Nachádzame sa na svadobnej hostine, ktorá sa nachádza v Galilejskej Káne, na ktorú bol pozvaný aj Pán Ježiš s učeníkmi. Tento text je často prekrúcaný najmä Rimskokatolickou cirkvou. Chyba ich výkladu je v tom, že sa zameriavajú a vyzdvyhujú v tom texte to, čo apostol Ján nevyzdvyhuje. Problémom detailného výkladu svadobnej hostiny v Káne je ten, že apoštol Ján nám zanecháva veľmi málo informácii. Pokúsim sa tento text vyložiť s tým čo nám zanechal apoštol Ján vo svojom evanjeliu a vyzdvyhnúť v ňom to čo vyzdvyhuje apoštol Ján.

J 2:1: „A na tretí deň bola svadba v Galilejskej Káne, a bola tam matka Ježišova. A pozvaný bol na svadbu i Ježiš i jeho učeníci.“

Takže toto je jeden z dôvodov prečo bol na svadobnú hostinu pozvaný aj Ježiš – pretože tam bola jeho matka.

Na internete som našiel naozaj velké množstvo príspevkov, ktoré sa snažia opísať túto hostinu z tej doby a keby som tu všetky tieto informácie použil tak by táto kázeň bola dosť rozporuplná.

Bude nám musieť stačiť to čo hovorí písmo.

Ďalší z možných dôvodov prečo bol Ježiš aj s učeníkmi na hostine bol ten, že Kána bol veľmi malá dedinka a tak boli na svadbe všetci z dediny a možno aj blízkeho okolia – nevieme. Ani to nie je dôležité. Ako prvé si všimnime – jediné meno, ktoré Ján v príbehu používa je Ježiš. Ani Mária ani Peter ani Ján ani mená mladomanželov, pre ktorých sa oslava konala. To poukazuje na to koho jediného Ján vyzdvyhuje vo svojom texte.

J 2:3-5: „A keď nedostačovalo víno, povedala matka Ježišova jemu: Nemajú vína. A Ježiš jej povedal: Čo mám s tebou, ženo? Ešte neprišla moja hodina. Potom povedala jeho matka posluhovačom: Keby vám povedal čokoľvek, urobte!“

V tej dobe svadby začínali za súmraku a trvali 7 dní. Takže to bol možno dôvod prečo došlo víno. Pretože hostina bola dlhá a nemohli si dovoliť viac vína.

Prečo ale Máriu trápi, že došlo víno? Možno bola jednou z tých, ktorí tú svadbu pripravovali. Nevieme! Prečo prišla ale potom za Ježišom? Písmo nám nehovorí, že už by bol predtým urobil nejaký zázrak. A ani si nemyslím ako poniektorí, že chcela urýchliť Ježišovu mesiášsku službu. Ani, že Ježiš urobil zázrak na jej vlastný príhovor. Máriin muž Jozef nie je v texte spomínaný, takže pravdepodobne už nežije a Mária prichádza prirodzene sa svojím prvorodeným-najstarším synom, ktorý je teraz hlava rodiny a ak s tým niekto môže niečo urobiť tak on.

Aká však bola reakcia Pána Ježiša? “Čo mám s tebou žena”(doslovne v gréckom texte „τί έμοί καί σοί“) – tento výraz sa používal na vyjadrenie nesúhlasu proti zásahu niekoho iného alebo ako odmietnutie. Dôvodom tejto reakcie bolo to, že na Máriinom postoji k situácii nebolo úplne všetko vporiadku. Po výroku Pána Ježiša Mária prichádza k posluhovačom a hovorí: “Keby vám povedal čokoľvek, urobte.” Vidíme, že teda Pán Ježiš napomína Máriu a že ona toto napomenutie prijíma. Zároveň vidíme, že tam má Mária nejaké slovo keď hovorí posluhovačom čo majú robiť. Takže skutočne bola jednou z tích, ktorí sa starali o priebeh svadby.

Prečo ju však Pán napomína? Možno preto, pretože došlo víno a Mária by teraz akýmkoľvek spôsobom chcela nejaké víno nadobudnúť a v tomto momente prichádzame k symbolike:

Nie sme presne takíto aj my? Neprichádzame k Bohu ako poslednému keď niečo potrebujeme? Nechceme si to najprv spraviť vlastnoručne – veď keď si to nespravím sám tak nemám? My doslova ideme cez mŕtvoly a keď už to nijako nejde tak prídeme pred Boha a povieme – “Bože potrebujem toto!”, urob s tým niečo! Boh nie je Džin v lampe. Povedzte mi nepýta si takýto čin napomenutie?

Nevieme čo mala Mária v mysli keď hovorila “nemajú vína”(urob s tým niečo). V konečnom dôsledku to bola obrovská katastrofa aby uprostred oslavy došlo víno. To by bola obrovská hanba. Odpoveď Pána Ježiša na to je trošku neštandardná – “EŠTE NEPRIŠLA MOJA HODINA”. Nemyslím si, že Mária úpne rozumela tomu čo hovorí, pretože táto spomínaná hodina prichádza až o 3 roky neskôr a my to vieme vďaka písmu, v ktorom to je zaznamenané. A tá hodina je hodina Pánovho ukrižovania.

J 17:1: „Keď to dohovoril Ježiš, pozdvihol svoje oči k nebu a povedal: Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil teba,“

Inými slovami Pán hovorí – Ja som neprišiel na to aby som zachraňoval stratené situácie, aby som sýtil vaše bruchá, neprišiel som aby som dával pokoj, ale aby som položil svoj život za svojich a vytrhol ich z pod hriechu a na to ešte neprišla moja hodina. Mt 10:34: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč.“

Nech už to je napísané akokoľvek, podstata tohto príbehu a kontext nás nepustí. Mária tu nesprostredkuje Ježišovi aby mohol urobiť svoj prvý zázrak, ale práve naopak prijíma od neho napomenutie a z toho si MY máme brať príklad. 

————————

J 2:6-10: „A stálo tam, podľa židovského očisťovania, šesť kamenných nádob na vodu, do ktorých sa zmestilo po dvoch mierach alebo po troch. A Ježiš im povedal: Naplňte nádoby vodou! A naplnili ich až po vrch. A potom im povedal: Teraz naberajte a zaneste starejšiemu. A zaniesli. A jako ochutnal starejší vodu, ktorá sa bola obrátila na víno (a nevedel odkiaľ je, ale posluhovia, ktorí brali vodu, vedeli), zavolal starejší ženícha a povedal mu: Každý človek kladie na stôl najprv dobré víno, a keď sa hostia napijú, potom to podlejšie; ale ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

Nasledujúci text má 2 významy. Na jednej strane dokumentuje prvý zázrak ako dôkaz Božstva Pána Ježiša, vďaka ktorému uverili v neho Jeho učeníci a na druhej strane je to symbolický text.

Stojí tam 6 nádob podľa Mojžišovho zákona, ktoré boli určené na očisťovanie – takže tu máme symboliku starého zákona. Obraz šiestich nádob naplnených vodou je obraz starej zmluvy. Pán Ježiš túto vodu premenil na víno. A to nie na hociaké víno, čítame, že to bolo veľmi dobré víno. Nezafarbil vodu na červeno. Ani neochutil vodu tak aby chutila podobne ako víno. Ale zázračným, nadprirodzeným spôsobom pretvoril to čo bola predtým vo svojej podstate voda na to, čo je teraz vo svojej podstate víno. A to je obraz starej a novej zmluvy. Symbolika je v tom preto, pretože Ježiš naplnil každú jednu nádobu doplna. To bolo okolo 600 litrov a to si myslím, že by pokrylo viacej svadieb ako jednu. A druhá vec je, že keď Pán dáva, tak dáva v hojnosti. 

Nádoby, v ktorých teda nebolo nikdy nič iné ako voda, v ktorých sa ľudia očisťovali, teraz slúžia ako nádoby na víno. Takže so zmenou obsahu sa zmenila aj podstata nádoby.

 Teda rozumejme tomu – tieto nádoby v tomto momente už neslúžia na očisťovanie.

Žd 8:6-9: „Ale teraz došiel Ježiš natoľko znamenitejšej svätoslužby, nakoľko je aj lepšej smluvy prostredníkom, ktorá je uzákonená na lepších zasľúbeniach. Lebo ak by tamtá prvá bola bývala bezúhonná, nehľadalo by sa miesto druhej. Lebo karhajúc ich hovorí: Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu, nie podľa smluvy, ktorú som učinil s ich otcami toho dňa, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, lebo oni nezostali v mojej smluve, a ja som si ich nepovšimnul, hovorí Pán.“

Ešte by som k tej svadbe chcel zdôrazniť, že Pán Ježiš – teda samotný BOH bol priamy účastník svadby muža a ženy, tak je pre Neho svadba a dodám (kvôli dnešnej dobe) MUŽA A ŽENY dôležitá. 

——————————

J 2:13-17: „A bola blízko Veľká noc Židov, a Ježiš odišiel hore do Jeruzalema a našiel v chráme predavačov volov, oviec a holubov a peňazomencov tam sediacich a spravil zo šarinových motúzov bič a vyhnal všetkých z chrámu, aj ovce a voly, a peňazomencom povysýpal peniaze a ich stoly poprevracal a tým, ktorý predávali holubov, povedal: Odneste toto odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnice! A jeho učeníci sa rozpamätali, že je napísané: Revnivosť za tvoj dom ma zožiera.“

Títo ľudia urobili z chrámu tržnicu možno až na toľko, že niektorí ľudia už nevnímali chrám ako miesto uctievania a modlitby, ale ako miesto obchodu. Chodili tam nakupovať. Obchodníci tam predávali každý deň aj po tom čo ich Pán vyhnal, pretože z evanjelia vieme, že ich odtiaľ vyhnal potom ešte raz. Tak prečo ich potom Pán vyhnal? Nevedel snáď, že na druhý deň tam budú znova? Samozrejme, že vedel. Text je opäť symbolický a vyučuje nás viacerým veciam.

Chrám zobrazuje nás a to vnútro je hriech. Je to hnus a nečistota. Ten dobytok, ovce, holuby a s tým spojená nečistota a smrad. Tieto veci tam nemajú čo hľadať a žiaľ podobnými vecami sami často napĺňame naše srdcia. Všetko čo staviame na miesto, ktoré patrí Bohu je modla. Pán Ježiš tu ukazuje svoj charakter a postoj voči hriechu. A nečaká ani sekundu – upletie si byč a kompletne vyčistí chrám od všetkého čo tam nemá byť. A to urobil aj v našich životoch a každodenne robí. Jedine on nás môže očistiť tak aby sme boli dokonale čistí. Ako to urobí?

J 2:18-21: „Vtedy odpovedali Židia a riekli mu: Jaké znamenie nám ukážeš, že toto činíš? A Ježiš odpovedal a riekol im: Zborte tento chrám, a vo troch dňoch ho postavím. Vtedy povedali Židia: Štyridsaťšesť rokov staväli tento chrám, a ty ho postavíš vo troch dňoch? Ale on hovoril o chráme svojho tela.“

Nikdy predtým tento chrám nikto nevyčistil podobne ako Ježiš. Nikto sa na to nikdy nesťažoval, naopak židia boli radi, keď mali v chráme obchod, tak ako my sme kedysi milovali hriech v našom živote. Tak prichádzajú židia k Ježišovi a pýtajú sa: “Kto si ty aby si toto robil?”, “Kto si ty aby si nás súdil?”, “Ako nám dokážeš, že si to práve ty kto môže vyčistiť tento chrám?” A Pán Ježiš im odpovedá najlepšie ako sa dá: Zborte tento chrám a vo troch dňoch ho postavím.(hovoril o chráme svojho tela) Keď Pán vstal z mŕtvych – práve tým dokázal, že je ten jediný, ktorý môže dokonale očistiť a to hriešnika prostredníctvom svojej krvi.