Každý človek, vrátane toho najzarytejšieho materialistu má v sebe naprogramovaný zmysel pre duchovno, preto aj títo ľudia uznávajú, že predsa len existuje niečo medzi nebom a zemou a dokazom toho je uznávanie psychológie, alebo aj roznych ateistických pavied, zaoberajúcich sa nevysvetliteľnými javmi.Dôkazom toho bolo aj to, že počas komunizmu, kedy bol štát v rukách ateistov, dával sa predsa len veľký dôraz na výskum posobenia psychotropných látok,  parapsychológie, hlavne  psychotroniky. Dnes to nie je lepšie.

Niektorí si zase z dlhej chvíle čítajú bibliu, alebo nejaké náboženské texty, aby boli vzdelaní aj v tejto oblasti, prípadne sa takto chcú na vlastné oči presvedčiť, že čo také kreťania v cirkvi robia a čo by mohli ponúknuť takémuto človeku, ktorý hľadá uspokojenie, čo sa týka duchovnej oblasti.

Keď teda takýto človek chce spoznať bližšie  v čo vlastne veria ľudia, keď hovoria o Bohu, narazí na slovo cirkev. Na internete si zistí, že tu existujú nejaké cirkvi, z ktorých každá niečo hlása. Prakticky z ich webových stránok okamžite zistí, že cirkev je inštitúcia a najlepšia je práve tá ich, ktorá zabezpečuje vyučovanie ľuďmi poväčšine teologicky vzdelanými a práve takéto vyučovanie je najvhodnejšie na cestu spásy.

Z takýchto  najvýznamnejších organizácií spomeniem  Rímsko – katolickú cirkev, Evanjelickú cirkev, Cirkev adventistov siedmeho dňa a Svedkov Jehovových. Tieto „tvrdia“ muziku, čo sa týka cirkevníctva na Slovensku. Keď sa pozrieme na  tieto cirkevné organizácie, čo vidíme?

Rímsko – katolícka cirkev /RKC/

Túto organizáciu sme už rozoberali, može si každý pozrieť tu ….. https://jedinekristus.sk/je-rkc-prava-cirkev/.  Väčšina ľudí ateistického zamerania, keď počuje slovo cirkev, tak si predstaví objemných pánkov v dlhých hábitoch, ktorí s krucifixom v ruke vyberajú poplatky od zbedačeného ľudu, alebo si predstaví inkvizíciu, čo bol viacmenej pravdivý obraz. Takýto obraz sa tejto najvačšej cirkevnej organizácii podarilo vyprodukovať v mysliach ľudí svojou činnosťou za celé stáročia. Žiaľ, častokrát si toto ľudia pomyslia ako prvé pri slove kresťan.

Dnes týchto rímskych kňazov ľudia vidia, ako sa s nimi politici chodia radiť, ako tí istí politici sedia v prvých radoch na omšiach pri sviatkoch, alebo návšteve pápeža. Samozrejme, vačšina ateistov je opatrných a predsa len „keby náhodou“, dá si svoje deti pre istotu pokrstiť, ako sa vraví „You never know“. K RKC treba však ešte dodať, že po 2. Vatikánskom koncile zaznamenala veľký obrat a ich bohoslužby sa nekonajú už v latinčine, ale v národných jazykoch, kňazi už nie sú obrátení chrbtom k veriacim, ale chrbtom k ich oltáru a kde tu už presvitajú v RKC spôsoby predtým v kostoloch na omšiach nepredstaviteľné, ako je vlnenie sa v rytme hudby, alebo tlieskanie, či iné „charizmatické“ prejavy.

Komu sa ale nepáči RKC s ich kostolmi plnými najrozličnejších modiel a ich rituálmi na omšiach, kde robia úkony ako dymenie, zvonenie, rozdávanie tajuplných oplátok, v ktorých je údajne ich Kristus, vačšinou siahnu po protestantských cirkvách, kde sa tiež hovorí o Bohu, o Kristovi. Keď si pozrieme najväčšie protestantské denominácie, tak Evanjeliská cirkev  /ECAV/ má síce učenie tamer celé biblicky správne, ktorému ale dnes vplyvom ekumény skoro nikto nerozumie. Preto práve pod vplyvom tejto ekumény ťahajú jarmo s neveriacimi. Dokonca Luthera, od ktorého majú väčšinu učenia, mnohí považujú za antisemitu, ktorý napríklad nevedel, že katolíci sú ich bratmi.

Cirkev adventistov siedmeho dňa /CASD/ síce sama seba radí medzi protestantov, kritizuje Vatikán, ale sú v ekuméne a v skutočnosti sa ani tak nezaoberajú učením Písma, ako učeniami svojej prorokyne Ellen Gould Whiteovej, ktoré nielen že sú ďaleko od učenia Luthera, alebo Augustína, ale sú s ním v príkrom rozpore. Ale tomu ak Pán dá sa budem venovať nabudúce.

Svedkovia Jehovovi sami seba síce nedefinujú ako cirkev, ani nie sú v ekuméne, ale spomínam ich preto, lebo tiež operujú pojmami ako Boh, biblia, či spása. Svojou až otravnou neodbytnosťou na uliciach,  kde distribuujú ich literatúru ale robia skutočným kresťanom a evanjeliu medvediu službu. Keď potom chce kresřan rozdávať na ulici letáky s evanjeliom, alebo ho hlásať, každý ho považuje za „jehovistu“ a uteká preč od neho. Učenie majú veľmi podobné s CASD, ale je to osobitná skupina, na ktorú sa mnohé veci, o ktorých budem dnes hovoriť nevzťahujú a nimi sa tiež ak Pán dá budem zaoberať inokedy.

Čo všetky tieto najvačšie „cirkvi“ spája?

Spája ich definícia cirkvi, alebo spoločenstva, ktoré je podľa nich Božím ľudom.

 Každá z týchto náboženských organizácií, okrem myslím Evanjelickej cirkvi /ECAV/ naznačuje svoju exkluzivitu, teda spása je možná iba u nich. A všetci definujú cirkev veľmi podobne. Definujú ju ako spoločenstvo ľudí, ktorí veria v Boha, v Krista ako spasiteľa.

Vyzerá to byť všetko správne. Definícia samotná je iste správna. V čom je teda problém?¨

Rozdiel medzi pravým a nepravým kresťanom je v istote svojej spásy. Keď sa totiž opýtate náboženského človeka či považuje Krista za spasiteľa, odpovie áno. Keď mu ale položíte ďalšiu otázku či je spasený, odpovie, že to nikto nemôže vedieť a ukáže sa to na poslednom súde. Všetci poznajú krédo „verím v Boha“, recitujú, ako veria v spasiteľa Krista, v spoločenstvo svatých a v ODPUSTENIE HRIECHOV….

Zvláštne . Veria v odpustenie hriechov, ale nevedia, či ich majú odpustené. Tomu sa nedá rozumieť. Najhoršie je to u evanjelikov a adventistov, ktorí „akože“ vychádzajú z Lutherovho biblického učenia, v skutočnosti mu však neveria.

1.Bol to práve Luther, ktorý povedal, že kto popiera istotu spasenia, ten vypľúva vieru.

2.Bol to práve Luther, ktorý pochopil z listu Rimanom, čo je to Božia spravodlivosť. Rim 1:17 „Lebo spravedlivosť Božia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude žiť z viery.“

Vo svojich spomienkach napísal, že objavil pravý zmysel Božej spravodlivosti. Znamenalo to pre neho obrovskú zmenu a vtedy vedel, že sa znova narodil a cez otvorenú bránu vošiel do raja. A to je pravé kresťanstvo.

Z učenia dnešných evanjelikov nevyplýva, že by mali všetci veriť v istotu svojej spásy a tým žiť. U adventistov je to vylúčené úplne. Oni sa nielenže týmto nezaoberajú, ale súdiac podľa toho, čo viem z ich učenia a čo mi povedali známi, ktorí sú u nich, priamo túto istotu popierajú. U všetkých týchto organizácií, ktoré som menoval je teda len nejaká fádna definícia cirkvi ako spoločenstva, ktoré verí v Boha.

Čo ale učí o cirkvi Písmo?

Pozrime sa najprv na Slovo samotné. Grécke EKKLESIA znamená zhromaždenie v zmysle zvolania. Čiže niečo také, ako keď niekto zvoláva ľudí za istým účelom. Koreň slova pochádza z gréckeho KALEO, čo znamená volať, volanie, ale i voliť. Predpona EK znamená to isté, čo latinské EX, alebo slovenské VY, teda vyvolať, vyvoliť, ale aj povolať.

Ježiš neprišiel zachrániť všetkých, ale SVOJ ĽUD. Mt 1:21 „a porodí syna a nazveš jeho meno JEŽIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov.“

Neprišiel povolať spravodlivých, ale hriešnikov k pokániu /Mk 2:17/. Neprišiel teda pre tých samospravodlivých, čo si myslia, že ešte niečo dobré je v nich a že na súde sa to potvrdí. Tých Pán ponechá svojmu osudu v horiacom pekle. Preto aj dnes totálni hriešnici a neviestky predchádzajú samospravodlivých farizejov do Božieho kráľovstva.

On prišiel zachrániř SVOJE OVCE. Židom povedal,že nemá ovce len zo židov, ale aj z pohanov /Jn 10:16/.

Pán Ježiš stojí za dverami a klope Zj 3:20 „Hľa, stojím pri dveriach a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.“

Ale kto sú jeho ovce?  A kto počúva jeho hlas. Je to každý človek?

Jn 10:27 „Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma“

On je veľpatier, ktorý dáva večný život a kto uverí, v tom okamihu dostáva večný život a je zapečatený Duchom Svatým.

Jn 5:24 „Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života“

Jn 17:11 „A už viac nie som na svete, ale oni sú na svete, a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich v svojom mene, ktorých si mi dal, aby boli jedno jako my“

Čiže existuje presný počet vopred poznaných ľudí Bohom Otcom, ktorý ich dal svojmu Synovi a on im v určitom čase dá večný život.

Sk 13:48 „Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.“

Odriasdených znamená vopred určených, vybraných.

Spása je dar z prevelikej Božej milosti Ef 2:8 „Lebo STE /už ste / milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,“ Mnohí si teraz povedia: toto je kalvinizmus. Odpoveď nášho zboru je : my nie sme kalvinisti, ale toto je pravda zjavená v Božom Slove. Je to jeho evanjelium a Písmo to zjavuje na viacerých miestach.

Mnohí by ale možno teraz povedali: Luther ničomu takému neveril a za cirkev považoval všetkých, ktorí sú pokrstení.

Nič nemože byť ďalej od pravdy. Luther hlásal vyvolenie kresťana ďaleko prv ako Kalvín a to nebol žiadnym kalvinistom. Vyvolenie Bohom hlásal mimochodom aj Augustín. Dôkaz, že Luther nepovažoval za skutočného člena cirkvi každého je tu:

V spise „Von dem papstum zu Rom wider den hochberuhmten Romanisten zu Leipzig“ /O rímskom pápežstve proti slovutnému Lipskému Rimanovi/ z roku 1520 hovorí:

„Kresťanstvo ako zhromaždenie všetkých veriacich v Krista nie je telesné zhromaždenie, ale zhromaždenie sŕdc v jednej viere. Táto duchovná jednota stačí na to, aby vytvorila kresřanstvo. To je jedinou pravou cirkvou a nemá na zemi žiadnu hlavu, ale hlavou je KRISTUS na nebesiach a len on vládne.“

Takže keď Luther povedal, že za člena cirkvi máme považovař každého, kto sa nevylučuje, treba tomuto výroku správne porozumieť vo svetle vyššie uvedeného. Teda, keď niekto prehlási, že má odpustené hriechy, máme ho považovať za brata, aj keby sa neskôr ukázalo, že bol kúkoľom a v skutočnosti Kristovi nikdy nepatril. Ale zase to nemá vyzerať ako v rímskom katolicizme, kde ku tzv. prijímaniu ide len zhruba štvrtina prítomných, čiže ten zvyšok je asi v tej chvíli kúkoľom. Inak povedané, cirkevný zbor nemá tvoriť  ¼  veriacich a ¾ kúkoľa.

Čiže keď sa ešte na chvíľu vrátime k Lutherovi, musíme konštatovať z jeho výrokov, že aj keď bral cirkev ako úrad, veľmi dobre vedel, že nie každý, kto je pokrstený, je aj skutočným členom Kristovej cirkvi.

Preto je smutné, keď obrovská časť protestantstva toto nijako neskúma a predsa sa hlási k Lutherovi. Myslia si, že stačí tak nejak prehlásiť, že uverili, dať sa pokrstiť a ono sa to už nejako do toho neba dosunie.

Samotné Písmo však definuje cirkev ako skutočné spoločenstvo, kde každý s ochotou prijal Božie Slovo /Sk 2:41/. Jednotlivým členom dal Pán rozne úlohy a dary.

Ef 4:11 – 14 „¹¹ A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov ¹² na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kristovho, ¹³ až by sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznania Syna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti plnosti Kristovej, ¹⁴ aby sme už neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení každým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu,“

Dary nedal jednotlivcom, aby si ich užívali, ale na to, aby boli na úžitok ostatným členom. Tiež je potrebné všímať si začiatky jednotlivých listov. Všade apoštoli píšu zborom, prípadne konkrétnym jednotlivcom, ale tiež sú to len usmernenia, jako majú viesť zbory.

Takže na záver by sme to mohli zhrnúť.

Čo je cirkev?

Cirkev je telo Kristovo /Ef 1:22-23/. Zahŕňa v sebe všetkých Pánom Ježišom Kristom vykúpených hriešnikov  od letníc po Pánovom odídení do neba až po deň Pánov, čiže posledný deň tohoto sveta.

1Jn 5:13 „To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.“

Cirkev sa delí na univerzálnu, teda tých, ktorí sú v jednom Duchu pokrstení v jedno telo a miestnu, ktorá zahŕňa miestny cirkevný zbor.

Každý miestny cirkevný zbor je samostatnou jednotkou, ktorá sa nepodriaďuje vyučovaniu iných zborov, ale je vedená Duchom Svätým prostredníctvom starších cirkvi. Vidíme, že aj Pavol nepísal v Galácii nijakému kardinálovi v krajskom, alebo hlavnom meste, ale CIRKVÁM v Galácii /Gal 1:2/.

Duch Svätý to organizuje tak, že jednotlivých členov univerzálnej cirkvi, ktorí uverili v spásne dielo Pána Ježiša, nasmeruje do lokálnych cirkví, kde sa stanú členmi a dajú sa pokrstiť.