Jn 17:13-26 „No, teraz už idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali radosť, moju radosť, naplnenú v sebe. 14Ja som im dal tvoje slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, jako ja nie som zo sveta. 15Neprosím, žeby si ich vzal zo sveta, ale žeby si ich zachoval od zlého. 16Zo sveta nie sú, jako ja nie som zo sveta. 17Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda. 18Jako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta. 19A ja za nich posväcujem sám seba, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa, 21aby boli všetci jedno, jako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. 22A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, jako sme my jedno, 23ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma ty poslal, a že si ich miloval ako si mňa miloval. 24Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta. 25Spravedlivý Otče, a svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich.“

Dnes sa pozrieme čo hovorí Božie Slovo na lásku, rozoberieme si to cez optiku zákona. Pozrieme sa, ako je napojená láska medzi kresťanmi na Boží zákon, na chápanie lásky starozákonnými židmi, ale aj novozákonnými kresťanmi. Zároveň na jednom z prikázaní, „neukradneš,“ si budeme demonštrovať, ako bolo toto prikázanie  chápané a treba povedať, že je takto chápané väčšinovo dodnes, a ako ho má chápať správne kresťan.

Prirodzenou túžbou znovuzrodeného ducha by malo byť hnanie sa za láskou, ale zároveň musíme pochopiť, že Písmo tu nehovorí o nejakej lacnej, povrchnej láske, záležajúcej len v príjemnom vystupovaní a pekných úsmevoch, ale o skutočnom hlbokom cite, ktorý nepochádza z človeka, ale z Boha, ktorý ho vlial do znovuzrodeného srdca. A takáto láska je základ všetkého, čo čítame v Božom Slove.

BOH JE LÁSKA. Je to jeho základný atribút, akési poznávacie znamenie, ktoré je u ľudí zo sveta takmer úplne nepochopené a ak u nich nepríde k znovuzrodeniu, bude mať ich spoliehanie sa seba samého, alebo u niektorých na Boha, ktorý všetkých miluje, kde si môžeme robiť čo chceme a byť svojvolníkmi, fatálne následky. Na základe tohto atribútu Otec miluje Syna, Syn Otca a Duch Svätý oslavuje Otca i Syna. Takto je zabezpečená dokonalá symbióza osôb vo svätej trojici, ktoré tvria jedného Boha. Toto všetko je možné vďaka láske.

Božiu lásku sme mohli sčasti vnímať už pre obrátením cez vnímanie krásy, hudby, radosti, obmedzenej ľudskej lásky, atd. Po znovuzrodení sme ale mohli zrazu zažiť jeho explicitnú lásku k nám a mohli sme ho spoznať ako zdroj lásky. Zbadali sme, že práve jeho odveká láska k nám  bola dôvodom našej záchrany. V Písme je to vyjadrené v Jn 3:16 „Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ Samozrejme, rozumieme, že Ján 3. kapitola nehovorí len o láske, ale v 36. verši je výrazné Božie varovanie pre tých, ktorí nie sú poslušní Božiemu Synovi a Boží hnev ZOSTÁVA na nich, teda vždy na nich bol, inak by nemohol zostávať. Jn 3:36 „Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“

Tu sa trochu pristavíme. Je totiž mnoho učení a učiteľov, ktorí vyučujú tieto verše a tvrdia, že Boh miluje všetkých ľudí, teda obrátených aj neobrátených a nenávidí vlastne len hriech. Dokonca som zachytil, ako niektorí vyučujú, že rôznymi technikami, napr. pomalým citovaním Jána 3:16, alebo viacnásobným opakovaním týchto veršov docielime obrátenie hriešnika. Smutné je, že to hovoril obrátený kresťan. Títo ľudia zabúdajú, že v Jn 3:16 je spojka ABY a tá ostro ohraničuje osoby, ktorým je Božia láska určená. V tomto prípade sa jedná o osoby, ktoré „VERIA V NEHO„.

Teda Boh nemiluje všetkých ľudí rovnako, vôbec na hriešnikoch nie je Božia láska, ale Boží hnev. Pretože vôbec nie sú dobrí a nie sú pod láskou, ale sú pod prekliatím zákona, ktorý hovorí, že odplata za hriech je smrť.

Láska Pána Ježiša nebola smerom ku všetkým ľuďom, ale k jeho vyvoleným:

Ján 13:1 „A pred sviatkom Veľkej noci vediac Ježiš, že prišla jeho hodina, aby prešiel z tohoto sveta k Otcovi, keď bol MILOVAL SVOJICH, ktorí boli na svete, až do konca ich miloval.“

Ján 15:12 „To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som JA VÁS miloval.“

Jánove evanjelium hovorí ešte jednu vec. Že existuje najvyššia forma lásky a tou oplýva samotný Boh. Jn 15:13 „Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.“

Pri tomto najvyššom možnom skutku lásky je však z ľudského hľadiska nepochopiteľné to,  že všemohúci Boh, Pán Ježiš Kristus  nepoložil život za svojich priateľov. Tá láska bola totiž jednostranná. On ten život položil za nepriateľov, ktorí ho ani nechceli, ani ho nehľadali, ale nenávideli a nadôvažok sa ešte aj nenávideli medzi sebou. Je to zdokumentované v Rim. 10:20 „A Izaiáš sa odvažuje a hovorí: Najdený som od tých, ktorí ma nehľadali, zjavený som tým, ktorí sa po mne nepýtali.“

Hneď po obrátení sme asi všetci žasli nad tým, ako niekto tak milujúci a dobrý mohol zomrieť za takých zlých a nenávidiacich. Takže niečo sa stalo. A síce to, čo Boh predzvedel ešte v Starom zákone.

Ezechiel 36:26-27 „A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. 27A dám svojho Ducha do vášho vnútra a učiním to, aby ste chodili v mojich ustanoveniach a ostríhali moje súdy a činili ich.“

Ekvivalent v Novom zákone:

Žid 10:15-16 „A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal: 16Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle“.

Túto nádhernú postupnosť lásky ukončíme v Rim:5:5 „lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“

Pavol tu nepriamo stotožňuje Ducha Svätého s láskou. Iste veď Boh je láska a Duch Svätý je Boh.

Toto všetko je pretavené do 2 najvačších Božích prikázaní, ktoré v Mojžišových knihách videl, vedel o nich a rozumel im každý veriaci žid

5.Mojž 6,5  „Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou!“

3.Mojž 19,18 „Nebudeš sa mstiť ani nebudeš držať hnevu na synov svojho ľudu a milovať budeš svojho blížneho jako samého seba. Ja som Hospodin“.

Len na okraj, je to napr aj v Žalme 18. Dávida, ktorý hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov, i z ruky Saula, 2 a povedal: „Srdečne ťa milujem, ó, Hospodine, moja silo!“

Tu jasne vidíme, že pravý, veriaci žid poznal Boží úmysel, teda vedel, že milovanie Boha a milovanie svojho blížneho je nad všetko ostatné, ako aj vidíme na rozhovore zákonníka s našim Pánom, kde zákonník hovorí:

Mk 12:34 „A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho, 33a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti. 34A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať.“

Pán Ježiš mu teda povedal, že pokiaľ miluje, nie je ďaleko od Božieho kráľovstva. Inými slovami, je vidno, že na tomto zákonníkovi je započaté dielo Ducha Svätého. Podobný príklad vidíme i v Lk 10. kapitole:

„A hľa, nejaký zákonník vstal a pokúšajúc ho povedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život? 26A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš? 27A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba. 28A Ježiš mu povedal: Dobre si odpovedal, to čiň a budeš žiť.“

Znovu podobná situácia. Pán jasne hovorí, že vstupenkou do Božieho kráľovstva je láska. Nepotrebuje na tomto mieste citovať nijaké prikázania, pretože práve láska je súhrnom prikázaní zákona.

Nie desatora, ako tu jasne vidíme, ale kompletného Božieho zákona, čiže piatich Mojžišových kníh, kde sa na rozdiel od desatora prikázanie milovať nachádza.

V čom bol teda u židov problém?

Vačšinovo sa neobrátený Izrael sústreďoval na mechanické dodržiavanie starozákonných nariadení, alebo lepšie povedané, fyzické neprekračovanie Božích nariadení. Svoje srdce neskúmal nik. Dnes vidíme u mnohých kresťanov prakticky niečo veľmi podobné. Dávajú prednosť forme pred obsahom. Namiesto bázne pred Bohom a nesenia bremien jedni druhých, čiže milovania sa navzájom, sa sústreďujú na dodržiavanie neprekračovaní Zákona a potom vyčerpaní touto činnosťou sa zabúdajú skúmať, ako je na tom ich srdce. Neskúmajú, kade behajú ich myšlienky. Občasnému pozeraniu nahotiniek neprikladajú veľký význam, avšak fyzické zlyhanie kresťana v oblasti morálky považujú za niečo zlé, neospravedlniteľné a sú obyčajne rýchli vyriecť súd nad takýmto človekom. A tak si nestíhajú uvedomiť, že srdce je tu to najpodstatnejšie. Prelom v otázke zákonných nariadení priniesol Pán Ježiš, ktorý postavil smilnenie v srdci na úroveň fyzického smilstva a napr. nenávisť k bratovi na úroveň dokonanej vraždy.

Pritom už v SZ bolo známe, že Boh sa viac ako na skutky tela skúma srdcia, motívy a ľudské pohnútky. Teda už vtedy Boží svatí vedeli, že nestačí len fyzicky nedokonať hriech, ale je potrebné vierou chodiť s Pánom a chrániť sa zo všetkých síl aj pred zlými myšlienkami napr. na smilstvo. Môžeme to vidieť napr v Jobovi 31,1-4:

„Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu? 2A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí? 3Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti? 4Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?“

Takže teraz by sme mohli pristúpiť k tomu, čo Boh očakáva od znovuzrodeného kresťana napr dodržiavaní Božieho  prikázania  neukradneš! Samotné dodržanie daného prikázania je síce chvályhodné, ale pre kresťana je to veľmi nízky štandard. Boh vyžaduje oveľa viac.

Pán teda prostredníctvom listu Ef 4,28 toto prikázanie rozširuje a demonštruje jeho pravý význam zapísaný v našich srdciach….Čiže na jednej strane kamenné doska a neukradneš, na druhej strane novozákonný príkaz zapísaný do sŕdc. „Kto kradne, nech už viac nekradne, ale radšej nech pracuje robiac dobré vlastnými rukami, aby mal čo udieľať núdznemu.“

A sme pri láske a zdieľaní.Kto je ale prioritne tým núdznym? Písmo jasne hovorí, že máme pomáhať a robiť dobre všetkým ale hlavne a najprv domácim viery, čiže bratom a sestrám v Kristu. Presne to je naplnenie príkazu Pánovho, „bremená jedni druhých neste“, alebo „milujte sa navzájom a tak naplnte zákon“. Veď ten, kto toto plní, naplnil zákon i prorokov. to isté platí i pri ostatných prikázaniach. Ešte raz zopakujem, zákon i prorokov, čiže 5 Mojžišových kníh a ostatných prorokov Starého zákona. Nie desatoro.

Toto sú zákony, ktoré dal Pán nie na kamenné dosky, ale na masité dosky srdca a vpísal ich do našich myslí. Inými slovami, vlial do našich sŕdc lásku.

Zároveň z poznania, že Pán nás miloval prvý a podstúpil za nás trest, milujeme ho z celého srdca, celou dušou a celou mysľou.

Vidíme? Nestačí teda namaľovať do pamatníčka, alebo na stenu desatoro, naučiť sa ho naspamať a snažiť sa ho dodžať. To nikomu nepomôže.

Tu teda môžeme vidieť význam veršov Ezechiela.

Čo teda na záver?

Ako žiť, aby sme sa páčili Pánovi?

Vymýšľaním nových a nových pravidiel dosiahneme len to, že ich budeme všetky porušovať. Toto nie je cesta. Pomôže nám len volať k Pánovi v pokore, prosiť ho aby nás viedol, aby nás zachoval a aby sme mohli s ním chodiť v láske.

Pavol v 1.Kor 13 hovorí jednu zvláštnu vec: „keby som lásky nemal, nič nie som.“

Tieto slová sú hodné toho, aby sme si ich neustále opakovali. Tak silné sú Božie prikázania o milovaní.

Veď keď si prečítame len zopár slov, čo všetko láska spôsobuje: láska zhovieva, je dobrotivá, nezávidí, nechlúbi sa, nenadáva, nehľadá svojho vlastného, neraduje sa z neprávosti nemyslí na zlé, musí nás trochu zamraziť. V týchto zopár atribútoch lásky je zhrnuté úplne všetko.

Preto sa skúmajme či chodíme v láske. Milujme jeden druhého. Veď kto by nemiloval brata alebo sestru, ktorých vidí, akoby mohol milovať Krista, ktorého nevidí?

Samozrejme, že sa nám kvôli slabosti tela, našej nedôslednosti a nedokonalosti stane, že kým nebudeme s Pánom v oslávených telách, ešte zhrešíme.

Je to tým, že znovuzrodenou mysľou slúžime zákonu Kristovmu (zákonu lásky), ale telom zákonu hriechu (nariadeniam zákona) …Rim 7,25.

Ale sme obdarení silou nehrešiť tým, že môžeme zápasiť na modlitbách a zároveň Pán je verný, aj keď my  sme neverní. Jeho krv nás očisťuje od každého hriechu.