Závislosť na Bohu

Človek bol stvorený šiesteho dňa ako posledný zo všetkého svorenia. Keďže po tom dni nasledoval siedmy deň, keď Pán odpočinul, môžeme povedať, že človek bol symbolicky stvorený do siedmeho dňa, čiže do odpočinku. Nebol stvorený skôr aby náhodou Bohu nehovoril čo má ako stvoriť, ale Pán Boh mu všetko pripravil vopred a jeho posadil ako správcu všetkého. Adam nemal nikoho vedľa seba tak mu Boh doviedol Evu. Staral sa o neho, dal mu všetko čo potreboval. Adam bol na Bohu úplne závislý. Všetko čo mal mal jedine skrze Boha. Mal s ním dokonalý vzťah.

Pán Boh dal človeku aj slobodnú vôľu v istom zmysle. To neznamená, že si človek môže robiť čo chce a Boh s tým nič neurobí. Ale vidíme, že Adam žije slobodne a zároveň plní to čo mu Boh uložil. Nezaobchádza s darom slobody ako s korisťou, na ktorú si nárokuje vlastníctvo, ale s vďačnosťou ho príjma a zveruje život svojmu Stvoriteľovi ako aj Pavol hovorí:

1Kor 6,19 Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha a že nie ste sami svoji?

Ako potom môže človek rásť v láske keď odmieta zdroj lásky, ktorým je Boh!

1J 4,16 A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Boh v nás. Boh je láska a ten kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.

Človek sa však rozhodol, že túto slobodnú vôľu využije vo svoj prospech. Ale bol tu ešte niekto. Závistlivý tvor, ktorý sa snažil, snaží a bude snažiť zmariť Božie plány.

Ef 6,12 Lebo nie je nám zápasiť s krvou a telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.

Ten, ktorý bol od počiatku vrahom, od počiatku viedol k smrti v tejto záhrade čakal pri najkrajšom a najžadúcejšom strome, ktorý bol v strede záhrady hneď vedľa stromu života. A Pán povedal Adamovi:

Gn 2,17 Ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho istotne zomrieš.

Ako málo stačilo k tomu aby človek padol do hriechu. Jedno prikázanie, ktoré bolo určené na život sa stalo človeku smrťou. Tým nechcem povedať, že to prikázanie bolo zlé, práve naopak. Pán sa nám snaží ukázať, že čo sa pokaziť môže – pokazí sa určite. Bez Božej milosti, pomoci, bez toho aby sme sa neustále modlili a neustále sa sýtili Božím slovom z vlastnej skúsenosti vieme, že keď pred nami bude stáť strom života a strom smrti – volíme smrť.

Po tom ako Pán dal tento príkaz, človek nerobil nič iné, len chodil dookola stromu smrti a premýšľal čo také by sa stalo keby si z neho odtrhol a hoci strom večného života bol hneď vedľa, tak vôbec nemali záujem. Nezaujímal ich večný život, chceli len nasýtiť nekonečú žiadostivosť vo svojich srdciach.

Diabol nemal veľa práce, nemusel im nič zasievať do sŕdc, všetko toto tam už bolo. Sofistikovane ich oklamal cez prikázanie a povedal im, že budú ako Boh, budete nezávislí na Bohu, už nebudete viac potrebovať.

Vidíme ako veľmi Pána Boha potrebujeme. Veď bez neho nedokážeme odolať Diablovmu zvodu. Ak do srdca nezasievame Božie slovu, zasievame hriech.

Na porovnanie Adam bol v raji niečo ako Jozef v Egypte, kde kompletne spravoval majetok faraóna, tak aj Adam spravoval Boží majetok. Keď prišiel Boh do záhrady Adama nikde. Adam sa skryl pred Pánom. Zrazu mal v srdci niečo, čo tam pred tým nikdy nebolo. Bol to strach. Adam už poznal zlé, už vedel, že čo spravil vôbec nebolo dobré. Snažil sa ten hriech skryť ako to len išlo. Naviazal si zástery z fíkového lístia a keď počul Hospodina radšej sa úplne skryl, pretože pred Ním nijaký hriech neobstojí ako vieme zo Zjavenia Jána, kde si budú ľudia žiadať aby na nich padali skaly, len aby sa mohli skryť pred Božím hnevom, pretože si budú vedomí svojich hriechov.

Ale žiaden človek sa pred Bohom neskryje. Pán zavolal a Adam sa mu hneď ozval a všetko mu oznámil. Človek si však veľmi ťažko priznáva, že urobil zlé, tak tento hriech nasledoval ďalší a ďalší a ďalší. Adam začal obviňovať Boha, že to žena, ktorú mu On dal mu dala z toho stromu a žena povedala, že to had ju zviedol. Už bolo vonku to čo je v srdci človeka.

Ale Pán vo svojej veľkej milosti povedal hadovi, že jedného dňa príde niekto, kto bude môcť a odolá jeho pokušeniu, odsúdi hriech v tele, zmiery človeka s Bohom a zaistí tak večný život tím, ktorí ho príjmu do svojho srdca a budú činiť Pánovu vôľu z jeho pomocou. Tí budú mať právo pristúpiť k stromu života, ktorým je Pán Ježiš.

My sami nad hriechom nikdy nezvíťazíme. Uź vieme, že keď volíme svojvolne, volíme zlo. Ale dokážeme nad ním víťaziť.

Pán Boh povedal Kainovi:

Gn 4,7 Či keď budeš dobre robiť nebude povznesená tvoja tvár?

Dokážeme robiť dobro, pokiaľ máme Pána Boha neustále pred sebou, nosíme ho v srdci, neustále sa modlíme, Ducha neuhášame, tak sme ďaleko od hriechu.

Gn 4, 7 Ale keď nebudeš dobre robiť, hriech leží pri dveriach a jeho túžba sa nesie po tebe. Ale ty budeš panovať nad ním!

Nosme Pána v srdci a budeme panovať nad hriechom.

Ga 5,16 – 17 Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte žadosti tela. Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému protivý, aby ste nerobili toho, čo by ste chceli.

Rim 8,13 – 14 Lebo ak žijete podľa tela, zomriete, ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť. Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími.

Ďakujem Ti Pane z tvojej milosti za tvojho Syna, že nás nehodných a skazených ľudí zachránil s pod moci Diabla, dal nám právo jesť zo stromu života aby sme sa mohli stať Božími deťmi. Amen

Koniec časov III. – Antikrist

Koniec časov III. – Antikrist Identifikácia Antikrista 2

Zobraziť článok

Koniec časov II. – Neviestka

Koniec časov II. – Neviestka Identifikácia neviestky z knihy

Zobraziť článok

Koniec časov I. – Rím

Koniec časov I. – Rím Identifikácia polednej ríše

Zobraziť článok