Identifikácia neviestky z knihy Zjavenie

Zjavenie 17:1-6 „1 A prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí to mali tých sedem čiaš, a prehovoril so mnou a riekol mi: Poď, ukážem ti odsúdenie tej veľkej smilnice, ktorá sedí na mnohých vodách, 2 s ktorou smilnili kráľovia zeme, a spili sa vínom jej smilstva obyvatelia zeme. 3 A zaniesol ma v duchu na púšť. A videl som ženu, ktorá sedela na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov. 4 A žena bola odiata purpurom a šarlátom a bola pokrytá zlatom a ozdobená drahým kamením a perlami a vo svojej ruke mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva, 5 a na svojom čele mala napísané meno: Tajomstvo, Veľký Babylon, Mater smilníc a ohavností zeme. 6 A videl som ženu, že bola opilá krvi svätých a krvi svedkov Ježišových. A keď som ju videl, náramne som sa divil.  7 A anjel mi povedal: Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy aj šelmy, ktorá ju nesie a ktorá má sedem hláv a desať rohov. 8 Šelma, ktorú si videl, bola a nie je a má vyjsť z priepasti a ísť do zatratenia. A budú sa diviť obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, keď budú vidieť šelmu, že bola a nie je, a keď zase tu bude. 9 Tu je zmysel, ktorý má múdrosť: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých sedí žena.“

V 1.časti sme identifikovali kostru systému vlád najväčších ríš, ktoré mali zásadný vplyv na ľudí v priebehu histórie. Zároveň sme identifikovali 4. ríšu ako tú, ktorá bude vládnuť svetu až do jeho konca a tou je Rím. V tejto časti budeme pokračovať v odkrývaní pôsobenia Ríma o odkrývaní toho, kto je tou neviestkou sediacou na mnohých vodách.

V Roháčkovom preklade slovo neviestka nenájdeme (používa slovo smilnica), ale je v evanjelickom a katolíckom preklade. Význam slova je rovnaký, je to prostitútka.

Slovo nevesta je v Božom Slove použité mnohokrát. A nielen na označenie vydatej ženy.

Iz 62:5 „Lebo jako si mládenec vezme pannu za ženu, tak si ťa vezmú tvoji synovia, a jako sa ženích raduje svojej neveste, tak sa bude tebe radovať tvoj Bôh.“

Vidíme, že samotný Boh seba prirovnáva k ženíchovi a svoj ľud k neveste. V Novom Zákone takéto prirovnamie na seba samého vzťahuje Pán Ježiš. Nevesta je teda Boží vyvolený ľud.

V Písme máme však opísaný aj protipól nevesty. Neviestku, nepriateľa, ktorý zvádza ľudí k smilstvu. Navonok sa tvári ako nevesta. Ustavične o tom presviedča celý svet. Nemá ale prirodzenú krásu Kristovej nevesty, preto svoju ohavnosť zakrýva šminkami a svoj smrad rôznymi masťami a voňavkami. V ruke drží pohár nečistoty svojho smilstva. Je to asi najpriliehavejší opis hnusu, ktorý ide od nej.

Táto neviestka sa tvári sväto, pobožne, dôstojne. Zaujala vo svete miesto, ktoré patrí Božiemu ľudu. Vytvorila si hierarchiu, svojich služobníkov nazvala kňazmi, ustanovila im hodnosti ako v armáde a svojho najvyššieho veliteľa nazvala pápežom, alebo otcom. Oficiálne ho volajú svätý otec. Absolútny výsmech Písmu, ktoré hovorí, že Svätý Otec je na nebesiach, že kňazom je každý uverivší kresťan a dôležité je to, že Písmo nepozná žiadnych kanonikov, arcibiskupov, či dokonca kardinálov, ale len biskupov, čo sú vlastne starší zborov a diakonov, ktorí zastávajú funkciu pomocníkov.

Rímsko – katolícka cirkev je tou neviestkou, ktorá sídli v meste rozloženom na siedmich vrchoch (Rím) a sedí na mnohých vodách, čo je označenie pre mnohé národy.Onazvádza ľudí do klamu, že len cez jej sviatosti sa môžu ľudia dostať k Bohu. Na prekabátenie ľudí používa teológiu, ktorá je zmesou pravdy a úplnej lži. Satan, ktorý vymyslel všetky náboženstvá a teda aj toto, často používa na zmiatnutieprotivníka zmes pravdy a klamu. Neviestka smilní s vladármi zeme a kuje s nimi plány, ako sme si to ukázali v prvej časti tejto série.

V Ríme je všetko naopak.

V Cirkvi je Svätý Otec v nebi, v RKC je vo Vatikáne.V kresťanstve Boh odpúšťa hriechy na zemi (Lukáš 5:24), v RKC ich boh odpúšťa hriechy aj po smrti. Biblia hovorí o svätých na zemi, RKC má svojich svätých už po smrti. V Biblii apoštol Pavol káže modliť sa za svätých (Efezanom6:18), v RKC sa svätí po smrti modlia za hriešnikov na zemi.

Celý tento obludný a rúhavý systém stojí na osobe rímskeho pápeža. Všemohúci Boh v tejto organizácii nemá miesto. Podľa RKC je pápež apoštolom a nie Boh, ale on má plnú a univerzálnu moc nad cirkvou (katechizmus par.937). Písmo sa spravidla nevykladá inými miestami Písma, ale platí to, čo povie pápež a magistérium. Samozrejme, výmysly pápežov sú často v protiklade, preto vznikajú aj vtipné situácie pri výkladoch Písma, keď podľa starších katolíckych vysvetliviek je žena odiata slnkom panna Mária, podľa novších vysvetliviek je to katolícka cirkev. Vyberte si.

Čo všetko a aké ohavnosti robí neviestka RKC si nebudeme až tak dopodrobna opisovať, je to veľmi dobre zhrnuté na stránke:  

https://obratenykatolik.sk

Táto smilnica, alebo anticirkev sedí na mnohých vodách, čiže sú tu opísané obrovské masy ľudí, ktorých ovláda a ktorí ju nasledujú. Keď sa počas prvých troch storočí rozhojnilo kresťanstvo až do tej miery, že sa už nedalo proti nemu bojovať, lebo stále povstávali noví a noví kresťania, cisár Konštantín zbadal, že prenasledovanie je márne a prišiel na myšlienku, že nebude proti kresťanom bojovať, ale využije idey kresťanstva vo svoj prospech.

Jedného dňa vyhlásil, že sa mu prisnilo, ako sa mu zjavil veľký symbol kríža a on potom na bojisku vyhral. Dal sa pokrstiť a stal sa kresťanom. Vraj. Dodnes tohto modlára pravoslávna cirkev vyhlasuje za svätého. Samozrejme, pre cisára Konštantína tento počin znamenal aj ďaľšiu príjemnú vec. Vyhlásil sa hlavu cirkvi a zvolal prvý ekumenický koncil, ktorý aj sám riadil.

Čiže žiadny pápež v tej dobe neexistoval. Zaujímavé, že o žiadnom pápežovi nechyroval ani sv. Augustín, či sv. Irenej. To až neskôr sa medzi sebou biskupi Ríma začali hádať a keďže videli Rím ako hlavné mesto sveta, túžili ovládnuť cirkev na celom svete. Pápežstvo samotné vznikloi až počiatkom 6. storočia.

RKC, tento protipól nevesty sa veľmi chce podobať na pravú Kristovu nevestu. Preto si rímski pohanskí služobníci zasadli tam, kde by mal mať miesto Boh. Začali si voliť spomedzi seba svojho vedúceho, rúhavo ho nazývajú veľkňaz aj keď vieme, že jediný veľkňaz je Pán Ježiš Kristus. Tento veľkňaz dostáva ďaľšie rúhavé mená, ktoré sme už spomínali ako sú pápež, pontifik alebo svätý otec.

Sochy pohanských bohov, inými slovami démonov premenovali na svätých. Mimochodom, najväčší výsmech je, keď vo Vatikáne sochu pohanského boha Jupitera premenovali na sv. Petra, ľudia sa mu chodia klaňať a bozkávajú tejto modle nohy.

Pápež je zvolený do konca svojho života a je vraj vo veciach katolíckej náuky neomylný. O to je to vtipnejšie, že celá katolícka náuka je založená na pohanskej filozofii a táto filozofia je popretkávaná citátmi z Božieho Slova, aby sa to aspoň trochu podobalo na kresťanstvo. Božiemu Slovu ale žiadny pápež či magistérium nerozumeli, preto sa stále náuka RKC mení a dopĺňa.

Apoštol Ján túto neviestku opisuje ako odetú do purpuru a šarlátu, čo znázorňuje obrovské bohatstvo, ktoré táto svetská pohanská organizácia vlastní. A tento purpur a šarlát si aj skutočne oblieka. Sú to farby arcibiskupov a kardinálov.

Richard Bennet, kresťan, ktorý sa obrátil, keď bol ešte katolíckym kňazom spomínal, že keď bolo na námestí sv. Petra slávnostné zhromaždenie vatikánskeho kléru, tak kňazi odetí do krikľavých purpurových a šarlátových farieb zaplnili námestie a jemu to tak ťahalo oči, že si razom spomenul na neviestku z Jána 17. Kapitoly a okamžite pochopil, že tou neviestkou je katolícka cirkev.

Pápež je pontifik, čo je skrátený tvar od Pontifex Maximus. Toto bola v starom Ríme hlava zboru pontifikov – pohanských kňazov. Od starovekého Ríma sa toto označenie dodnes zachovalo, pápež sa nazýva pontifikom a obdobie jeho vládnutia pontifikátom. Je to v súlade s tým, čo sme si už ukázali v prvej časti a síce, že sa nestalo nič iné, iba transformácia starovekého Ríma na Rímsko katolícku cirkev a ona začala svetu vládnuť. Cisár už nebol viac cisárom, ale bol zmenený na pápeža. Bol pridaný aj duchovný rozmer, preto ten pontifik. Jednoducho zistili, že ideológiou a falošnou teológiou sa vládne ľahšie ako mečom.

Rím vládne svetu už viac ako 2,5 tisíca rokov. Je to najmocnejšia ríša histórie. V súčasnej pápežskej forme je to okolo 1500 rokov. Ako je písané, neviestka panuje nad kráľmi zeme. Vládcovia sa predbiehajú, kto prvý pozve pápeža, alebo sa mu tlačia do priazne, aby si ich on pozval. Podpisujú s Vatikánom konkordáty, ich vyslanci obývajú v jednotlivých krajinách najlepšie adresy.

Politikov ovláda táto rímska organizácia priamo cez konkordát, v ktorom sú spísané JEJ podmienky pôsobenia v danom štáte, alebo nepriamo cez rôzne  organizácie, cez ktoré potom na nich robí nátlak. Žiaľ, konkordát je prípad aj nášho štátu.

Mimochodom, konkordát mal podpísaný Vatikán aj s Hitlerom. Keď sme už pri ňom, ktože to toho Hitlera našiel a presadil do funkcie?

Franz von Papen, nemecký katolícky politik a vatikánsky agent. V roku 1932 zastával úrad nemeckého kancelára a v roku 1933 presadil A. Hitlera za ríšskeho kancelára a v tom istom roku podpisoval von Papen za Hitlerovu vládu ríšsky konkordát. A ktože to vyrokoval tento konkordát a riadil von Papena? Nikto iný, ako Giovanni Pacelli, budúci pápež Pius XII.

Von Papen bol súdený ako zločinec Norimberským tribunálom, bol však oslobodený. Neskôr sa stal komorníkom Pia XI a Jána XXIII. To sú nahodičky, že?

Neviestka má na svojom čele napísané Tajomstvo, Veľký Babylon, Mater smilníc a ohavností zeme. Každý z tých názvov je dokonalým opisom jej činnosti. Sama v sebe si uchováva akési tajomstvo, kňaz pri omši dvíha kalich a oplátku a povie „hľa, tajomstvo viery“.

Neviestka pochopila, že kresťania jedia chlieb a pijú víno. Snažia sa to napodobniť. Jedia oplátky a tvrdia, že po premenení kňazom je to Kristovo telo. Nie symbolické, ale skutočné. Preto Krista nehľadajú, nepotrebujú ho. Kňazi narobia Kristov, koľko chcú. Stačí im ich „panna“ a svätí.

Oplátku, ktorú na omši jedia nazvali vo Vatikáne hostiou. Naozaj priliehavé. Host znamená po latinsky nepriateľ. Čiže obetujú a jedia svojho nepriateľa. A ani to nerobili od počiatku. Prepodstatnenie oplátky na telo Kristovo vymyslel v 13. storočí T. Akvinský.

Neviestka je spitá krvou svätých.Toto je najťažšia časť kázne.

Zj. 6:9-11 „9 A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. 10 A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? 11 A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, až sa doplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť zabití jako aj oni.

Prevažná väčšina týchto duší zomrela násilne rukami vladárov, ktorí takto slúžili neviestke. Za celú históriu tejto anticirkviich boli milióny. Každý, kto sa nepoklonil jej bohom, každý, kto sa nepoklonil jej oplátke skončil po krutom mučení zabitý. Zaujímavosťou je, že pri poslednom masovom zabíjaní v táboroch Jasenovac na území bývalej Juhoslávie boli prítomní dominikáni. Katolícky ustašovský režim tu zabíjal hlavne pravoslávnych Srbov. Zachrániť sa dalo prijatím katolíckeho krstu. Zavraždených tu bolo okolo 700 000 ľudí.

Kto chce vedieť viac o rímsko katolíckom vražednom besnení, nech si dá do vyhľadávača „inkvizícia“ a môže sa dočítať, čo všetko robila rímska „kresťanská“ vrchnosť s odporcami viery.

Táto Babylonská neviestka dodnes ukazuje svoju moc, keď jej ľudia po celom svete všetky zločiny bagatelizujú, fakty prekrúcajú, tvária sa ešte svätejšie. Ukazujú zopár desiatok, či stovák mučených katolíkov a stavajú sa do pozície prenasledovanej cirkvi. Ľudia by mali byť opatrní a nenaletieť na takéto úskoky.

Táto neviestka, prostitútka opäť zvádza k sebe iné kresťanské denominácie. Dokonca aj protestantské. Hrôza.

Tieto odpadnuté zbory tvrdia, že protest je u konca a odteraz budú všetci žiť v láske a šťastne. Cez ekuménu spolupracujú s RKC aj adventisti, alebo dokonca aj evanjelici. Tieto denominácie sú však len ďaľšie smilnice, ktoré sa vracajú naspäť k svojej materi. Veď tá sama seba nazýva matka cirkev.

Mater smilníc a ohavností zeme.