Dn 2:42-44 „A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké. 43 A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou. 44 A za dní tých kráľov ustavíBôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.“

Lk 1:30-33 „Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha 31 a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš. 32 Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca, 33 a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca.“

Zj 20:4-6 „ A videl som tróny, a posadali sa na ne, a dal sa im súd, a videl som i duše postínaných pre svedoctvo Ježišovo a pre slovo Božie, a ktorí sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali znamenia na svoje čelo ani na svoju ruku. A ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5 A ostatní mŕtvi neožili, až sa dokoná tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. 6 Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.“

Hneď na začiatku musíme povedať, že toto je téma, ktorá nie je až taká závažná, čiže od jej chápania nezávisí spasenie človeka. Ako aj vidíme na našej stránke, dlho sme sa tejto téme vyhýbali. Nie preto, že by sme jej porozumeli až teraz, ale preto, lebo niektorí bratia sú na to citliví a nechceli sme tzv. čeriť pokojnú hladinu.

Keďže ale vidíme, že mnoho ľudí práve kvôli čakaniu na tisícročné kráľovstvo, alebo aj na tzv. finálneho antikrista nerozoznáva udalosti konca a druhého príchodu nášho Pána, rozhodli sme sa tu vložiť výklad, ktorý je založený na chápaní Božieho Slova tým spôsobom, že starozákonné predobraznétexty vysvetľujeme jasnými novozákonnými textami a nie tak ako to ukazujú učitelia doktrány tisícročného kráľovstva, ktorí to vyučujú čisto z textov Starého Zákona. Nechcem teraz pátrať, kto prvý začal vyučovať o prichádzajúcom tisícročnom kráľovstve, skôr by som sa na začiatok pozrel, kto je dnes propagátorom týchto učení.

Takéto nadchádzajúce kráľovstvo dnes najviac propagujú Adventisti siedmeho dňa, Svedkovia Jehovovi, ďalej to vyučuje aj napríklad S. Miháľ vrámci svojského chápania vytrhnutia Cirkvi, ktoré má podľa neho nastať mimo súženia.

Najväčším propagátorom vrámci nám blízkej kresťanskej teológie je celosvetovo známy John Mc Arthur. Tento kazateľ riadi veľký cirkevný zbor a má obrovské množstvo poslucháčov a internetových sledovateľov po celom svete. Aj na území Čiech, Moravy a Slovenska má mnoho priaznivcov, dokonca existujú celé zbory, ktoré sa držia len jeho vyučovaní a teológie.

Najprv si treba uvedomiť, že tisícročné kráľovstvo je teologický pojem, ktorý sa v Písme na rozdiel od Božieho kráľovstva nevyskytuje. Čo sa týka samotnej teológie tisícročného kráľovstva, existuje tu viacero smerov. Niektorí veria, že takéto kráľovstvo nastáva pred konečným súdom, iní, že po súde atd. Jedni hovoria, že toto kráľovstvo je totožné s Božím kráľovstvom, druhí, že tieto pojmy treba oddeliť. Je dosť ťažké sa v tom orientovať, preto sa nebudeme zaoberať konkrétnymi smermi tejto teológie, ale budeme pracovať len so všeobecným smerom tejto doktríny.

Tisícročné kráľovstvo znamená v ich chápaní akúsi postupnú chronológiu z knihy Zjavenia Jána, ktorá by mala nastať po druhom príchode Pána Ježiša (Zj 19:11-21), ale pred tzv. večným stavom (Zj 21:1 – 22:5). Len na okraj by som chcel dodať, že dej knihy Zjavenia nemôžeme v žiadnom prípade chápať chronologicky tak, ako idú kapitoly. Veď už v 6. Kapitole vidíme, že opisuje Pánov deň, t.j. posledný deň tohto sveta. Keď ale čítame ďalej, vidíme že udalosti zďaleka nie sú na konci, keďže je ešte opisovaná činnosť neviestky, šelmy, či súženie Cirkvi.

Teda, keď sa vrátime naspäť k tisícročnému kráľovstvu, toto je chápané ako určité medzidobie medzi terajším stavom a večným stavom. Celé toto učenie sa nazýva premilenializmus, čiže učenie o miléniu – tisícročí. Tento smer učí, že medzi prvým a druhým vzkriesením (Zj 20.kap.) je obdobie 1000 rokov. Ďalej učia, že zviazanie satana bude až v budúcnosti a udeje sa na skutočnom mieste – v priepasti, teda zviazanie podľa týchto výkladov neznamená obmedzenie jeho aktivít, aby sa mohlo šíriť evanjelium, ako to učíme my, ale jeho doslovné uväznenie.

Podľa týchto učení má dokonca satan stály prístup k Bohu a môže ísť do neba za účelom žalovania na nás kedy sa mu zachce. Tým pádom premilenialisti veria, že Pán Ježiš keď povedal, že videl satana padať ako blesk z neba, tak sa jedná o výjav z budúcnosti napriek tomu, že to povedal v minulom čase.

Celá náuka ako to bude prebiehať v tisícročnom kráľovstve je prevzatá zo Starého zákona, konkrétne veľká väčšina z Izaiáša. Iz 32:17-18 „A dielom spravedlivosti bude pokoj a službou spravedlivosti bude ticho a bezpečnosť až na veky. 18 A môj ľud bude bývať v bydliskách pokoja a v príbytkoch úplnej bezpečnosti a v bezstarostných obydliach odpočinku.“…Tieto verše teda podľa nich nie sú o večnom odpočinku v Bohu po znovuzrodení, ale o fyzickom bezpečnom bývaní v tisícročnom kráľovstve na konkrétnom mieste. Tak isto vidia napr. verše Iz 61:7 „Za svoju hanbu dostanete dvojnásobne. A za potupu plesať budú nad svojím podielom, a tak budú dedične vládnuť dvojnásobným vo svojej zemi: budú mať večnú radosť.“

Asi nás už potom neprekvapí, že verš Izaiáša 9:7 vidia nie ako večné kraľovanie Krista nad svojím ľudom, ale ako dočasné kraľovanie v tisícročnom kráľovstve na fyzickom tróne v Jeruzaleme nad spravodlivými aj nespravodlivými, aj keď verš jasne hovorí o kraľovaní nad svojim ľudom. Iz 9:7„Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.“

Najzaujímavejšie ale je, že aj Iz 11. Kapitolu berú doslovne, kde sa píše podľa nich taktiež o tisícročnom kráľovstve a o živote v ňom. Berú doslovne, že vlk bude bývať s baránkom, pardus s kozľaťom, teľa s levíčaťom. Neberú to ako typy rôznych ľudí, ktorých Boh privádza k sebe. Ale ak sú tu verše o malom chlapčati, ktoré tieto zvieratá povedie, či malom kojencovi, ktorý sa bude hrať nad dierou jedovatého hada, znamená to azda že tam budú aj malé deti? Spasení sa teda ešte budú množiť na zemi?  Neviem aká je v tom logika.

Podľa tohto učenia fyzický národ Izrael bude napĺňať ešte nejaké proroctvá, budú sa vykonávať púte do Jeruzalema, kde bude sídliť Kristova vláda a všetci, či už spasení, alebo nespasení ju budú uznávať.

Kristus má vládnuť z Jeruzalema v Ázii? Nehovorí Zjavenie 11:8, že mesto, v ktorom bol ukrižovaný sa volá duchovne Sodoma a Egypt? Nehovorí nám celá kniha Zjavenia o nebeskom Jeruzaleme, teda o niečom duchovnom úzko súvisiacim s Cirkvou?

STOP

Tu to ukončíme. Kresťania, ktorí jasne učia, že Starý zákon sa vysvetľuje Novým zákonom, nemajú problém čo sa týka tisícročného kráľovstva, robiť si kadejaké výklady čisto zo starozákonných veršov.

Nastávajú teda otázky. Čo je v tejto dobe s nespasenými ľuďmi? Nemali by byť v ohnivom jazere? Alebo súd príde až po miléniu? A ak teda žijú v miléniu, rozmnožujú sa ďalej? A kde bude Pán Ježiš? Odíde po miléniu znovu do neba apotom príde tretí krát?

Brat Richard Bennet kedysi povedal, keď bol na Slovensku nasledovné: Myslieť si o Pánovi, že raz kraľuje z Jeruzalema, kde všetko funguje a potom zase ide do neba, aby následne prišiel v hneve nie je dobré a odporučil všetkým, čo takto veria aby činili pokánie, pretože Pán nebude chodiť ako jo-johore dolu. Nikde v Písme o ničom takom nie je žiadna zmienka. Ukážeme si, že Písmo hovorí len o dvoch príchodoch a v žiadnom prípade nehovorí o tisícročnom kráľovstve na zemi.

Prvý list Tesalonickým 4:15-17 „ 15 Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. 16 Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; 17 potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“

Celý kontext tejto kapitoly hovorí o normálnom živote na zemi, nie o živote v tisícročnom kráľovstve. Bežný život pretne druhý Pánov príchod a my budeme vychvátenív oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A ďalej na začiatku 5. Kapitoly je opísaný Pánov deň – posledný deň existencie tohto sveta. Žiadne 1000 – ročné medzidobie, po ktorom by prišiel definitívny koniec a Pán Ježiš by po ňom odovzdal kráľovstvo Otcovi, ako sa to v tejto teológii vyučuje.

To dokladujú aj ďaľšie verše 1. Kor 15:23-24 „Ale jeden každý vo svojom vlastnom poriadku: prvotina Kristus, potom tí, ktorí sú Kristovi, za jeho príchodu. 24 potom koniec, keď oddá kráľovstvo Bohu a Otcovi, keď zruší každé kniežatstvo a každú vrchnosť a moc.

Teda koniec je hneď, nie po 1000 rokoch. A tu je jeden z dôkazov, že jeho príchody sú len dva:

List Židom 9:25-28 „Ani nie, aby sa často obetoval, ako čo najvyšší kňaz každý rok vchádza do svätyne s cudzou krvou, 26 keďže by bol musel mnoho ráz trpieť od založenia sveta. Ale teraz pri skonaní vekov zjavil sa raz navždy na odstránenie hriechu svojou obeťou. 27 A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd, 28 tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí ho očakávajú, na spasenie.“ Takže si zopakujeme, že Písmo učí o dvoch príchodoch nášho Pána, čo si ešte ukážeme neskôr na iných veršoch.

Pohnútky niektorých, ktorí veria vo futuristický výklad (teda všetko zo Zjavenia Jána sa odohráva až v budúcnosti) bývajú rôzne. Jedni chcú vládnuť už v tomto tele na tejto zemi ako skutoční králi a sudcovia, iní sa domnievajú, že sa budú ešte robiť nejaké obete a viesť starozákonný život. A všetci si myslia, že satan ešte nie je spútaný v priepasti a má voľnosť, keďže vidia, ako sa zlo rozmáha na svete.

Žiaľ nechápu, že počas posledných 2000 rokov satan nebol v nijakom prípade úplne voľný. Keby mal voľnosť ako v Starom zákone, evanjelium by sa nemalo šancu šíriť takou rýchlosťou, akou sa šírilo. Spomeňme si, čo dokázal počas Jobovho života. Dokázal ovládať choroby, prírodné živly, či podnietiť celú armádu proti Jobovmu služobníctvu.

Zj 12:7-10 „7 A povstal boj na nebi: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; a bojoval i drak a jeho anjeli. 8 Ale nezvládali, ani ich miesto sa viacej nenašlo na nebi. 9 A svrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvodí celý svet; svrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli svrhnutí s ním. 10 A počul som veľký hlas na nebi, ktorý hovoril: Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je svrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou.“

Týmto slovám musíme správne rozumieť. Pozrime sa na 10. Verš. TERAZ sa stalo spasenie, moc a kráľovstvo spasením….LEBO je zvrhnutý žalobník. Keby nebol zvrhnutý a obmedzený na moci, Kristus by naplno nevládol. Pán Ježiš dokonaním svojho diela na kríži, čiže záchranou svojho ľudu, ďalej vyvedením spaseného starozákonného ľudu z hádesu(šeolu), spustil spasenie svojho ľudu priamo, uverením v toto dielo a jeho osobu.