Modlitba

Modlitba je pre kresťana veľkou výsadou a nevyhnutnou každodennou záležitosťou. Toto velké privilégium nám dal Pán Boh aby sme ho mohli prosiť o naše potreby. Vytvára silńy vzťah medzi človekom a Bohom a je to Ním jediná určená cesta na dosiahnutie nezdolatelnej prekážky.

Začal by som príbehom z knihy Ester kde sa kráľ Ahasver rozhodne vyvraždiť celý židovský národ v jeho kráľovstve. Keď sa to dozvie Mardocheus (Žid, ktorý vychovával Ester) posiela posla za Ester, ktorá bola kráľovou manželkou aby predstúpila pred kráľa a prosila za židovský národ aby ho kráľ ušetril. V tej dobe kráľ vydal nariadenie ktokoľvek by predstúpil pred neho bez toho aby bol povolaný, jeden a ten istý zákon pre všetkých: Smrť, okrem toho ku komu by kráľ vystrel zlatú berlu.

Napriek tomu Ester odkazuje Mardocheovi:

(Ester 4, 16)Idi, shromaždi všetkých Židov, ktorí sa nachádzajú v Súsane, a postite sa za mňa a nejedzte ani nepite tri dni ani vodne ani vnoci, a ja tiež i moje dievčatá sa budeme tak postiť, a tak vojdem ku kráľovi, čo nebude podľa zákona, a jestli zahyniem, zahyniem.

Ona však nezahynula, hoci prestúpila kráľovo priame nariadenie. Pán Boh to totiž nedovolil, pretože vyslišal ich prosby.

Jakub hovorí vo svojom liste:

(Jakub 5, 16)Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.

Ďalej (Jakub 5, 17) hovorí o prorokovi Eliášovi, že bol človek taký ako my (hriešnik), ale keď sa modlil k Bohu (modlil sa horlivo, naliehavo) tak nepršalo na zemi 3 roky a 6 mesiacov.

Modlitba nie sú iba prázdne slová, ale je to silné puto medzi mnou a mojim nebeským Otcom. Preto keď sa Pán Ježiš modlí tak vždy pozdvihuje svoje oči k nebu, pretože tam sídli jeho Otec ku ktorému prehovára.

A Pán Ježiš nám dáva sľub:

(Ján 16,23)Ameň, ameň vám hovorím, že všetko, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dá vám.

Všimnime si, že dáva dvojitý dôraz (amen, amen), ktorý používa, keď hovorí o večnom živote a dáva ho preto aby sme nemali ani najmenšie pochybnosti o tom, že to nebude inak ako nám to sľúbil.

Častokrát ale predchádzame pred Pána Boha a odchádzame s nevypočutou modlitbou a bez požehnania, ale prečo?? Nie je to žiadna novinka, túto problematiku už spomína Jakub.

(Jakub 4, 2-3)Žiadate a nemáte, vraždíte a závidíte a nemôžete dosiahnuť; boríte sa a vojujete, ale nemáte, pretože si neprosíte, prosíte a neberiete, pretože si zle prosíte, aby ste to spotrebovali vo svojich rozkošiach.

Problémom našich modlitieb je stav nášho srdca, s ktorým predstupujeme pred Pána. Musíme predstupovať pred Neho s takým srdcom s akým nás On príjme. Niečo v našich srdciach chýba a je to plač.

(Matúš 5, 4) Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

To isté slovo „plačúci“ (žalostiaci, trúchliaci) je aspon podľa anglického prekladu (King James) použité ešte niekde v Matúšovom evanjeliu:

(Matúš 2, 18)Hlas bolo počuť v Ráme, nárek a plač a mnoho kvílenia: Rácheľ, oplakávajúca svoje deti, a nedala sa potešiť, lebo ich niet.

Podobný stav mala aj neplodná Ráchel v (Genezis 30, 1), ktorá hovorí Jakobovi vo veľkom žiali: Daj mi deti inak zomriem! Musela mať naozaj veľký žiaľ. Ale my vieme, že Pán sa na ňu rozpamätal, otvoril jej život a ona porodila syna.

Takýto plač musíme mať nad našimi hriechmi a presne tento plač chýba v našich modlitbách. Bez tohoto plaču sa stanú naše modlitby iba prázdnymi slovami, z ktorých sa vytratila podstata toho pevného puta, ktoré máme s Pánom Bohom a nahradila ju prázdnota a žvástanie nejakých slov ktoré už nehovorím z potreby ale z povinnosti(nasilu).

Ale Pán je milostivý a veľmi trplezlivý. Nie je to iba Boh, ktorý stvoril svet, slnko, mesiac a hviezdy, všetky časy a stiahol sa. Je Bohom, ktorý je osobný a je tu pre nás v každom momente nášho života aby mohol vypočuť našu prosbu. Nie je to ani žiadny mechanický stroj ale nás počúva a dokonca reaguje:

(Lukáš 7, 13)A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač!

Modlime sa teda vytrvalo(horlivo) v každom čase a nezabúdajme na modlitbu, pretože celý náš život vedieme boj:

(Efezanom 6, 12) Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.

Modlitba nie je na obranu, na to máme štít viery. Je našou mocou, našou tajnou zbraňou:

(Lukáš 10, 19) Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí.

Náš Pán je všemohúci Boh. Toto slovo je tak často používané, že stratilo na svojej sile. Znamená to že dokáže premeniť vodu na víno, kamene na chleby, je všadeprítomný, vševediaci, pozná naše srdce dôkladnejšie ako my!! Buďme teda úprimní v našich modlitbách, On to pozná. Modlime sa verne, pokorne a so slzami, pretože záver blahoslavenstva je už daný: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“.

————————————————————————————————————–

Prečo ale máme pred Pána Boha predstupovať so slzami a s roztrhnutým srdcom? Prečo to po nás vyžaduje? Dôvodom je jeho NEKONEČNÁ svätosť.

(Izaiáš 6, 2-3) Serafíni stáli nad ním. Každý mal šesť krýdel; dvoma zakrýval svoju tvár, dvoma zakrýval svoje nohy a dvoma lietal.A volali jeden druhému a hovorili: Svätý, svätý, svätý Hospodin Zástupov, celá zem je plná jeho slávy.

Božia svätosť sa nedá obsiahnúť. Preto Serafíni dávajú veľký dôraz a 3x volajú svätý, svätý, svätý…….pričom si zakrývaju nohy a tvár, čo je znak veľkej úcty a bázne v Božej bezprostrednej prítomnosti. A pokiaľ sa v porovnaní s nami čistí a svätí Serafíni takto správajú v prítomnosti Najvyššieho, tak o čo viac by sme sa mali my, pre ktorých Pán zomrel a zaistil nám tým večný život!

Pozrime si nasledujúce verše:

(Exodus 3, 4-6) A Hospodin videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som. A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.

Všimnime si, že Pán mu zakázal sa priblížiť k Nemu kým nezobuje svoju obuv. Uvedomme si pred koho my vlastne predstupujeme v našich modlitbách! Kto je vlastne ten BOH, pred ktorého predstupujeme. Prečo vyžaduje aby sme sa zobúvali? Prečo si bezhriešni Serafíni zakrývaju nohy v Jeho prítomnosti? Keď sa modlíme vstupujeme tým na svätú zem! On je Alfa a Omega – počiatok a koniec, ktorý má život sám v sebe a má kľúče pekla a smrti. V Jeho rukách sú naše životy!!

Čo urobil Mojžiš keď si zobul obuv a predstúpil pred Pána Boha? Jeho okamžitá reakcia bola, že si zakrýl svoju tvár, ale prečo???

Pretože pohľad na nekonečnú svätosť Boha odráža nekonečnú hriešnosť človeka.

Rovnako reaguje aj Izaiáš po tom ako dovolajú Serafíni svätý, svätý, svätý:

(Izaiáš 6, 4-5) A pohly sa základy prahov od hlasu volajúceho, a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mne, lebo zahyniem, pretože som človek nečistých rtov a bývam prostred ľudu nečistých rtov; beda mne, lebo moje oči videly Kráľa Hospodina Zástupov!

Nezabúdajme teda na nevyhnutnosť, naliehavosť, dôležitosť modlitby. Je naozaj nutné pred Pána predstupovať tak ako nás príjma- s plačom, roztrhnutým srdcom a zobutou obuvou.

————————————————————————————————————–

Ďakujem Pane Ježišu, že si nás výkúpil svojou drahou krvou. Len vierou v Teba máme večný život, lebo spravodlivý bude žiť z viery v Teba. Amen

Koniec časov III. – Antikrist

Koniec časov III. – Antikrist Identifikácia Antikrista 2

Zobraziť článok

Koniec časov II. – Neviestka

Koniec časov II. – Neviestka Identifikácia neviestky z knihy

Zobraziť článok

Koniec časov I. – Rím

Koniec časov I. – Rím Identifikácia polednej ríše

Zobraziť článok