Zákon 2

Takže mohli by sme začať približne tam, kde sme minule skončili. V Galaťanom 5.kapitole sme čítali „choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela“. Inými slovami, keď chodíme Duchom, nepotrebujeme zákon, lebo nehrešíme. Presne ako hovorí Ján vo svojich listoch.

  1. Jn 3:9 „Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.“

Aby sme tomu správne rozumeli. Aj nám sa stane, že zhrešíme. Ale nie je to náš štandard, jednoducho, nevstávame ráno s tým, že budeme hrešiť. Ak sa tak ale deje, niečo nie je v poriadku. Potrebujeme z toho činiť pokánie. Ale to už je iná téma.

Boh je Bohom toho najvyššieho štandardu. Nestačí mu len nejaké ledabolé oľutovanie svojich hriechov, chce pokánie – odvrátenie sa od hriechu.Nestačí mu len nejaké dodržiavanie, lepšie povedané neprekračovanie zákazov, príkazov a nariadení. Chce úplnú svätosť.

V Starom zákone je písané „buďte svätí, lebo ja som svärý.“ V Novom zákone to hovorí Pán Ježiš „buďte svätí ako je svätý váš Otec v nebesiach.“

Človek by hneď chcel nejaký zoznam príkazov a akože by sa ich snažil plniť. Lenže to je všetko málo. Boh vyžaduje tú najvyššiu formu svätosti a aj prostredníctvom týchto veršov nás k nej vyzýva. Odvrátenie sa od hriechu, od všetkého nesvätého, od tohto sveta.

Keď si poriadne všímame Písmo, on nevyzýva k nejakému takému opaku činenia zlého, teda nečinenie zlého, ako si to poniektorí „hlásatelia“ desatora v kresťanstve predstavujú.

ON ŽIADA ČINENIE DOBRA.

A to je už iný level. na ktorý sa môže dostať len Božie dieťa, pretože len jemu pripravuje skutky sám nebeský Otec. Ef 2:10 “ Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.“ Sami si totižto dobré skutky pripraviť nevieme. Teraz tu dám v stručnosti zopár veršov, z ktorých je zrejmé, že Boh žiada činenie dobra a nielen neprekračovanie zákona. My sme Bohom doslova stvorení na činenie dobrých skutkov, ktoré on prihotovil vopred, ako sme čítali.

Gn 4:6-7 „6A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár? 7Či, keď budeš DOBRE ROBIŤ, nebude povznesená a veselá?“

Ga 6:9 A ČINIAC DOBRÉ neustávajme, lebo svojím časom budeme žať neumdlievajúci“

1Pt 2:15 „Lebo tak je vôľa Božia, aby ste DOBRE ČINIAC zapchali ústa nevedomosti nerozumných ľudí“

Verš z Genesis nie je žiadna náhoda. V kompletnom Starom zákone je akoby skrytý aj ten Nový – Žalm 34:15 „Samech. Odstúp od zlého a ČIŇ DOBRÉ; hľadaj pokoj a stíhaj ho! 16Ajin. Oči Hospodinove hľadia na spravedlivých, a jeho uši sú naklonené k ich volaniu“. Peter používa tento žalm – 1 Pt 3:11-12 „a nech sa odkloní od zlého a ČINÍ DOBRÉ; nech hľadá pokoj a stíha ho. 12Lebo oči Pánove hľadia na spravedlivých, a jeho uši pozorujú na ich prosbu, ale prísna tvár Pánova na tých, ktorí robia zlé.“

Vidíme ten rozdiel medzi neprekračovaním prikázaní a činením dobra?

Boh žiada dobré. Medzi dobré okrem milovania blížneho svojho a najväčšieho prikázania „milovať Boha celou svojou mysľou a celou svojou silou“ patria aj ďaľšie, napr. milosrdenstvo. Každý, komu bola vliata láska Božia do srdca má milosrdenstvo. To je viac ako súd. Kresťan hlása odpustenie hriechov v Kristu. To je najvyššia forma milosrdenstva. Samozrejme, robí aj bežné skutky milosrdenstva, pretože to vyžaduje jeho Pán. Svet okolo býva vúčšinou nemilosrdný. Nie tak kresťan, lebo vie, že: Jk 2:13 „Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu.“

Kedy teda činíme dobro?

Jk 2:8 „Pravda, ak plníte KRÁĽOVSKÝ ZÁKON podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba, DOBRE ROBÍTE

1Pt 2:20 „Lebo veď aká je to sláva, čo hoci i pohlavky trpíte, ak hrešíte?! Ale ak DOBRE ROBÍTE a tak bez viny trpiac znášate, to je milosť u Boha.“

Takže nestačí len nekradnúť. To je nízky štandard. Vysokým štandardom podľa Boha je: Ef 4:28 „Kto kradne, nech už viac nekradne, ale radšej nech pracuje robiac dobré vlastnými rukami, aby mal čo udieľať núdznemu“. My náznak tohoto vidíme už v Starom zákone, kde to Boh zapracoval do Zákona, ktorý bol daný Izraelu, aj keď je to skryté medzi inými prikázaniami – Dt 15:7 „Keď bude u teba núdzny, niekto zpomedzi tvojich bratov, v niektorej z tvojich brán v tvojej zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, nezatvrdíš svojho srdca a nezavrieš svojej ruky pred svojím núdznym bratom“.

Nestačí nezavraždiť. Vysoký, požadovaný Boží novozákonný štandard je milovať aj svojich nepriateľov, tak je i písané. Pavol v liste Rimanom píše o dvoch zákonoch, ktoré sú vo vzájomnom rozpore.

Rim 7:15-25 „Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím. 16Ale ak činím to, čoho nechcem, súhlasím so zákonom, že je dobrý. 17A tak teraz už nerobím toho ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. 18Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam, 19lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím. 20Ale ak činím to, čoho nechcem, nerobím toho už viacej ja, ale to robí hriech, ktorý prebýva vo mne. 21Tak tedy nachádzam zákon sebe, ktorý chcem činiť dobré, že leží pri mne zlé. 22Lebo sa spolu radujem so zákonom Božím podľa vnútorného človeka; 23ale vidím iný, cudzí zákon vo svojich údoch, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a ktorý ma zajíma v rabstvo zákonu hriechu, ktorý to zákon je v mojich údoch. 24Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?! 25Ďakujem Bohu skrze Ježiša Krista, našeho Pána! A tak tedy ja, ten istý, slúžim mysľou zákonu Božiemu a telom zákonu hriechu.

Pavol tu opisuje boj človeka s hriechom. Pri preklade brat Roháček nezvolil úplne najšťastnejší nadpis tejto state, kde napísal „Boj človeka túžiaceho po spravodlivosti, nevyslobodeného“. Pavol tu ale nehovorí o človeku nevyslobodenom, to by potom neďakoval Bohu a netvrdil by, že slúži mysľou zákonu Božiemu. Jednoducho tu len Pavol opisuje boj znovuzrodeného človeka s hriechom, ktorému sa stane, že padne.

Pavol tu ale píše o dvoch zákonoch, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Hovorí, že mysľou slúži zákonu Ducha života v Kristu, čo je práve Kristov zákon, na inom mieste v Písme Boží zákon, alebo aj Kráľovský zákon. Toto je zákon lásky – milovať Boha a milovať blížneho.

Naproti tomu Pavol opisuje zákon, ktorý je v údoch človeka a ten je nazvaný zákonom hriechu a smrti. Je to litera, ktorá zabíja. Rukou písaný zákon. Predpis, dlžobný úpis pribitý na kríž. Preto Písmo vyzýva nechodiť v starobe litery, ale v novote ducha (Rim 7:6). Máme byť služobníkmi Novej zmluvy, NIE LITERY, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje (2Kor 3:6).

Vidíme, že čo sa týka Nového zákona, nemáme na rukou písané nariadenia – zákon, najlepšie referencie. Čítame, že hriech ožil práve skrze nariadenia zákona. Na jednej strane bol teda zákon spravodlivý a dobrý a skutočne to tak je, veď odráža Boží charakter a odpor Boha voči hriechu. Na druhej strane však Pavol hovorí o ňom ako  o zákone hriechu a smrti a musel byť pribitý s Kristom na kríž, pretože jeho nariadenia svedčili proti nám (Kol 2:14).

Ako to teda je? Načo bol?

Rim 5:20-21 „A k tomu vošiel do toho i zákon, aby sa rozmnožilo prehrešenie; ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť, 21aby, jako kraľoval hriech v smrti, zrovna tak kraľovala aj milosť skrze spravedlivosť cieľom večného života skrze Ježiša Krista, našeho Pána“

Zákon bol daný po 430 rokoch (Gal 3:17), teda ho nemal Abrahám a už vôbec nie Adam. Dostal ho vyvolený vzniknuvší národ Izrael prostredníctvom Mojžiša a tento zákon sa stal strážcom (nie učiteľom) Izraela až pokiaľ by neprišiel vykupiteľ, teda dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie (Gal 3:19-25).

Úloha zákona spočívala hlavne ako kvantifikátora hriechu, čiže určovača miery, jeho poznania, množstva atd. Veď ako by inak vedeli pomenovať a rozlíšiť hriechy, keby nebol v takto jasnej písomnej forme? Bola to pre Izrael oproti ostatným národom obrovská výhoda a ľahšie mohli zistiť v akom sú stave.

Mohli ľahšie zistiť akí sú hriešni a to, že potrebujú záchrancu. No nafúkané a pyšné srdce väčšiny Izraela spôsobilo, že hrešili rovnako, ak nie horšie, ako okolité národy. Dokonca ich Pán Ježiš upozorňoval, že sú horší ako Sodoma (Mt 11:23-24), alebo Týr a Sidon (Lk 10:13-14). Ďaľšia výhoda zákona spočívala v tom, že mohli ľahšie usvedčovať a trestať priestupníkov zákona, nemuseli si vymýšľať svoje nariadenia, rukou Mojžiša ich mali priamo od Boha.

Nad to všetko určoval zákon Izraelu spôsob života, určoval, čo, kde a ako majú siať, ktoré zvieratá môžu jesť a tiež určoval kňazov, teda ľudí, skrze ktorých bola vykonávaná obeta Bohu a tak bol zaistený prístup Izraelitov k Bohu.

Zákon daný Izraelu, má ale, a to si zapamätajme, obmedzené trvanie. Lk 16:16 hpvprí, že zákon a proroci tu boli do Jána (Krstiteľa). Odvtedy sa hlása Božie kráľovstvo a každý sa tlačí doň. Čiže prišla úplne iná kvalita života s Bohom. Pán dal kresťanom nové srdce a nového ducha a svoje zákony im napísal na ich mysle, ako bolo prorokované v Starom zákone. Bolo to preto, lebo Pán hovorí : „oni nezostali v mojej zmluve a ja som sa ich zriekol (nepovšimnul) Žid 8:9.“ Ako je písané, tým, že hovorí novú zmluvu, tak starú vyhlásil za zastaralú. A čo je zastaralé je blízke zániku.

V Starom zákone nemohli byť veriacim priamo odpustené hriechy, mohli byť len prikryté. Veriaci mal Bohu s vierou obetovať a očakávať na Spasiteľa, ktorého prorokoval Mojžiš.

Starý zákon bol o Kristovi a o jeho budúcom tele, Nový zákon je už Kristus so svojim telom – cirkvou.

Starý zákon je tieň, Nový zákon je skutočnosť – Kristus.

Starý zákon je neživá, odsudzujúca litera (zákon), Nový zákon je milosrdný, odpúšťajúci Kristus.

Príchodom Pána Ježiša prišla obrovská zmena. Kým zákon ustanovoval za najvyšších kňazov ľudí, slovo prísahy, ktorá sa udiala PO ZÁKONE, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť (Žid 7:28). Čiže tu vidíme ukončenie zákona. Predchádzala tomu ZMENA (zámena) zákona (Žid 7:12), ako je aj písané – keď sa mení kňazstvo, nevyhnutne SA MENÍ AJ ZÁKON.

Koniec časov III. – Antikrist

Koniec časov III. – Antikrist Identifikácia Antikrista 2

Zobraziť článok

Koniec časov II. – Neviestka

Koniec časov II. – Neviestka Identifikácia neviestky z knihy

Zobraziť článok

Koniec časov I. – Rím

Koniec časov I. – Rím Identifikácia polednej ríše

Zobraziť článok