Túto prácu píšem hlavne z toho dôvodu, že v kresťanstve existujú prúdy, ktoré považujú desatoro za niečo prirodzené pre kresťana a myslia si, že keď sa človek znovuzrodí, má silu dodržiavať desatoro a musí ho plniť. Inak by sa dopúšťal bezzákonnosti, anomie. Musím povedať, že to so mnou dosť otriaslo, keď som zistil, že toto sa po zboroch veselo vyučuje ako pravá kresťanská náuka, ale je zabalená do vzletných slov o milosti, takže je dosť ťažké všimnúť si to na prvý pohľad. Na ilustráciu tu dám  odpoved jedného kresťana na moju otázku. Pýtal som sa : V Jakubovom liste sa píše….kto môže činiť dobre a nečiní, má hriech. Ako to súvisí s desatorom? Odpoveď: dobre činí ten, kto dodržiava desatoro….

Problematiku zákona, na čo a pre koho bol určený rozoberieme v ďalších pokračovaniach. Teraz sa budem zaoberať porovnaním zákona a milosti.

Na začiatok by som uviedol, čo je vlastne kresťanský život a ako ho máme žiť. Bude to spracované len ako kratší súhrn, keďže sa jedná o časovo veľmi náročnú tému a nechcem čitateľov zaťažiť veľkým množstvom textu. Každý človek má napísané Božie normy vo svojej mysli. Nie desatoro, ale k tomu neskôr. Už pri malých deťoch vidíme, že sú si vedomé toho, keď robia zle.             

Teológia, že po poznaní Krista už sme uschopnení dodržiavať Zákon je podľa mňa veľmi zlá. Má korene snáď ešte niekde u T. Aquinského a najviac sa jej darí vo Veľkej Británii a Amerike. Títo teológovia hovoria, že Boh dal desatoro už Adamovi v raji a snažia sa všetky možné prestúpenia napchať do desatora. Sám som bol svedkom, keď prikázanie nebudeš klamať sa snažili niektorí napchať do krivej prísahy, samozrejme na otázku hriechu pýchy už boli ticho. Dokonca tvrdili, že Pavol v liste Rimanom schválne nejaké tie prikázania hovorí v poradí, v akom sú v desatore. Na moju otázku, prečo ich teda Pán Ježiš cituje v evanjeliu opačne, znova ticho. Toto sú nepoctivé praktiky vyučovania niektorých, ale poďme ďalej. Ako vidíme aj na tomto, desatoro je príliš úzke na to, aby sa do neho pomestili naše hriechy a nehovoriac už o tom, že Adam ani technicky nemohol ctiť otca a matku.

Celá táto náuka vznikla kvôli  potrebe akéhosi morálneho štandardu pre človeka, ktorým by malo byť podľa nich desatoro, aj keď to Písmo nikde neučí. Ale už tu vidíme obrovský problém tejto náuky. Boh totiž svoj štandard svojmu ľudu oznámil už v Starom Zákone a v Novom ho zopakoval:

 1Pt 1…“14 Ako poslušné deti, neprispôsobňujúc sa drievnejším v svojej nevedomosti žiadostiam, 15 ale podľa toho Svätého, ktorý vás povolal, aj sami buďte svätí, v každom obcovaní. 16 Pretože je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý!“

Toto je Boží štandard.

Ďalej si prosím uvedomme , že kniha Zákona  a dosky Zákona sú dve dosť odlišné veci, čo do formy aj rozsahu. Boh prikázal knihu zákona dať po strane truhly….. Dt  31:26….“Vezmite túto knihu zákona a položte ju po strane truhly smluvy Hospodina, svojho Boha, a bude tam proti tebe za svedka.“ Naproti tomu dosky Zmluvy prikázal Boh vložiť do truhly….Dt 10:2…“Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vložíš ich do truhly.“ Inak povedané dosky Zákona (Zmluvy, Svedectva) a Kniha Zákona nie je to isté. V knihe Zákona sú aj iné prikázania, ktoré nie sú na doskách Zmluvy. Takže základnými slovami zmluvy medzi Bohom a Mojžišom a Izraelom sú slová desatora a faktickým počiatkom zmluvy je čítanie knihy Zákona, t.j. všetkých súdov Hospodinových ako aj vidíme v 2.Moj 24.kapitole.

Takže podľa 2.Moj. 24. kap…“Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy.“ Človek má v sebe už od Adama zapísané Božie normy, na ich prekračovanie je upozorňovaný svedomím, ale v žiadnom prípade nemá vpísané len desatoro. Prečo?

Žalm 147…“ (Hospodin) oznamuje svoje slovo Jakobovi, svoje ustanovenia a svoje súdy Izraelovi. 20 NEUČINIL TAK NIKTORÉMU NÁRODU, a preto neznajú jeho súdov. Hallelujah!

Teda Písmo v žiadnom prípade neučí, že všetko sa točí len okolo dosiek s desatorom, alebo že by desatoro mal byť večný Boží štandard. Do Zákona sa postupne pridávali ďaľšie a ďaľšie prikázania. Zákon je len jeden. Nie sú dva. Morálny a ceremoniálny. To sú len umelé teologické konštrukty. Duch Svätý nikde takéto vyjadrenia nepoužíva a ani to len nenaznačuje. Pre Izraelca bolo rovnako morálne nekradnúť ako aj dať sa obrezať. A za nedodržanie hociktorého z týchto nariadení bol trest smrti. Prikázania Zákona nie sú oddelené ako morálne a obradné ale navzájom často prepojené, ako príklad môžeme uviesť dodržiavanie soboty a s tým súvisiace ďaľšie nariadenia.

Pre koho bol daný zákon?

Bol daný len židom a jeho úvodné ustanovenia, teda dosky svedectva, zmluvy, alebo aj zákona (všetky tri názvy sú v Písme synonymné) boli dané Mojžišovi na hore Sinaj. Čiže nebol daný hneď, ale až po 430 rokoch.  Podľa Žalmu 147:19-20, ako som uviedol vyššie, tak neučinil niktorému národu a preto jeho súdy nepoznali.

Podľa Lk 16:16 sú tu Zákon a proroci DO JÁNA. Zákon bol začatý na Sinaji a ukončený na Golgote, keď bola v chráme  roztrhnutá asi 10 cm hrubá chrámová opona od vrchu až naspodok. Ako tieň budúcich vecí, spolu s chrámom už nebola potrebná – je tu totiž nový chrám. Tým je Kristov znovuzrodený ľud a nový veľkňaz, teda samotný Kristus. Žid 7:28…“Lebo zákon ustanovuje za najvyšších kňazov ľudí, ktorí majú slabosť, ale slovo prísahy, ktorá sa udiala PO ZÁKONE, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť.

Takže sa zmenilo kňazstvo. Veľkňazom je Boží Syn a my sme jeho kráľovské  kňazstvo. Žid 7:12: „…Lebo keď sa zamieňa kňazstvo, nevyhnutne sa deje i zámena zákona. ZÁMENA (zmena)  zákona!!! Majme toto neustále na mysli a neberme to na ľahkú váhu.. Starému zákonu je nevyhnutné zomrieť tak, ako to urobil Pavol a žiť Bohu (Gal 2:19)

Zákon tu teda nie je naveky, ale bol pridaný len kvôli prestúpeniam, dokiaľ by neprišlo semä, ktorému bolo dané zasľúbenie (Gal 3:19-25). To semä už prišlo a je ním Kristus. Veď keby bolo daný zákon, ktorý by mohol oživiť, bola by spravodlivosť zo zákona. Pavol ďalej hovorí, že sme boli strážení zákonom, zavretí s určením pre vieru.

Tu by som sa trochu pristavil. Zákon tu nebol preto, aby nás vyučoval, alebo niečo podobné. Bol to strážca, v gréčtine paidagogos, nie učiteľ (didaktos). Človek, spravidla otrok, ktorého úlohou bolo v neprítomnosti rodičov strážiť deti, napr. ich vodiť do školy a dohliadať, aby plnili nariadenia rodičov a mal moc tieto deti aj trestať. Toto bola úloha zákona. Zákon vo svojich princípoch a obradných nariadeniach poukazoval na milosť, ale sám neobsahoval ani kvapku milosti a ani o milosti neučil.

V Rim 6:14 stojí:…“lebo hriech nebude panovať nad vami, pretože nie ste pod zákonom, ale pod milosťou“ Tu predsa Pavol jasne stavia zákon a milosť do vzájomnej opozície, na dva opačné konce barikády, ako dva protipóly. My musíme byť podľa Rim 7 usmrtení zákonu skrze Kristovo telo, aby sme boli slobodní Bohu a Písmo aj ďalej vysvetľuje, že keď vydatej žene zomrie muž, je slobodná pre iného. Tu už nie je len nejaké jemné dohovárania. Odznievajú tu dôrazné varovania, aby sme sa nepriahali do jarma otroctva a nekládli na seba rôzne bremená, ktoré nik nevládal uniesť.

Keď bola vyhlásená nová zmluva, zároveň bola stará vyhlásená za zastaralú (Žid 8) a naozaj by nemal nikto nalievať nové víno do starých kožíc a starú látku plátať novými záplatami (evanjeliá).Takže v tomto svetle by sme mali pristupovať k Písmu a síce, že spravodlivosť Božia je zjavená bez zákona, dosvedčovaná zákonom i prorokmi. Čiže všetko, čo bolo v starom zákone, viedlo k tejto spravodlivosti a všetci mali strážení zákonom vo viere očakávať Pána Ježiľa Krista.

Iste, niekto môže namietnuť, že Pán v Mt 5.kapitole hovorí, že neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. Otázka ale potom je, či tomu rozumie, alebo len preberá rôzne učenia bez rozjímania nad týmito veršami. Tu si treba uvedomiť, že sa jedná o obdobie predelu medzi starým a novým zákonom a Pán bol narodený pod zákon a tento teda nebol povolaný zrušiť, ale naplniť. Naplniť ako pohár vodou. Naplniť každučkú čiarku v starom zákone, ktorá smerovala a ukazovala na neho.

O akých prikázaniach teda hovorí v Mt 5: 19? Keby hovoril o prikázaniach desatora, potom by sme mohli tvrdiť, že kvalifikáciou do Božieho kráľovstva je dodržiavanie a vyučovanie prikázaní zákona a vlastne by bol rozdiel len v tom, že či by tieto prikázania rušil, alebo nie, malo by to vplyv maximálne na jeho veľkosť v Božom kráľovstve.

My znovuzrodení ale vieme, žedo Božieho kráľovstva sa nedá prepracovať dodržiavaním a učením prikázaní, ale milosťou skrze vieru v Pána Ježiša a jeho dielo na kríži. Teda kto je malý a kto veľký v Božom kráľovstve? 1 Kor 3:13-15…“jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi 14 Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; 15 ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.“

To znamená, že obaja, ktorí žijú vierou, budú zachránení skrze Božiu milosť, ale komu dielo zhorí, mal vo svojej teológii učenia, ktoré boli na hrane. My veľmi dobre vieme, že takýchto učení na hrane je u kresťanov v každej dobe veľa (napr.krstenie malých detí atd).

Takým posledným pomyselným okruhom by bola otázka…zákon je dobrý a spravodlivý.

Najprv si musíme uvedoniť, že Rim 7.kap. rozoznáva dva zákony. Boží zákon(Kristov, alebo aj kráľovský) a zákon hriechu.Tu na zemi to bude stále tak, že znovuzrodenou mysľou budeme slúžiť Kristovmu zákonu, ale telom zákonu hriechu. Nie sme pred ním imúnni, aj keď posväcovaním v Duchu Sv. nás Pán pretavuje do podoby Kristovej.

Pavol písal, že bol predtým  bez zákona. Čo, vari nepoznal desatoro? Nie, bol bez Kristovho zákona lásky.

Veď teraz Pavol hovorí, že nie je bez zákona, lebo jeho zákonom je Kristus. To, že hovorí nie som bez zákona, jasne evokuje to, že  je slobodný od starozákonných nariadení. Žd 7:19..“ veď zákon nič neurobil dokonalým – ale prišla lepšia nádej, ktorou sa približujeme k Bohu.“ Kvôli lepšej zrozumiteľnosti som použil evanjelický preklad. A presne tak to je. Na jednej strane Starý zákon so svojimi prikázaniami a nariadeniami a na strane druhej lepšia nádej bez prikázaní.

Sú teda prikázania zlé?

Absolútne nie. Veď odrážajú svätý a bezhriešny Boží charakter. A teraz sa pozrime na starý Sinajský zákon a nový dokonalý Kristov Siónsky zákon a na jednom z prikázaní si budeme demonštrovať rozdiely medzi nimi

Starozákonné prikázanie desatora je NEUKRADNEŠ. Novozákonné prikázanie ale znie: Ef 4:28 „…Kto kradne, nech už viac nekradne, ale radšej nech pracuje robiac dobré vlastnými rukami, aby mal čo udieľať núdznemu. “  Písmo jasne hovorí, že máme pomáhať a robiť dobre všetkým, ale najmä, alebo najprv domácim viery, čiže bratom a sestrám vo viere.To je naplnenie Kristovho zákona – bremená jedni druhých neste, milujte sa navzájom a tak naplňte zákon. Toto sú zákony, ktoré vpísal Boh nie na kamenné dosky desatora, ale na mäsité dosky našich sŕdc a vpísal do našich myslí. Do našich sŕdc vlial lásku, ako je napísané v Hebr.8:10….Lebo toto je smluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.

Zákon nezdokonalil nič. My PRIRODZENE CHÁPEME, že prikázania sú dobré a sväté a neprestupujeme ich, ale nám sú na málo užitočné. Prečo?

Lebo desatoro je pre kresťana slabý štandard. Preto už nepotrebujeme kamenné dosky desatora. Máme dokonalé Božie zákony, prikázania a nariadenia, ktoré sú o veľa, veľa levelov vyššie, ako starozákonné. Tými sa musíme riadiť. My nemôžeme hľadieť naspäť na  desatoro kde (okrem prikázana so zasľúbením – cti otca a matku) sú len zákazy NEROB ZLE. My máme ísť podľa Novozákonného štandardu, ktorý hovorí ROB DOBRE, ako som aj ukazoval vyššie na prikázaní nepokradneš. Vidíme aj ďalšie prikázania, ktoré dáva Pán. Nielen nesmilniť, ale ani chtivo nehľadieť na inú osobu, rovnako je to pri nezabiješ. Pán káže milovať. A to aj nepriateľov.

Kto miluje Boha, čo je najväčšie prikázanie a miluje blížneho, ten nekradne, nepodvádza, nesmilní, neklame atd. A my vieme, že aj keď v  tomto tele ešte nejaké hriechy spáchame, krv Kristova nás po vyznaní hriechu obmýva od každého z nich.

Sú ale takí, ktorí povedia: „ktorí zachovávajú prikázania Božie….., ktorí ostríhajú prikázania Božie…, činia jeho prikázania“ a citujú tým Zjavenie Jána. Hovorí ale Ján o desatore?

Nie, veď to by si sám sebe protirečil v iných svojich textoch.

1 Jn 3:23…A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal.

1.Jn 4:21…A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.

2Jn 1:6…A to je láska, aby sme chodili podľa Jeho prikázaní. A to je prikázanie, ako ste počuli od počiatku, aby ste chodili v ňom.

A najdôležitej prikázanie Pánovo:

Jn 15:12….To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval.

A mohol by som ďalej citovať apoštolov a ich verše o láske.

Ešte raz krátky súhrn rozdielu medzi SZ a NZ:

Kamenné dosky….nepožiadaš ženu

 Mäsité dosky srdca….nepozrieš  žiadostivo           

Kamenné dosky….nezabiješ

 Mäsité dosky srdca…nebudeš  nenávidieť, budeš milovať aj nepriateľov 

Kamenné dosky….neukradneš                          

Mäsité dosky srdca….nebudeš kradnúť, ale robiť dobre a udieľať núdznemu                                                                                                                                               

Nerobme ako Galaťania, ktorí robili presne toto isté a odstupovali od toho, ktorý ich vyvolil k inému evanjeliu a dodržiavaniu prikázaní Starého Zákona. Apoštol varuje každého, kto by odstupoval od Krista naspäť k Starému zákonu, aby sa nepriahal do jarma rabstva, ked už bol raz vyslobodený. A od čoho ? Od PREKLIATÍ Zákona.

Boh nám stvoril nové srdce, ktoré NIE že je schopné dodržiavať Starozákonné desatoro, ako hlása falošné náboženstvo skutkov, ale ktoré je schopné milovať, veriť a tým plniť Kráľovský Kristov Zákon. Inými slovami, srdce, ktoré je schopné žiť evanjelium. My sme strážení Božou mocou a pozrieme sa, čo je touto mocou.

1.Pt 1…ktorí ste mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase

Rim. 1…. Lebo sa nehanbím za EVANJELIUM Kristovo, lebo je MOCOU BOŽOU na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi

Takže evanjelium nie je určené len na uverenie v Krista, ale aj život každému VERIACEMU. My sme sa obrátili z Božej milosti a z Božej milosti sa aj posväcujeme. Milosťou sme začali, milosťou aj dokonáme svoj beh na tomto svete, nie desatorom. Hebr.13…Rôznymi a cudzími učeniami sa nedajte točiť. Lebo je dobre, aby milosťou bolo upevňované srdce. Srdce nesmie byť upevňované ničím iným, ako milosťou.

Pavol dáva do protikladu službu litere (starozákonné nariadenia) a službu Ducha (Nový Zákon). Hebr.8:6…Ale teraz došiel Ježiš natoľko znamenitejšej svätoslužby, nakoľko je aj lepšej smluvy prostredníkom, ktorá je uzákonená na lepších zasľúbeniach. Lebo ak by tamtá prvá bola bývala bezúhonná, nehľadalo by sa miesto druhej. ….Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým NOVÚ ZMLUVU, 9 nie podľa smluvy, ktorú som učinil s ich otcami toho dňa, keď som ich pojal za ruku. Pán ukazuje, že ide o novú kvalitu, neporovnateľnú so Sinajskou zmluvou, v ktorej židia nezostali. A tým, že hovorí novú, vyhlásil starú za ZASTARALÚ.

Alebo ešte inak….Rim 8…“ A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. 2 Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi(Kristov zákon lásky, Kráľovský Zákon) ma oslobodil od zákona hriechu a smrti (starozmluvné nariadenia s desatorom).

Spravodlivý bude žiť z VIERY, nie z desatora.

Sú teda starozákonné nariadenia dobré?

Budem parafrázovať 1 Tim 1.kap: Áno, ak sa budú zákonne používať. To znamená, že zákon NIE JE pre spravodlivých (teda pre nás), ale pre vrahov, násilníkov, klamárov, zlodejov, smilníkov atd. Tými všetkými sme boli pred tým aj my. Teda je určený pre hriešnikov.

Krátko na koniec. Nepoznám evanjelikálny zbor, ktorý by toto učil, že máme dodržiavať desatoro po poznaní Pána a znovuzrodení. Aspon tých, čo poznám. Zbor v Podbieli na Orave (obrátený katolík), Kresťanské zbory, Kresťané Kuřim , Kresťané Kroměříž, Biblická cirkev Praha, Kladno, Ústí n.Labem atd.

To, čo píšem nie je preto, aby som kazil niekomu jeho pekný, pohodový život v zbore, alebo preto, že nemám aktuálne čo robiť. Robím tak preto, aby som vyznávačov náuky o dôležitosti dodržiavania desatora, ktoré je vraj potrebné nejako špeciálne dodržiavať  upozornil, že sú to márne náuky idúce za telom. Ak ma niečo skutočne mrzí, tak je to moje veľmi chabé a nedôrazné vysvetlenie problematiky, keď som ešte bol v zbore, ktorý toto učil. Farizejsky som si myslel, že keď to len nejako naznačím, postačí to.

Nie, nepostačí.

Hovorím to všetko aj preto, lebo rozumiem, prečo takúto náuku ľudia vyznávajú. Sám som bol totiž tým, ktorý ju vyznával a aj som ju veľa ľuďom odporučil. Niektorí kresťania si išli zodrať jazyk a neskôr klávesnicu od toho, ako mi to neustále vysvetľovali, že nežijeme v Starom Zákone. Kto chce dodržiavať Zákon, musí sa najskôr obrezať. To mi bolo odkázané. Po tomto som začal matne chápať, čo je to milosť Božia a čo pre mňa Pán urobil a čo mi vložil do srdca.

Zj 22.kap…“Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; 19 a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života …“

Boh nestrpí, aby k jeho dielu milosti niekto čokoľvek pridal. Žiadne dodržiavanie skutkov zákona u Pána nemá šancu na úspech. Čo robí Boh je Božie dielo a človek robí ľudské dielo. Boh nikdy nepripustí, aby sa jeho dielo miešalo s ľudským. Ako sme z milosti zachránení, tak sme z milosti aj posväcovaní. To je všetko.

Ešte názor človeka, ktorý týmto veciam rozumel. Toto je dodnes platná vierouka ECAV (ktorej žiaľ už dnes málokto v ECAV rozumie).

Martin Luther

       https://patmos.sk/vierouka/o-slobode-krestana/

Z článku vyberám:

      Ako je to možné, že púha viera môže urobiť zbožným a dať bez akýchkoľvek skutkov také nesmierne bohatstvo, keď predsa v Písme sv. sa nám predpisuje tak mnoho zákonov, príkazov, skutkov, ustanovení a poučení? Tu si hneď zapamätaj a vážne zachovaj, že púha viera bez skutkov robí človeka zbožným, slobodným a blaženým, ako o tom ešte viac ďalej počujeme. Treba vedieť, že celé Písmo sväté je rozdelené do dvoch odkazov, ktoré sú: prikázania alebo zákony Božie a zasľúbenia alebo prísľuby. Prikázania učia a predpisujú nám mnohé dobré skutky, ale tým ešte nedochádza k ich konaniu. Správne poukazujú, ale nepomáhajú, učia, čo treba konať, ale nedávajú k tomu sily. Preto sú len na to určené, aby človek v sebe videl vlastnú nemohúcnosť k dobrému a naučil sa zúfať si nad sebou. A preto volajú sa starým zákonom a všetky patria do Starej zmluvy. Tak dokazuje prikázanie „Nepožiadaš“, že sme všetci hriešnikmi a že nijaký človek nemôže byť bez zlej žiadosti, lebo koná, čo chce, z toho sa učí v sebe rezignovať a hľadať pomoc niekde inde, aby bol bez zlej žiadosti, a tak zákon naplnil cez niekoho iného, lebo sám zo seba to nemôže. Tak sú nám tiež všetky ostatné prikázania neužitočné.