Tieto listy od Pána Ježiša adresované jednotlivým zborom nám ukazujú a učia nás ako má vyzerať život kresťanov v spoločenstve, ukazujú problémy v spoločenstvách a odhaľujú ich riešenia.

Na začiatok kvôli predstave a lepšiemu pochopeniu života v spoločenstve by som chcel prirovnať Zbor k filharmónii, kde veľké množstvo muzikantov hrajú podľa tých istých nôt (Božie slovo) a pokiaľ hrajú všetko podľa toho čo je napísané (teda podľa nôt) výsledkom toho je DOKONALÉ DIELO. Z času na čas falošná hra jedného muzikanta spôsobuje narúšanie tohto dokonalého diela a ľudia, ktorí su v jeho blízkosti to počujú a pociťujú. Podobne to apoštol Pavol opisuje vo svojich listov kde Cirkev prirovnáva k Telu.

Pán však po nás chce dokonalé dielo, preto mojim zámerom je pripomenúť  aká je Láska v spoločenstve (medzi bratmi a sestrami) dôležitá a rovnako aj vytrvalosť na modlitbe a skúmanie Božieho slova. Zbor je miesto nášho uistenia, povzbudenia, ale v prvom rade miesto USVEDČENIA A NÁPRAVY.

Listy siedmim zborom nie su určené iba týmto konkrétnym zborom, ale všimnime si na konci týchto listov zaznie fráza: „Kto má uši nech počuje čo DUCH hovorí cirkvám.“ Takže Pán Ježiš tieto slová adresuje konkrétnemu zboru, ale Duch Svätý ich adresuje všetkým cirkvám a keďže sa nachádzame v knihe Zjavenie, ktorá je napísaná v Apokaliptickom jazyku teda v symbolickom jazyku podobne ako kniha Daniel musíme uznať, že v tomto prípade aj týchto 7 zborov má pre nás symbolický význam.

Sú to teda dopisy všetkým zborom, všetkých čias so všetkými skúškami, problémami a zápasmi.

Zbor v Efeze:

Zj 2, 1-3 Anjelovi efezského sboru napíš: Toto hovorí ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov: ² Znám tvoje skutky aj tvoju prácu aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a zkúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel a spoznal si ich, že sú lhári, ³ a zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre moje meno a neustal si. 

V tomto zbore pôsobil apoštol Pavol, Timotej, apoštol Ján. Tento zbor bol veľmi dôležitý pretože bol takou vlajkovou loďou medzi zbormi Malej Ázie a ostatné – menšie spoločenstvá k nemu vzhliadali. Preto bolo nutné aby tento zbor mal dobré učenie kvôli tomu tam apoštol Pavol dňom i nocou vyučoval 3 roky a nakoniec Pán Ježiš ich v tomto dopise chváli za to, že toto učenie bránili, že bránili evanjelium. Vďaka tomuto učeniu boli schopní spoznať Mikulášencov teda falošných učiteľov.

Zj 2, 4-5 ⁴ Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. ⁵ Pamätaj tedy odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čiň prvé skutky; ale ak nie, prijdem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik s jeho miesta, keď neučiníš pokánia.

Za čo ich však Pán karhá je, že opustili svoju prvotnú lásku, že opustili svoje prvotné skutky – skutky pri obrátení. Nehľadeli na seba cez Božiu optiku a toto je rovnako aj náš problém. My sa nepoznáme tak dokonale ako On pozná nás, preto musíme ísť k Nemu aby sme videli seba – náš stav. V tomto zbore nevideli svoj stav pretože nechodili pred Pána.

Pán však dáva liek a hovorí – ČINTE POKÁNIE!!! A to hovorí nám – čiňme pokánie, Pán je milostivý a chce nám odpustiť, nezatajujme pred ním naše hriechy, ale ich vyznajme!

Pán tu zdôrazňuje aká je láska dôležitá a to dokonca až tak, že je tento zbor jediný, ktorému Pán hrozí, že pohne jeho svietnikom.

Zj 2, 6-7 Ale to máš, že nenávidíš skutkov mikulášencov, ktorých to skutkov i ja nenávidím. ⁷ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám jesť z dreva života, ktoré je prostred raja Božieho.

Musíme dávať pozor čo Svätý Duch hovorí všetkým cirkvám, lebo ak nám hovorí niečo iné ako je zjavené v písme, potom je to celkom iný duch.

Mikulášenci alebo Nikolaiti podľa iných prekladov boli falošný učitelia, proti ktorým tento zbor bojoval. Ich názov vznikol zo slova:

Nicao – podmaniť

Lao – laici (neskúsení)

Teda si chceli podmaňovať ľudí Efezského zboru- čo k tomu hovorí Pán Ježiš: Mt 20, 25-28 Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. ²⁶ Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; ²⁷ a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ²⁸ ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.

Zbor v Smyrne:

Zj 2, 8-11 A anjelovi smyrnenského sboru napíš: Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: ⁹ Znám tvoje skutky aj tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý – aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale sú shromaždením satanovým. ¹⁰ Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli zkúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti, a dám ti korunu života. ¹¹ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.

Pán Ježiš sa hneď na začiatku tohto listu predstavuje ako Prvý a Posledý čo je samozrejme Božský titul. Hovorí to na povzbudenie tomuto zboru, pretože tu kresťania zažívali veľké prenasledovanie zo strany židov, ale napriek všetkému tomu prenasledovaniu a súženiu im hovorí, že sú bohatí. Ale prečo sú bohatí? Pretože kde je veľké prenasledovanie, tam je aj omnoho väčšia horlivosť za Pána a písmo nás učí, že prenasledovaní pre spravodlivosť sú BLAHOSLAVENÍ. Preto sú aj skúšky nevyhnutnou súčasťou nášho života.

1Pt 4, 12-13 Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý prišiel na vás pre vaše zkúsenie, ako čo by sa vám diala čudná vec. ¹³ Ale nakoľko máte účasť na utrpeniach Kristových, radujte sa, aby ste sa aj pri zjavení jeho slávy radovali plesajúci. 

Tí, ktorí ich prenasledovali o sebe hovorili, že sú Židia a odvolávali sa na židovské korene. Písmo nás však učí kto je skutočným Židom: Rim 2, 28 Lebo nie je ten Židom, kto je ním zjavne, navonok, ani nie je obriezkou obriezka na tele; ²⁹ ale Židom je ten, kto je ním skryte, v srdci, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere, – ktorého chvála nie je od ľudí, ale od Boha.

A preto im Pán hovorí, že nie sú skutočnými Židmi, ale sú ako mnohí iní Diablovým nástrojom na utláčanie a prenasledovanie cirkvi a podľa písma Satanovou synagógou. Náš boj nie je proti telu a krvi, ale proti kniežatstvám temnosti čiže bojujeme proti duchovnému nepriateľovi. Ďalej nám text hovorí, že DIABOL niektorých uvrhne do žalára avšak nikto iný ako Pán tu určuje dĺžku súženia. Všimnime si – ten, ktorý uvrhuje do žalára je Diabol a Pán na to dodáva, že je to kvôli tomu aby sme boli skúsení a tá skúška bude trvať 10 dní, čo je znovu symbolické číslo a mohli by sme inými slovami povedať, že to súženie bude trvať iba krátku chvíľu a po ňom nasleduje koruna života. Nikto iný to súženie nebude môcť predĺžiť keď Pán povie DOSŤ! Nebojme sa a buďme verní až do konca s Pánovou pomocou a vytrvalou modlitbou, pretože kto je ten, ktorý to sľubuje ten večný život??

Je to Ten, ktorý bol mŕtvy a ožil. Ten, ktorý má kľúče pekla a smrti. Ten, ktorý je prvý a posledný. Pán Ježiš Kristus.

Zbor v Pergamone:

Zj 2, 12-14 A anjelovi sboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý: ¹³ Znám tvoje skutky aj to, kde bývaš, kde je trón satanov, a držíš moje meno a nezaprel si mojej viery ani vo dňoch, v ktorých svedčil Antipas, môj verný svedok, ktorého zabili u vás, kde býva satan. ¹⁴ Ale mám niečo málo proti tebe: že tam máš tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, jako položiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili. 

Pergamon bol v tej dobe politicky významné mesto, bol administratívnym sídlom Rímskej provinčnej vlády. Situácia, ktorá je v tomto liste opisovaná je boj sveta s cirkvou a Pán ich chváli, pretože zápasili dobre a nezapreli Jeho meno ani vo dňoch keď bol zabitý ich brat Antipas pre evanjelium. Zaujímavosťou je, že Pán berie do úvahy to kde sa tento zbor nachádza a hovorí „znám kde bývaš, kde je trón satanov“. Aj my musíme brať do úvahy, kde a v akej situácii sa nachádzajú naši bratia a byť trpezlivý s ich možno neobvyklým správaním: 1Pt 4, 8 Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. 

Toto miesto, kde býva Satan bolo neobvykle nebezpečné miesto pre kresťanov v porovnani s inými zbormi. Pôsobili tam duchovné mocnosti temnosti, bolo tam veľké prenasledovanie (zabili Antipasa a určite nebol posledným, ktorého kvôli evanjeliu zabili). V iných mestách bolo ľahšie byť kresťanom ako tam. Naučme sa to, že rovnako ako aj žijeme, tak sa musíme naučiť aj zomierať pre nášho Pána. Rim 8, 36  Ako je napísané: Pre teba sme usmrcovaní celý deň; považovaní sme za ovce na zabitie.

Pán teda zbor chváli, že odolávali hrozbám a útokom z vonku. Zanedbali však vnútro a dopustili prítomnosť Mikulášencov a falošných učiteľov, ktorý držali učenie Balámovo.

Učenie Balámovo: Cestou do zasľúbenej zeme chcel pohanský kráľ Balák zničiť Izrael. Veštec Balán poradil kráľovi, že lepšie ako ich zabiť je poslať do stredu Izraela krásne moabské ženy, ktoré so sebou budú niesť aj pohanské učenie, ktorému Izrael podľahne.

Týmto starozákonným príkladom chcel Pán Ježiš povedať, že títo učiteľia miešali cirkev so svetom. Pán nás však učí, že cirkev musí byť od sveta viditeľne oddelená. Musíme žiť so svetom, ale nesmieme žiť tak ako svet.

Zj 2, 16-17 Teda čiň pokánie; ale ak nie, prijdem rýchle na teba a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. ¹⁷ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! Tomu, kto víťazí, dám mu jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie.

Zbor teda nech činí pokánie zo zanedbávania zlého učenia nech sa odvráti od hriechu a napraví zlé učenie inak bude musieť prísť Pán a napraví ho On! Napraví ho mečom(božím slovom) a oddeli pravdu od lži. Rovnako to je aj v našom živote keď tolerujeme hriech a prehliadame ho (možno aj vedome) – pokiaľ neučiníme pokánie tak Pán na nás veľmi rýchlo príde a zjaví náš hriech. Možno takým príkladom práve tohto je apoštol Pavol: 1Kor 4, 21  Čo chcete? Či aby som k vám prišiel s palicou a či s láskou a v duchu tichosti?

Pán Boh nestrpí aby jeho deti žili v nečistote.

Zbor v Tyatíroch:

Zj 2, 18-19  A anjelovi sboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorí má svoje oči jako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi: ¹⁹ Znám tvoje skutky aj tvoju lásku aj službu aj vernosť aj trpezlivosť aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých.

Pán tento zbor chváli za jeho lásku, ktorá neochladla, ktorá je stále tou prvou láskou. Ale pozrime sa čo tá láska spôsobuje – ich pravá láska spôsobila, že ich posledne skutky boli väčšie ako prvé a rovnako to bude aj v našom živote pokiaľ budeme zachovávať tú pravú lásku k Pánovi a k bratom. Veď Pavol hovorí, že čím by bol bez lásky – len cvendžiacim kovom. Čo by mu pomohlo keby mal aj cely svet, ale lásky by nemal – nebol by ničím. Pravda s láskou sú v spoločenstve neoddeliteľné.

Zj 2, 20-29  Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. ²¹ A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia. ²² Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. ²³ I jej deti pobijem smrťou, a zvedia všetky sbory, že ja som, ktorý zpytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov. ²⁴ Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch všetkým, ktorí nemajú toho učenia, a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného bremena. ²⁵ Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprijdem. ²⁶ A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi – ²⁷ a bude ich pásť železným prútom; ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní -, jako som i ja prijal od svojho Otca, ²⁸ a dám mu rannú hviezdu. ²⁹ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

V tomto zbore nie je také veľke prenasledovanie ako v zbore v Smyrne alebo Pergamone. No však nedostatok pravdy a pravého učenia spôsobil tolerovanie falošného učiteľa a tolerovanie hriechov a to to takých, ktoré by mal kresťan podľa písma momentálne rozoznať. Preto je tak dôležité držať správne učenie a modliť sa za to k Pánovi a skúmať písmo. Pán túto falošnú prorokyňu prirovnáva k starozákonnej Jezábeľ, ktorá Izraelu spôsobila zvod do bludu a do hriechu.

Čo vyučovala: Tyatíri bolo extrémne modlárske mesto, kde každá firma veľká či malá bola zasvätená nejakemu pohanskému božstvu a na ich obradoch a oslavách, kde sa museli títo kresťania remeselníci zúčastňovať  bola častokrát sexuálna neviazanosť. Táto Jezábeľ tieto oslavy schvaľovala a podporovala. Jej učenie viedlo viac k duchovnosti ako je zdravé. Podobné formy prehnanej duchovnosti tu máme aj dnes ako napriklad Charizmaticke hnutie. Pán toto učenie nazýva satanove hlbiny.  1J 4, 1  Milovaní, neverte každému duchu, ale zkúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. 

Zbor v Sardách:

Zj 3, 1 Anjelovi sboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd: Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. 

Pán na začiatku listu zboru pripomína kto vlastne je pretože ich správanie ukazovalo na to, že na to zabudli – hovorím im, že je ten, ktorý má tých 7 hviezd – teda všetky zbory sú v jeho ruke. A ten, ktorý má 7 duchov Božích – teda vidí úplne všetko, vidí do sŕdc každého a má pod drobnohľadom úplne každu sekundu náśho života. Takže pred Pánom je márna každá pretvárka.

Zbor v Sardách bol pomerne mladý zbor, ktorý mal okolo 40 rokov. Navštevovali ho prevažne ďalšie generácie pôvodných kresťanov, ktorí žiaľ nedržali pravú vieru ani pravé učenie, zanedbávali pokánie. Láska a pravda sa vytratili a z pravej viery ostala iba tradícia a pretvárka. Problémom tohto zboru nebolo to, že mali najhoršie učenie spomedzi všetkých zborov aj keď to samozrejme veľký problém je. No táto ich pretvárka spôsobila, že tento zbor vyzeral navonok, že má spomedzi všetkých zborov najlepšie učenie. Okolití ľudia rozprávali „Ak chcete vidieť živý zbor choďte do Sárd“. Pán v liste však hovorí „Ak chcete vidieť mŕtvy zbor choďte do Sárd“. Rovnako ako ten figovník, ktorému Pán zlorečil (Mk 11, 13), ktorý mal veľké listy a tie dávali najavo, že figovník má plody a keď k nemu Pán Ježiš pristúpil tak na ňom nič nebolo. Tak aj tento zbor klame, pretože to čo je na jeho zovňajšku nie je vnútri! Pán Ježiš ako aj ten figovník má právo ukončiť aj tento zbor však namiesto toho vidíme jeho obrovskú MILOSŤ.

Zj 3, 2-6 Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom. ³ Pamätaj tedy, jako si prijal a počul a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prijdem na teba jako zlodej, a nezvieš, v ktorú hodinu prijdem na teba. ⁴ Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb, ktoré nepoškvrnily svojho rúcha, a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretože sú hodni. ⁵ Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom, a nevytriem jeho mena z knihy života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi. ⁶ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

Pán dáva zboru čas urobiť pokánie a zachováva ho. Tiež vidíme, že zbor nie je zodpovedný za vedenie nášho života ale každý jednotlivec vydá za seba počet pred Pánom a za nikoho iného. Skúmajme sa teda, zložme všetku pretvárku a predstúpme pred Pána veď blahoslavení sú tí čo majú čisté a úprimné srdce.

Zbor vo Filadelfii:

Zj 3, 7-8 A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára,, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára. ⁸ Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena.

Tento zbor ako jediný nedostáva pokarhanie. Pán hovorí zboru, že majú malú moc, inými slovami – SLABOSŤ je ich prednosťou. Nie však slabosť ako taká, ale ako hovorí apoštol Pavol „Keď som slabý, vtedy som silný“. Pán Ježiš sa tiež narodil v maštali a zomrel potupnou smrťou na kríži. No najvyššia Božia moc sa prejavila práve v tejto slabosti na kríži a vydobila spásu pre mnohých pretože Božia moc je na vonok slabá, ale vo vnútri silná. A túto slabosť Pán vyžaduje v našich životoch pretože blahoslavení sú tí, ktorí sú chudobní duchom. Silný človek sa spolieha na seba, no slabý človek sa spolieha na Boha.

Kľúč Dávidov, ktorý Pán spomína je kľúč, ktorý v starej zmluve mal správca Elijakim a ten rozhodoval ktoré dvere budú otvorené a ktoré zatvorené a túto autoritu vzťahuje na seba. Rovnako ako dvere, ktoré sú symbolom spásy a služby, ktoré nikto nemôže zavrieť, pretože kľúč má Pán.

Zj 3, 9-10 Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval. ¹⁰ Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá prijde na celý svet zkúsiť tých, ktorí bývajú na zemi.

Pán privedie ľudí zo synagógy satanovej do svojho zboru. Lenže to sa ešte len stane a ten kto to spôsobí bude Pán, nie oni sami. Preto musíme chodiť s Pánom a žiť také životy aké sa jemu páčia, pretože práve životy týchto kresťanov otvorili oči židom zo synagogy satanovej. Vidíme to na slovách- „poznajú, že som si ťa zamiloval“. Oni poznali na životoch kresťanov, že naozaj je Pán Boh s nimi.

Podobne zložme všetky problémy, trápenia a prenasledovania na nášho Pána a On nás z toho vytrhne. Celý náš život je skúška, ale v živote sú i také, ktoré zatrasú nie iba s jedincami, ale aj so základmi zboru. Pokiaľ ale budeme ako títo kresťania vo Filadelfii – slabí a na modlitbe vytrvalí, Pán nám dáva sľub, že nás ochráni. Nehovorí, že tú skúšku na nás neprivedie, ale že nás ochráni aby sme v nej nepadli. Tá skúška na nás musí prísť, ale nebojme sa, lebo Pán je s nami.

Túto skúšku by sme si mohli prirovnať aj k jednému príkladu: Otec s dieťaťom idú prechádzať cez frekventovanú cestu a otec dieťaťu hovorí „Poriadne sa ma drž aby ťa nezrazilo auto!“ Otec sa ale na dieťa nemôže spoľahnúť preto zároveň on chytí ruku dieťaťa a bezpečne ho cez frekventovanú cestu prevedie a auto ho nezrazí. Ale učí ho aby sa ho dieťa držalo. Teda celý tento list slúži pre nás ako napomenutie aby sme sa držali Pána aby sme sa modlili a triezvo očakávali jeho príchod. List je zakončený zasľúbením:

Zj 3, 11-13 Hľa, prijdem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! ¹² Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý sostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno. ¹³ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

Zbor v Laodikei:

Zj 3, 14-17  A anjelovi sboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Ameň, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho: ¹⁵ Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! ¹⁶ Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. ¹⁷ Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. 

Pán opäť začína slovami znám tvoje skutky a znovu pripomínam, že tieto listy patria aj nám. My sa cez ne musime pozerať na naše životy a uskutočňovať Pánovu vôľu. V tomto liste vidíme aké je veľmi nebezpečné byť vlažným. Horúci človek je oddaný Bohu a to je správne a ľúbe Pánovi. Studený človek je Pána odmietajúci a teda taký ešte len musí prísť k pokániu a ospravedlneniu. Ale čo vlažný? Ani taký ani taký. Na zovňajšku horúci, vo vnútri studený. Byť studený (Teda Boha odmietajúci) vôbec nie je dobré, však Pán na tomto mieste hovorí, že lepšie je človeku ak je studený ako vlažný! Pretože studený človek môže dôjsť pokánia zatiaľ čo vlažný si myslí, že pokánie nepotrebuje. Presne takýto boli aj farizeji a čo im hovorí Pán: Mt 21, 31 A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že publikáni a smilnice vás predchádzajú do kráľovstva Božieho. 

Na čo sú Bohu takýto vlažní kresťania? Hovorí, že ich vypľuje zo svojich úst, ale v originále má slovo vypľuje omnoho tvrdší význam – doslova tam je slovo vyzvracia alebo vychŕli. V Božích očiach sú mizerný, slepý, nahý. Keď v minulosti niekoho vyzliekli z jeho šiat na verejnosti znamenal to, že je vinný. Spomeňme si na záhradu Eden, keď Adam zhrešil proti Bohu a potom sa hanbil pred neho predstúpiť, lebo si uvedomoval svoju nahotu – teda hriešnosť a snažil sa to zakrývať listami z fíka. Nikdy nezakrývajme pred Pánom hriech, ale ho odhaľme pred ním a čiňme pokánie a Pán nás znovu zaodeje tak ako zaodial Adama.

Kto je teda vlažným kresťanom? Je to človek, ktorý žije v sebaklame. Nemyslí si o sebe nič zlého. Povie si: „veď nie som až tak skazený“. Žiaľ písmo nás učí niečo iné. A keby skutočne úprimne predstupoval pred Pána tak by to sám vedel, pretože Pánova svätosť ukazuje na našu hriešnosť a bude to tak vždy pokiaľ budeme v tomto tele.

Zj 3, 18-19 Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. ¹⁹ Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a otcovsky trescem. Rozhorli sa tedy a učiň pokánie.

Asi v tomto tele ani nebudeme schopný pochopiť kam až siahá Pánova milosť. Pozrime sa čo píše Laodičanom. On to s nimi nevzdáva a dovoľuje im z toho činiť pokánie zo svojej preveľkej milosti.

Zj 3, 20-22 Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. ²¹ Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, jako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. ²² Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom!

Zamyslime sa pri týchto posledných dvoch veršoch. Pán to síce píše Laodičanom, ale v čom sa koľkokrát my od nich líšime? Aj my sme veľakrát chladní, vlažní, ďaleko od lásky a pravého poznania, chodiaci neustále okolo hriechu, na modlitbách nevytrvalí. To s nami Pán stále nekončí! To nám patria tie slová. My musíme činiť pokánie a on nás nikdy nevyhodí von. Známe sú slová písma „Kto klope tomu bude otvorené“.  Však v tomto prípade Pán je ten, ktorý klope. On je teraz za dverami a čaká aby sme mu otvorili. Ako sa dostal za dvere? On veru sám neodišiel. My sme ho poslali von, ale on neodchádza. On to s nami nevzdáva. A keď vojde a bude s nami večerať čo je obraz blízkeho vzťahu.