.

Ján krstil vodou na pokánie. Týmto úkonom vytváral iba istý obraz toho čo sa v skutočnosti dialo a to je pravá podstata krstu:

1Kor 10:1-4: „Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori a všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.“

Tento text vykresľuje obraz toho ako židovský ľud stál pred Červeným morom a aby sa zachránil musel prejsť cez more. Báli sa, no však mali vodcu, ktorý išiel pred nimi a viedol ich až kým neprešli celé to more. Toto znamená, že boli pokrstení v Mojžiša. Je to obraz ako my nasledujeme Pána Ježiša.

Na jednej strane bol Egypt, na druhej strane zasľúbená zem. Na jednej strane otroctvo, na druhej strane sloboda. Oni sa zbavili prechodom cez more (krstom) otroctva v Egypte a my otroctva hriechu. To je pravá podstata a obraz krstu, nič viac. A more sa zatvorilo a za ním ostal pochovaný ten starý človek, ten starý spôsob života.